Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tony Blair nebude v Rade mieru pre Gazu po odpore arabských krajín

Tony Blair nakoniec nezíska miesto v plánovanej Rade mieru, ktorá má po skončení vojny spravovať Pásmo Gazy. Niektoré arabské a moslimské krajiny odmietli jeho účasť pre jeho úlohu pri podpore americkej invázie do Iraku v roku 2003 a obavy z predpojatosti voči Palestínčanom.

Pri predstavení 20-bodového mierového plánu pre Gazu od prezidenta Donalda Trumpa bol Blair jediným konkrétne menovaným. Jeho tím však tvrdí, že dôvodom neúčasti je skutočnosť, že Rada mieru má pozostávať zo súčasných lídrov, čo expremiéra automaticky vylučuje.

Blair však bude pôsobiť v inom orgáne – vo výkonnom výbore, kde by mal spolupracovať s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom a vyslancom Stevom Witkoffom. Na čele výboru má stáť bývalý bulharský minister obrany a súčasný osobitný vyslanec OSN pre Blízky východ Nikolaj Mladenov.

(sie)

Minúta  |  

Boje medzi Thajskom a Kambodžou sa pri spornej hranici stupňujú

Boj medzi Kambodžou a Thajskom sa v utorok rozšíril pozdĺž sporných úsekov hranice, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú zo začatia nových zrážok a avizujú, že z územných nárokov neustúpia.

Napätie ohrozuje prímerie, ktoré v júli sprostredkoval americký prezident Donald Trump po päťdňových bojoch s desiatkami mŕtvych a státisícmi vysídlených ľudí.

Bývalý kambodžský líder Hun Sen tvrdí, že Kambodža 24 hodín dodržiavala prímerie a umožnila evakuácie, potom spustila protiútoky proti thajským jednotkám.

Thajská armáda hlási strety v piatich pohraničných provinciách a obviňuje Kambodžu z nasadenia delostrelectva, raketometov a dronov. Phnom Pénh hovorí o deviatich zabitých civilistoch a dvadsiatich ťažko zranených, Bangkok o troch mŕtvych vojakoch a 29 zranených. ​

Konflikt nadväzuje na dlhodobé spory o nedemarkovanú 817-kilometrovú hranicu a územie pri starobylých chrámoch, ktoré už viac než storočie opakovane vyvolávajú ozbrojené incidenty.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Brigitte Macronová čelí kritike za výrok o „sprostých kravách“

Francúzska prvá dáma Brigitte Macronová čelí kritike feministických organizácií po výroku, ktorý namierila proti aktivistkám narušujúcim vystúpenie komika Aryho Abittana. Ten čelil v roku 2021 obvineniu zo znásilnenia, vyšetrovanie však v roku 2023 zastavili pre nedostatok dôkazov.

Počas jeho sobotňajšieho predstavenia vstúpila do sály feministická skupina #NousToutes s maskami a plagátmi s nápisom „Znásilňovač“ a prerušila show.

Brigitte Macronová sa s Abittanom stretla v zákulisí a na jeho obavy z reakcie publika reagovala slovami, že „ak tam budú nejaké sprosté kravy, vyhodíme ich“, čo zachytilo video šírené na sociálnych sieťach.

Aktivistky označili jej jazyk za urážlivý voči obetiam sexuálneho násilia a výrok premenili na hashtag, ktorý používajú na prejav solidarity. Zapojila sa aj herečka Judith Godrecheová, známa kritikou sexuálneho zneužívania v kultúrnom prostredí. Tím prvej dámy tvrdí, že Macronová kritizovala radikálnu formu protestu, nie samotné feministky.

Kauza sa odohráva na pozadí širšej debaty o sexuálnom násilí vo francúzskej kultúre vrátane prípadov Gérarda Depardieua. Toho súd uznal za vinného zo sexuálneho napadnutia dvoch žien a čaká ho proces pre obvinenie zo znásilnenia, ktoré herec odmieta. Prezident Emmanuel Macron v minulosti označil postup voči Depardieuovi za „hon na čarodejnice“.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Bezosov fond podporí ochranu žralokov, korytnačiek a morí

Bezos Earth Fund, ktorého zakladateľom je Jeff Bezos, prispeje 24,5 milióna dolárov na ochranu pobrežných ekosystémov vo východnom Pacifiku a podporí vznik prvej cezhraničnej morskej biosférickej rezervácie na svete. Granty smerujú do Kostariky, Panamy, Kolumbie a Ekvádoru.​

Fond poskytne štyri granty, ktoré majú pomôcť miestnym komunitám a organizáciám chrániť kľúčové morské oblasti. Najväčší grant vo výške 13,85 milióna dolárov získa organizácia Re:wild na vytváranie a posilňovanie pobrežných rezervácií a liahnisk pre žraloky kladivohlavé, korytnačky a ďalšie druhy.​

Iniciatíva je súčasťou záväzku darovať jednu miliardu dolárov na dosiahnutie cieľa chrániť 30 percent pevniny a oceánov do roku 2030. ​

Podľa šéfa programov ochrany prírody Bezosovho fondu Cristiana Sampera štvorica štátov za dva roky strojnásobila rozlohu chránených morí na viac než 600-tisíc štvorcových kilometrov v desiatich oblastiach a cieľom fondu je vytvoriť z nich jednotnú rezerváciu. Dodal, že fond pripravuje podobný projekt aj v Pacifiku.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Francúzsko tají umiestnenie ruských aktív, ktoré chce EÚ pre Ukrajinu

Francúzsko odmieta odtajniť, v ktorých finančných inštitúciách sa nachádza približne 18 miliárd eur zmrazených ruských aktív, ktoré majú v rámci plánov EÚ slúžiť ako záruka úveru pre Ukrajinu.

Paríž sa odvoláva na povinnosť chrániť dôverné, trhom citlivé informácie o komerčných bankách, informuje Telegraph.

Plán Únie počíta s využitím časti z asi 210 miliárd eur ruských aktív zmrazených v európskych bankách a zúčtovacích centrách ako garancie „reparačnej pôžičky“ pre Kyjev. Úver by mali v budúcnosti splatiť buď ruské reparácie, alebo by Európska únia časť aktív priamo skonfiškovala.

Najväčší objem – zhruba 185 miliárd eur – drží belgický depozitár Euroclear, ktorý rovnako upozorňuje na právne riziká a možné žaloby zo strany Ruska.

Francúzske banky sú druhým najväčším držiteľom týchto prostriedkov, médiá najčastejšie spomínajú banku BNP Paribas. Postoj Paríža môže vyvolať tlak na prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa profiluje ako jeden z lídrov „koalície ochotných“ na podporu Ukrajiny.

Svoju pozíciu bude musieť obhajovať na decembrovom bruselskom samite, kde majú lídri EÚ rozhodnúť o ďalšom financovaní Kyjeva.

(sie)

Minúta  |  

Rusko navrhuje medailu za záchranu tiel z bojísk

Ruské ministerstvo obrany navrhlo zaviesť medailu pre vojakov a civilistov, ktorí sa podieľajú na zachraňovaní tiel z bojových zón. Odráža to snahu štátu lepšie evidovať mŕtvych a nezvestných po takmer štyroch rokoch vojny na Ukrajine.​

V návrhu vyhlášky rezort opisuje ocenenie za „evakuáciu zabitých vojakov a ďalších osôb v bojových podmienkach za život ohrozujúcich okolností“ a aj za využitie inovatívnych technológií pri odstraňovaní tiel z frontu a ich identifikácii.

Rusko podobne ako Ukrajina vedie údaje o bojových stratách v režime štátneho tajomstva.​

​(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.