Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko tají umiestnenie ruských aktív, ktoré chce EÚ pre Ukrajinu

Francúzsko odmieta odtajniť, v ktorých finančných inštitúciách sa nachádza približne 18 miliárd eur zmrazených ruských aktív, ktoré majú v rámci plánov EÚ slúžiť ako záruka úveru pre Ukrajinu.

Paríž sa odvoláva na povinnosť chrániť dôverné, trhom citlivé informácie o komerčných bankách, informuje Telegraph.

Plán Únie počíta s využitím časti z asi 210 miliárd eur ruských aktív zmrazených v európskych bankách a zúčtovacích centrách ako garancie „reparačnej pôžičky“ pre Kyjev. Úver by mali v budúcnosti splatiť buď ruské reparácie, alebo by Európska únia časť aktív priamo skonfiškovala.

Najväčší objem – zhruba 185 miliárd eur – drží belgický depozitár Euroclear, ktorý rovnako upozorňuje na právne riziká a možné žaloby zo strany Ruska.

Francúzske banky sú druhým najväčším držiteľom týchto prostriedkov, médiá najčastejšie spomínajú banku BNP Paribas. Postoj Paríža môže vyvolať tlak na prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa profiluje ako jeden z lídrov „koalície ochotných“ na podporu Ukrajiny.

Svoju pozíciu bude musieť obhajovať na decembrovom bruselskom samite, kde majú lídri EÚ rozhodnúť o ďalšom financovaní Kyjeva.

(sie)

Minúta  |  

Rusko navrhuje medailu za záchranu tiel z bojísk

Ruské ministerstvo obrany navrhlo zaviesť medailu pre vojakov a civilistov, ktorí sa podieľajú na zachraňovaní tiel z bojových zón. Odráža to snahu štátu lepšie evidovať mŕtvych a nezvestných po takmer štyroch rokoch vojny na Ukrajine.​

V návrhu vyhlášky rezort opisuje ocenenie za „evakuáciu zabitých vojakov a ďalších osôb v bojových podmienkach za život ohrozujúcich okolností“ a aj za využitie inovatívnych technológií pri odstraňovaní tiel z frontu a ich identifikácii.

Rusko podobne ako Ukrajina vedie údaje o bojových stratách v režime štátneho tajomstva.​

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Deštruktívne dôsledky ciel sú čoraz zreteľnejšie, varuje Čína

Čínsky premiér Li Čchiang vyhlásil, že vzájomne deštruktívne dôsledky ciel sa v roku 2025 čoraz zreteľnejšie prejavujú na globálnej ekonomike. Uviedol to na podujatí „1+10 Dialogue“ v Pekingu za účasti šéfov Medzinárodného menového fondu, Svetovej obchodnej organizácie, Svetovej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií.​

Li bez priameho spomenutia prezidenta USA Donalda Trumpa povedal, že pre rastúce obchodné bariéry treba posilniť reformu globálneho ekonomického riadenia. Čína podľa neho čelí dôsledkom ciel, ktoré ovplyvňujú medzinárodné toky tovarov a hodnotové reťazce.​

Čínsky obchodný prebytok prvýkrát prekročil v novembri hranicu jeden bilión dolárov, pričom ekonómovia to spájajú aj s presmerovaním obchodných tokov v dôsledku amerických ciel, čo vytvára tlak na priemysel v iných ekonomikách.

Li zároveň zdôraznil rastúci význam umelej inteligencie v obchode a spomenul čínsky model DeepSeek ako príklad technológie, ktorá zrýchľuje transformáciu tradičných odvetví a podporuje rozvoj nových sektorov, napríklad inteligentnej robotiky a nositeľných zariadení.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Orbán: S Tureckom sme vybudovali mosty priemyselnej spolupráce

Maďarský premiér Viktor Orbán po rokovaní s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Istanbule vyhlásil, že medzi Maďarskom a Tureckom vznikli „mosty vojensko-priemyselnej spolupráce“. Dodal, že význam obranného priemyslu v európskej ekonomike rastie a Budapešť chce v tejto oblasti s Ankarou úzko spolupracovať.

Erdogan potvrdil, že s Orbánom „prediskutovali konkrétne projekty v obrannom priemysle, ale aj v obchode, investíciách a doprave, pričom viaceré iniciatívy už rozpracovali“. Pripomenul, že obe krajiny sa snažia pôsobiť ako mediátori pri hľadaní spravodlivého mieru v rusko-ukrajinskej vojne.

Maďarský premiér poďakoval Turecku aj za zadržiavanie nelegálnej migrácie na južnej hranici Európy. Podľa neho Turecko ročne zachytáva státisíce migrantov a stará sa o viac než tri milióny ľudí, čím prispieva k stabilite v Európe.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump kritizuje pokutu EÚ pre sociálnu sieť X ako neodôvodnenú

Prezident USA Donald Trump označil pokutu 120 miliónov eur, ktorú udelili regulátori EÚ sociálnej sieti X patriacej Elonovi Muskovi, za „nepríjemnú“ a priznal, že nechápe zdôvodnenie takého kroku. Vyhlásil, že nerozumie mandátu, na základe ktorého mohli európske orgány takúto sankciu uložiť.​

Trump zároveň novinárom v Bielom dome oznámil, že si ešte vyžiada podrobné podklady k rozhodnutiu EÚ na ďalšie preskúmanie. Elon Musk ho vraj o žiadnu pomoc v súvislosti s pokutou nežiada.

Trump varoval, že „Európa ide zlým smerom“, a podľa jeho slov by si „mala dávať veľký pozor na svoje ďalšie kroky voči americkým technologickým firmám“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Nigéria zachránila stovku detí, ktoré uniesli z kresťanskej školy

Nigérijská vláda oznámila záchranu viac ako stovky školákov, ktorých minulý mesiac uniesli z katolíckej školy v štáte Niger, ďalšie desiatky detí však stále ostali v rukách únoscov. Deti priviezli do sídla miestnej vlády Nigeru v metropole Minna a odovzdali ich guvernérovi štátu. Prezident Nigérie Bola Tinubu záchranu privítal a trvá na návrate všetkých.​

Úrady neuviedli, či deti nigérijská vláda oslobodila vďaka rokovaniu, platbe výkupného alebo silovým zásahom. Podľa výpovede jednej zo školáčok únoscovia držali deti v lese.

K únosu došlo 21. novembra, keď ozbrojenci odviedli viac ako tristo žiakov a dvanásť zamestnancov školy, približne 50 deťom sa však podarilo ujsť.​

Rodičia unesených detí kritizujú nedostatok informácií a mnohí sa o záchrane dozvedeli len zo sociálnych sietí. Únos opäť otvoril otázku bezpečnosti škôl na severe Nigérie, kde ozbrojené gangy dlhodobo útočia na školy.​

V Nigérii zároveň rokuje delegácia amerického Kongresu po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil vojenskou reakciou pre útoky na kresťanov. Kongresman Riley Moore oznámil dohodu o vytvorení spoločnej nigérijsko-americkej pracovnej skupiny, ktorá sa má zamerať na boj proti ozbrojeným skupinám.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.