Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenský priemysel opäť klesá, výroba áut sa znížila

Slovenský priemysel zaznamenal v októbri 2025 ôsmy medziročný pokles v tomto roku, konkrétne o 3,8 percenta. V porovnaní so septembrom klesla produkcia aj medzimesačne – o 2,5 percenta.

Najväčší vplyv mal prudký prepad vo výrobe dopravných prostriedkov, ktorý dosiahol 11 percent a stal sa najhorším výsledkom od marca 2024. Ešte výraznejšie klesla produkcia v sektore elektriny a plynu – až o 15,5 percenta.

Tento trend slabých výkonov pokračuje už od začiatku roka. Naopak, svetlou výnimkou bola výroba chemikálií, ktorá si polepšila o viac ako 39 percent. V súhrne za desať mesiacov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta, pričom polovica sledovaných odvetví zaznamenala pokles.

Najvýraznejšie sa pod to podpísali výpadky v dodávke energií, výrobe kovov a strojárstve. Bez mierneho rastu v automobilovom sektore by bol celkový výsledok ešte horší.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Francúzsky rozpočtový plán ohrozuje realita, varuje šéf centrálnej banky

Guvernér Francúzskej centrálnej banky François Villeroy de Galhau v stredu vyjadril podporu rozpočtovému cieľu francúzskej vlády, ktorá plánuje na budúci rok deficit vo výške 4,8 percenta HDP. Dodal však, že dosiahnutie tohto cieľa je nepravdepodobné.

V rozhovore pre televíziu C News a rozhlasovú stanicu Europe 1 zdôraznil, že znižovanie verejného dlhu by malo zostať prioritou.

Vyhlásenie prišlo deň po tom, čo francúzsky parlament tesne schválil návrh rozpočtu na sociálne zabezpečenie na budúci rok. Ide o politicky dôležité víťazstvo pre premiéra Sébastiena Lecornua, ktorý čelí tlakom na udržanie krehkej väčšiny. Rozhodnutie však prichádza za vysokú politickú a finančnú cenu, keďže krajina čelí narastajúcim výdavkom a pomalému rastu.

Villeroy de Galhau upozornil, že aj keď rozpočtový cieľ 4,8 percenta je realistický a potrebný, vláda pravdepodobne narazí na prekážky pri jeho dodržaní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nobelovu cenu za mier prevezme namiesto Machadovej jej dcéra

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová si osobne neprevezme Nobelovu cenu za mier, ktorú jej udelili za boj za demokraciu v autoritatívnom režime Nicolása Madura. Jej aktuálny pobyt nie je známy, už viac ako rok sa ukrýva a Venezuela jej udelila desaťročný zákaz cestovania.

Cenu v stredu v Osle prevezme jej dcéra Ana Corina Sosa Machadová. Političku vlani vylúčili z prezidentských volieb, aj keď vyhrala opozičné primárky. Od augusta je na úteku, keďže Madurov režim začal zatýkať opozičných lídrov.

Nobelova cena je podľa analytikov signálom medzinárodného uznania demokratického výsledku volieb, ktoré boli vo Venezuele podľa pozorovateľov zmanipulované.

Machadová venovala cenu aj Donaldovi Trumpovi, s ktorého stúpencami dlhodobo spolupracuje. Spojené štáty podnikli viaceré vojenské údery proti pašeráckym sieťam v regióne. Venezuelské ozbrojené sily sa pripravujú na partizánsky odpor v prípade amerického útoku.

Nobelov inštitút nekomentoval dôvody neúčasti venezuelskej političky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump chce vraj dohodu Ukrajiny a Ruska do Vianoc, Kyjev žiada čas

Vyslanci Donalda Trumpa predložili Ukrajine návrh mierovej dohody, podľa ktorej by Kyjev musel akceptovať územné straty výmenou za nešpecifikované bezpečnostné záruky zo strany USA.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj podľa denníka Financial Times povedal európskym kolegom, že počas dvojhodinového telefonátu v sobotu naňho vyvíjali tlak osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff a zať amerického prezidenta Jared Kushner. Zdroj oboznámený s časovým harmonogramom navrhnutým Kyjevu povedal, že Trump dúfa v dohodu „do Vianoc“.

