Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev má hotový nový mierový návrh, smeruje do rúk USA

Ukrajina avizuje, že v stredu predstaví Spojeným štátom aktualizovaný návrh mierového plánu, ktorý má ukončiť vojnu s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj to oznámil po intenzívnych rokovaniach s lídrami Británie, Francúzska a Nemecka.

Nové dokumenty zahŕňajú 20-bodový rámec, plán obnovy a bezpečnostné záruky, pričom Ukrajina žiada silnejšie garancie, aby predišla budúcim útokom zo strany Ruska. Podľa fínskeho prezidenta Stubbsa sa mierová dohoda zdá byť bližšie ako kedykoľvek predtým.

Spojené štáty však tlačia na Kyjev, aby ustúpil, a prezident USA Donald Trump tvrdí, že Ukrajina musí „začať prijímať veci“. Moskva medzičasom trvá na odovzdaní Donbasu a tvrdí, že preferuje diplomatické riešenie.

V OSN USA zdôraznili potrebu mieru, ktorý zachová ukrajinskú suverenitu. Rusko zároveň varovalo, že každý ďalší návrh bude pre Kyjev menej výhodný.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Minister Susko: Potrebujeme reagovať na opakované priestupky

Poslanci ukončili utorkové rokovanie Národnej rady diskusiou o novele Trestného zákona, ktorú predložila vláda. Návrh je v prvom čítaní a prerokúva sa v skrátenom legislatívnom konaní.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) obhajoval potrebu úprav, ktoré majú reagovať na nárast drobnej kriminality. Odmietol, že by za ňu mohla predchádzajúca novela zákona, vinu vidí skôr v médiách a opozícii.

Novela zavádza trestnosť pri opakovanej priestupkovej činnosti a má byť súčasťou širšieho balíka opatrení.

Opozícia reagovala kriticky – podľa Beáty Jurík (PS) sa koalícia zbavuje zodpovednosti a vytvára dojem, že za problémy môžu iní. Vyzvala ministra, aby namiesto obviňovania konal.

Poslanci budú v debate pokračovať v stredu, keď sa očakáva aj rokovanie o návrhoch na odvolanie ministrov a vyslovenie nedôvery vláde.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Americká kritika pokuty pre X je prehnaná, tvrdí kancelár Merz

Nemecký kancelár Friedrich Merz odmietol americkú kritiku pokuty, ktorú Európska komisia udelila sociálnej sieti X Elona Muska. Podľa neho musia firmy rešpektovať zákony krajín, v ktorých pôsobia – či už ide o americké spoločnosti v Európe, alebo naopak.

Pokuta pre sieť X je prvou sankciou uvalenou na základe nového nariadenia o digitálnych službách (DSA), ktorého cieľom je efektívnejší boj proti nezákonnému obsahu.

Rozhodnutie však v USA vyvolalo ostrú reakciu – minister zahraničných vecí Marco Rubio ho označil za útok na americký ľud a prezident Donald Trump kritizoval smerovanie Európy.

Elon Musk dokonca vyzval na zrušenie EÚ. Merz zdôraznil, že v prípade porušenia pravidiel má každá firma právo na odvolanie, no zároveň platí, že zákony platia pre všetkých rovnako.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zelenskyj odkázal Trumpovi: Voľby chcem, ale počas vojny nie sú možné

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na výzvy Donalda Trumpa ohľadom organizovania volieb tým, že voľby podporuje, ale ich realizácia je počas vojny nemožná.

Zdôraznil, že stanné právo, časté ruské útoky, rozsiahle vysídľovanie a odchod občanov do zahraničia bránia bezpečnému a férovému hlasovaniu. Jeho funkčné obdobie sa síce malo skončiť v máji 2024, no aktuálna situácia podľa neho neumožňuje štandardné demokratické procesy.

Trump ho už skôr obvinil, že vojnu zneužíva na odklad volieb, a dokonca ho nazval „diktátorom“.

Zelenskyj zároveň uistil, že Kyjev zostáva oddaný mieru a spolu s európskymi partnermi pripravuje aktualizovanú verziu mierového plánu, ktorú predložia Spojeným štátom. Podľa neho je kľúčové, aby bol plán realistický a podporený spojencami.

Predseda Európskej rady António Costa v tejto súvislosti vyzval na rešpektovanie rozhodnutí Ukrajiny a varoval pred vonkajším zasahovaním do jej vnútorných politických procesov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ je blízko dohody o ruských aktívach, tvrdí Costa

Európska únia je podľa predsedu samitov Antonia Costu veľmi blízko dohode o využití zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny v rokoch 2026 až 2027.

Konečné rozhodnutie sa očakáva na samite 18. decembra, pričom Costa naznačil, že rokovania môžu pokračovať aj ďalšie dni, kým sa medzi členskými štátmi dosiahne konsenzus.

Plán počíta s využitím približne 210 miliárd eur. Európska komisia navrhuje výmenu aktív za spoločné dlhopisy EÚ a poskytnutie reparančnej pôžičky Ukrajine do výšky 165 miliárd eur. Hlavnou prekážkou sú záruky požadované Belgickom, ktoré sa obáva možných právnych následkov.

Súčasne EÚ vyzýva krajiny G7, aby prijali obdobný prístup. Spojené kráľovstvo už vyjadrilo pripravenosť spolupracovať, zatiaľ čo Kanada a Japonsko stále zvažujú svoje možnosti.

EÚ považuje tento mechanizmus za kľúčový nástroj na udržanie Ukrajiny ako obranného štítu voči Rusku.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Putin tvrdí, že vojnu na Ukrajine „dovedie do logického konca“

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že vojnu proti Ukrajine, ktorú Moskva stále označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“, dovedie do „logického konca“. Podľa neho je použitie vojenskej sily nevyhnutné na dosiahnutie ruských cieľov.

Vyjadrenie zaznelo počas zasadnutia Rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva. Práve z tejto rady bol na Putinov príkaz vylúčený bývalý šéf Múzea dejín gulagov Roman Romanov. Ten bol z vedenia múzea odvolaný už začiatkom roka 2025 po tom, čo odmietol cenzurovať výstavu o sovietskych represiách.

V novembri toho istého roka múzeum pozastavilo prevádzku, oficiálne pre problémy s požiarnou bezpečnosťou.

Nezávislé médiá však upozorňujú, že zamestnanci pokračovali v práci – dokumentovali svedectvá obetí a pripravovali knihu o dejinách gulagov.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.