Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarskom hýbu protesty pre týranie mládeže, opozícia chce koniec Orbána

V Maďarsku to vrie po zverejnení videa z budapeštianskeho centra pre mladistvých, ktoré zachytáva fyzické týranie.

Vláda Viktora Orbána v reakcii na verejné pobúrenie a rastúci politický tlak rozhodla, že päť takýchto zariadení bude po novom pod priamym dohľadom polície.

Premiér čelí kritike opozície. Péter Magyar, ktorého strana Tisza vedie pred voľbami v prieskumoch, vyzval Orbána na odstúpenie a zvolal sobotňajší protest.

Zverejnené zábery viedli k okamžitému odstúpeniu riaditeľa centra a k zadržaniu troch osôb.

Prípad zároveň znovu otvoril tému skorších obvinení z obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, ktoré sa týkali rovnakého zariadenia. V pozadí kauzy rezonuje aj spomienka na škandál, ktorý vlani pripravil o funkciu prezidentku Katalin Novakovú – ďalšiu Orbánovu blízku spojenkyňu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kaliňák: Energopomoc má nízku chybovosť, ETS2 rodinám zvýši náklady

Minister obrany Robert Kaliňák vyzdvihol význam obranného priemyslu pre slovenské regióny a informoval o novej 100-miliónovej zmluve so ZŤS Slovensko na vývoz produktov do Azerbajdžanu.

Energopomoc označil za pozitívnu s minimálnou chybovosťou, ktorú však plánujú ďalej preveriť. Do príjmov sa budú započítavať aj dividendy. Zdôraznil stabilitu koalície a odmietol špekulácie o rekonštrukcii vlády. Minister dopravy Jozef Ráž podľa neho nenesie vinu za tragédie na železniciach, aj keď pripustil, že situácia je citlivá.

Kaliňák opäť kritizoval klimatickú politiku EÚ a ETS2, ktoré podľa neho ohrozujú rodinné rozpočty. Tvrdí, že spoločnosť sa začína odkláňať od „fetišu ochrany prírody“. V súvislosti s neotvorenou schôdzou o odvolávaní ministrov kritizoval neúčasť opozície.

Minister školstva Tomáš Drucker sa vyjadril k demisii Petra Kmeca, podľa neho nešlo o systémové zlyhanie, ale o administratívne a etické pochybenia, pre ktoré zrušil tri výzvy.

(mja)

Minúta  |  

Podpora Ukrajine klesá. Európa váha a Spojené štáty úplne vycúvali

Vojenská pomoc Ukrajine v roku 2025 prudko klesla a Európa zatiaľ nedokázala vykompenzovať výpadok podpory zo strany USA, píše think tank Kielský inštitút.

Kým v rokoch 2022 až 2024 dosahovala celková pomoc priemerne 41,6 miliardy eur ročne, aktuálne čísla sú na úrovni 32,5 miliardy, pričom Európa poskytla novú vojenskú pomoc iba vo výške 4,2 miliardy eur.

Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo svoje príspevky síce zvýšili, no stále zaostávajú za severskými krajinami v pomere k HDP. Taliansko a Španielsko navyše prispeli iba minimálne alebo vôbec, čo prehlbuje nerovnomerné rozdelenie záťaže.

Tempo pomoci výrazne spomalilo už v lete a ak sa nezmení, rok 2025 sa môže stať najslabším od začiatku vojny.

Odborníci varujú, že bez výrazného navýšenia a koordinovanejšieho prístupu zo strany európskych krajín nebude možné udržať úroveň podpory, ktorú Ukrajina potrebuje na obranu proti Rusku. Zvyšuje sa aj tlak na spravodlivejšie rozdelenie bremena v rámci celej EÚ.

(pir)

Minúta  |  

Republikán Massie navrhuje zákon o vystúpení USA z NATO

Americký kongresman Thomas Massie navrhuje zákon, ktorým chce dosiahnuť vystúpenie Spojených štátov z NATO. Podľa neho by to mohlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ušetriť americkým daňovníkom miliardy dolárov a zároveň zastaviť neustále zapájanie sa USA do zahraničných konfliktov.

Spolu s bývalým predstaviteľom Reaganovej administratívy Bruceom Feinom tvrdí, že NATO stratilo svoj význam už v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu a jeho následná expanzia k ruským hraniciam iba zvyšovala napätie.

Vystúpenie z Aliancie by podľa nich odstránilo existenciálnu hrozbu, ktorú Rusko vnímalo ako dôvod invázie na Ukrajinu, a umožnilo by prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukončiť konflikt bez straty prestíže.

Spojené štáty sú podľa Massieho dostatočne silné na to, aby sa ubránili, a európski členovia NATO majú dostatočné zdroje na svoju obranu.

Podľa portálu The Hill by prípadné rozhodnutie Kongresu o vystúpení z Aliancie mohli podľa Feina vnímať ako mierové gesto hodné Nobelovej ceny.

(pir)

Minúta  |  

PS kritizuje vládu: PPP na mosty je predražené o miliardu eur

Progresívne Slovensko ostro kritizovalo zámer ministerstva dopravy opraviť mosty prostredníctvom PPP projektu, ktorý by podľa nich vyšiel štát až o miliardu eur drahšie ako tradičný prístup.

Oprava 575 mostov by trvala päť rokov, pričom štát by počas 30 rokov zaplatil investorovi 2,7 miliardy eur. Alternatíva, pri ktorej by štát zvýšil tempo opráv z 13 na 77 mostov ročne, by podľa PS stála 1,6 miliardy eur a trvala by o tri roky dlhšie.

Poslanci Ján Hargaš a Štefan Kišš upozornili aj na vysoký poplatok 6,2 milióna eur pre konzultačnú firmu. Z celkových 1 700 mostov v správe Slovenskej správy ciest je až polovica v zlom technickom stave.

Podľa PS by štát pri efektívnom financovaní dokázal ročne opraviť viac ako 100 mostov. PPP projekt označili za predražený a oneskorený krok, ktorý nerieši kritický stav infraštruktúry v plnej miere.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Berlín pripravuje vzdušný priestor na krízové scenáre

Nemecko pripravuje konkrétne opatrenia pre prípad, že by muselo brániť svoj vzdušný priestor. V spolupráci s ministerstvami obrany a dopravy vzniká plán, ktorý definuje tri úrovne ohrozenia a zodpovedajúce kroky.

Cieľom je zabezpečiť rýchle prispôsobenie civilného letectva vojenským potrebám, čo si vyžaduje aj zmenu postoja leteckých spoločností a letísk. Tie podľa Arndta Schoenemanna, generálneho riaditeľa spoločnosti DFS Deutsche Flugsicherung, ktorá riadi nemecký vzdušný priestor, situáciu stále podceňujú, píše portál Euronews.

Zároveň riešia obnovu radarovej infraštruktúry a problémy s nelegálnymi dronmi, ktoré sa objavujú čoraz častejšie. V roku 2024 došlo k viac ako 190 incidentom s dronmi pri letiskách, čo spôsobilo dočasné prerušenie letov.

DFS preto plánuje systémovú integráciu obranných technológií do civilného riadenia vzdušného priestoru.

Berlín zároveň masívne zvyšuje výdavky na obranu.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.