Americký návrh vznikol aj s ruským prispením a jeho pôvodných 28 bodov sa po ukrajinských výhradách zredukovalo na 20.

Zelenskyj však žiada čas na konzultácie s lídrami Európskej únie, obáva sa totiž narušenia západnej jednoty. S francúzskym, nemeckým a britským lídrom rokoval v pondelok v Londýne. Vyjadril tiež obavy, že Únia ustúpi od plánu reparácií zo zmrazených ruských aktív.

Trump potvrdil tlak na rýchle rozhodnutie: „Zelenskyj prehráva, musí začať akceptovať veci,“ povedal pre Politico.

Ukrajinský prezident po rokovaniach v Londýne oznámil, že v stredu predstaví Spojeným štátom aktualizovaný návrh mierového plánu, ktorý má ukončiť vojnu s Ruskom.

(max)

Minúta  |  

„Toto je koniec,“ smútia austrálski tínedžeri nad stratou sociálnych sietí

V Austrálii od stredajšej polnoci platí zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Ide o celosvetový unikát.

Vláda nariadila desiatim hlavným platformám, vrátane TikToku, YouTubu, Instagramu a Facebooku, aby zablokovali účty približne milióna maloletých používateľov, inak im hrozia vysoké pokuty. Len na TikToku už deaktivovali asi 200-tisíc účtov.

Pred vstupom zákona do platnosti zaplavili siete rozlúčkové správy tínedžerov a tvorcov, ktorí sa lúčili so sledovateľmi: mnohí so smútkom, iní s humorom alebo odporom voči premiérovi Anthonymu Albaneseovi. Niektorí používatelia sa presunuli na alternatívne platformy, ktorých sa zatiaľ zákaz netýka.

Pred zákazom sa objavovali aj tragikomické odkazy o strate playlistov, samote a izolácii. Aj keď viacerí mladí ľudia zákaz ostro kritizovali, niektorí uznali, že ide o krok správnym smerom.

Austrálska vláda pripomenula, že cieľom zákona je chrániť deti pred škodlivým obsahom a negatívnym vplyvom sociálnych médií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dvaja afganskí tínedžeri sexuálne napadli 15-ročné britské dievča

Na súde v anglickom meste Warwick odzneli otrasné detaily prípadu znásilnenia 15-ročného dievčaťa dvoma 17‑ročnými afganskými žiadateľmi o azyl, Janom Jahanzebom a Israrom Niazalom. Obaja do Británie podľa Daily Mail pricestovali člnom iba niekoľko mesiacov pred útokom.

Dievča počas únosu opakovane volalo o pomoc, pričom na nahrávke z bezpečnostnej kamery je zachytená aj okoloidúca žena, ktorá sa pýta, či je dievča v poriadku, no následne nezasiahla.

Obžalovaní dievčinu odviedli do odľahlej oblasti parku, kde ju prinútili k sexuálnemu aktu. Po úteku vyčíňanie zdokumentovala na prednú kameru telefónu a pomoc jej poskytol okoloidúci muž, ktorý si ju všimol a odviezol na policajnú stanicu.

Obeť vo svojom vyhlásení priznala, že útok zásadne zmenil jej život, pocit bezpečia aj školské výsledky. Súd toto potvrdil a uložil páchateľom tresty odňatia slobody: jednému desať rokov a osem mesiacov, druhému deväť rokov a desať mesiacov.

Kým jednému z nich hrozí aj deportácia, o druhom sa ešte rozhodne, keďže sa priznal pred dovŕšením 17. roku veku. Súd však potvrdil, že navrhne ministerstvu vnútra vyhostenie oboch.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.