Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podpora Ukrajine klesá. Európa váha a Spojené štáty úplne vycúvali

Vojenská pomoc Ukrajine v roku 2025 prudko klesla a Európa zatiaľ nedokázala vykompenzovať výpadok podpory zo strany USA, píše think tank Kielský inštitút.

Kým v rokoch 2022 až 2024 dosahovala celková pomoc priemerne 41,6 miliardy eur ročne, aktuálne čísla sú na úrovni 32,5 miliardy, pričom Európa poskytla novú vojenskú pomoc iba vo výške 4,2 miliardy eur.

Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo svoje príspevky síce zvýšili, no stále zaostávajú za severskými krajinami v pomere k HDP. Taliansko a Španielsko navyše prispeli iba minimálne alebo vôbec, čo prehlbuje nerovnomerné rozdelenie záťaže.

Tempo pomoci výrazne spomalilo už v lete a ak sa nezmení, rok 2025 sa môže stať najslabším od začiatku vojny.

Odborníci varujú, že bez výrazného navýšenia a koordinovanejšieho prístupu zo strany európskych krajín nebude možné udržať úroveň podpory, ktorú Ukrajina potrebuje na obranu proti Rusku. Zvyšuje sa aj tlak na spravodlivejšie rozdelenie bremena v rámci celej EÚ.

(pir)

Minúta  |  

Republikán Massie navrhuje zákon o vystúpení USA z NATO

Americký kongresman Thomas Massie navrhuje zákon, ktorým chce dosiahnuť vystúpenie Spojených štátov z NATO. Podľa neho by to mohlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ušetriť americkým daňovníkom miliardy dolárov a zároveň zastaviť neustále zapájanie sa USA do zahraničných konfliktov.

Spolu s bývalým predstaviteľom Reaganovej administratívy Bruceom Feinom tvrdí, že NATO stratilo svoj význam už v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu a jeho následná expanzia k ruským hraniciam iba zvyšovala napätie.

Vystúpenie z Aliancie by podľa nich odstránilo existenciálnu hrozbu, ktorú Rusko vnímalo ako dôvod invázie na Ukrajinu, a umožnilo by prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukončiť konflikt bez straty prestíže.

Spojené štáty sú podľa Massieho dostatočne silné na to, aby sa ubránili, a európski členovia NATO majú dostatočné zdroje na svoju obranu.

Podľa portálu The Hill by prípadné rozhodnutie Kongresu o vystúpení z Aliancie mohli podľa Feina vnímať ako mierové gesto hodné Nobelovej ceny.

(pir)

Minúta  |  

PS kritizuje vládu: PPP na mosty je predražené o miliardu eur

Progresívne Slovensko ostro kritizovalo zámer ministerstva dopravy opraviť mosty prostredníctvom PPP projektu, ktorý by podľa nich vyšiel štát až o miliardu eur drahšie ako tradičný prístup.

Oprava 575 mostov by trvala päť rokov, pričom štát by počas 30 rokov zaplatil investorovi 2,7 miliardy eur. Alternatíva, pri ktorej by štát zvýšil tempo opráv z 13 na 77 mostov ročne, by podľa PS stála 1,6 miliardy eur a trvala by o tri roky dlhšie.

Poslanci Ján Hargaš a Štefan Kišš upozornili aj na vysoký poplatok 6,2 milióna eur pre konzultačnú firmu. Z celkových 1 700 mostov v správe Slovenskej správy ciest je až polovica v zlom technickom stave.

Podľa PS by štát pri efektívnom financovaní dokázal ročne opraviť viac ako 100 mostov. PPP projekt označili za predražený a oneskorený krok, ktorý nerieši kritický stav infraštruktúry v plnej miere.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Berlín pripravuje vzdušný priestor na krízové scenáre

Nemecko pripravuje konkrétne opatrenia pre prípad, že by muselo brániť svoj vzdušný priestor. V spolupráci s ministerstvami obrany a dopravy vzniká plán, ktorý definuje tri úrovne ohrozenia a zodpovedajúce kroky.

Cieľom je zabezpečiť rýchle prispôsobenie civilného letectva vojenským potrebám, čo si vyžaduje aj zmenu postoja leteckých spoločností a letísk. Tie podľa Arndta Schoenemanna, generálneho riaditeľa spoločnosti DFS Deutsche Flugsicherung, ktorá riadi nemecký vzdušný priestor, situáciu stále podceňujú, píše portál Euronews.

Zároveň riešia obnovu radarovej infraštruktúry a problémy s nelegálnymi dronmi, ktoré sa objavujú čoraz častejšie. V roku 2024 došlo k viac ako 190 incidentom s dronmi pri letiskách, čo spôsobilo dočasné prerušenie letov.

DFS preto plánuje systémovú integráciu obranných technológií do civilného riadenia vzdušného priestoru.

Berlín zároveň masívne zvyšuje výdavky na obranu.

(pir)

Minúta  |  

Rušňovodiči odmietajú kamery vo vlakoch, spustili petíciu

Federácia strojvodcov SR zásadne odmieta plánované zavedenie kamerového dohľadu nad rušňovodičmi. V otvorenom liste ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi (nominant Smeru) varuje, že opatrenie nielenže nezvýši bezpečnosť, ale prehĺbi nedôveru a psychický tlak na pracovníkov.

Kamery podľa nich neriešia skutočné problémy železníc, ako sú zastaraná infraštruktúra, chýbajúce zabezpečovacie systémy alebo technický stav vlakov.

Zavedenie dohľadu považujú za neprimeraný a nákladný krok, ktorý môže viesť k odchodu ďalších skúsených pracovníkov a odradiť nových záujemcov. Zároveň spustili celoslovenskú petíciu, v ktorej žiadajú zmysluplnejšie investície do bezpečnosti a odbornú diskusiu.

Kritizujú aj selektívne zavedenie kamier len u niektorých dopravcov, čo považujú za diskrimináciu. Namiesto kamier navrhujú moderné riešenia ako ETCS, lepšiu komunikáciu a technický stav vozidiel.

(tasr, mja)

Minúta  |  

SpaceX plánuje historický vstup na burzu, chce získať miliardy

SpaceX Elona Muska sa chystá na historický vstup na burzu, ktorý by mohol prekonať všetky doterajšie rekordy.

Podľa informácií Bloomberg firma plánuje získať viac ako 30 miliárd dolárov, čím by sa jej trhová hodnota vyšplhala na približne 1,5 bilióna dolárov – čo je porovnateľné s rekordným IPO spoločnosti Saudi Aramco.

Firma údajne zvažuje debut v druhej polovici budúceho roka, no konečný termín môže ovplyvniť situácia na trhu.

Dôležitú úlohu zohráva prudký rast Starlinku – satelitného internetu, ktorý má tvoriť väčšinu budúcich tržieb. SpaceX očakáva v roku 2024 obrat až 24 miliárd dolárov, pričom časť financií chce investovať do dátových centier na orbite.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.