Preskočiť na obsah
  |  

Darca spermií s rakovinovým génom počal 197 detí v Európe

Vyšetrovanie odhalilo, že darcovské spermie muža s mutáciou génu TP53 použili na počatie najmenej 197 detí v 14 európskych krajinách, informuje BBC.

Táto mutácia zvyšuje riziko rakoviny až na 90 percent a spôsobuje Li Fraumeniho syndróm, ktorý postihuje všetky bunky dieťaťa. Až pätina spermií darcu obsahovala chybnú formu génu, ktorý bráni tvorbe nádorov.

Anonymný darca poskytol spermie v roku 2005 ako študent a prešiel štandardným testovacím protokolom, ktorý túto skutočnosť nedokázal odhaliť. Európska spermobanka v Dánsku predala tieto spermie 67 klinikám počas 17 rokov.

V Belgicku zo spermií tohto darcu porodilo 38 žien dokopy 53 detí, hoci národný limit umožňuje šesť rodín na darcu.

Banka darcu zablokovala po odhalení problému a informuje rodiny.

Lekári na konferencii Európskej spoločnosti pre ľudskú genetiku identifikovali mutáciu u 23 zo 67 sledovaných detí, desať už malo rakovinu. Niektoré deti zomreli v ranom veku, ďalšie podstúpili alebo podstúpia vyšetrenia magnetickou rezonanciou, prípadne ultrazvukom brucha.

(sie)

  |  

Nobelistka Machadová dorazila do Osla po ceremónii

Držiteľka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová pricestovala do Osla krátko po slávnostnom odovzdávaní. Venezuelu opustila tajne loďou v utorok, prešla na Curacao a odtiaľ odletela súkromným lietadlom do Osla.

Ide o jej prvú cestu po 16 mesiacoch skrývania sa pred venezuelskými úradmi, ktoré jej zakázali cestovať.

V Osle sa stretla so svojimi deťmi žijúcimi v exile a privítala dav z balkóna hotela, v ktorom sa zdržiavala. Spievala s podporovateľmi venezuelskú hymnu a dokonca aj preliezla zábrany, aby ich objala.

Dcéra Ana Corina Sosa Machadová prevzala Nobelovu cenu v jej mene a prečítala prejav. Machadová v ňom zdôraznila, že demokracia vyžaduje ochotu bojovať za slobodu. Na ceremónii visel jej portrét.

Predseda Nobelovho výboru Joergen Watne Frydnes prirovnal Machadovú k Nelsonovi Mandelovi a Lechovi Wałęsovi. Machadová plánuje návrat do vlasti napriek rizikám.

(reuters, sie)

  |  

Thajsko a Kambodža pokračujú v bojoch, očakáva sa Trumpov telefonát

Boje medzi Thajskom a Kambodžou pokračujú štvrtý deň pozdĺž 817-kilometrovej spoločnej hranice. Obe krajiny čakajú na telefonát od amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý oznámil, že sa pokúsi konflikt ukončiť.

V stredu došlo k zrážkam na viac ako desiatich miestach, čo predstavuje najintenzívnejšie boje od obnovy konfliktu v júli.

Thajsko reaguje na Trumpovu iniciatívu opatrne a trvá na bilaterálnom riešení sporu. Premiér Anutin Charnvirakul uviedol, že ak mu Trump zavolá, tak mu situáciu vysvetlí priamo.

Thajsko obviňuje Kambodžu z porušenia hraníc, zatiaľ čo Kambodža hlási útoky na civilné ciele vrátane škôl a chrámov až 30 kilometrov do svojho vnútrozemia. Thajsko útoky na civilnú infraštruktúru popiera.

Obete na životoch rastú na oboch stranách. Kambodžská vláda eviduje desať mŕtvych a 60 zranených. Thajská armáda hlási deväť zabitých vojakov a viac než 120 zranených. Stovky tisíc ľudí evakuovali z pohraničných oblastí.

(reuters, sie)

  |  

WSJ: Trumpov mierový plán zahŕňa aj tok ruských energií do Európy

Denník Wall Street Journal informoval, že plán prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa na ukončenie konfliktu na Ukrajine obsahuje návrhy na obnovenie dodávok ruských energetických tokov do Európy a rozsiahle investície amerických firiem do ruského energetického a nerastného sektora.

Súčasťou koncepcie je aj využitie zmrazených ruských štátnych aktív.

Podľa denníka sa návrhy nachádzajú v prílohách mierového plánu, ktorý americká strana predložila európskym partnerom počas uplynulých týždňov.

Obsahujú aj možnosť, aby americké spoločnosti a podniky mohli využiť približne 200 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív v Európe na projekty na Ukrajine – vrátane veľkého nového dátového centra napájaného zo Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú aktuálne kontrolujú ruské sily, uviedol denník.

Ďalšie body plánu rátajú s investíciami do ťažby vzácnych prvkov a ruských vrtných projektov v Arktíde.

Jeden z európskych predstaviteľov prirovnal plánované ekonomické rokovania k politickému rozdeleniu vplyvu na Jaltskej konferencii v roku 1945 medzi Sovietsky zväz, Spojené štáty a Britániu.

(reuters, sie)

  |  

USA dajú budúci rok na obranu viac než 900 miliárd, pomôžu aj Ukrajine

Poslanecká snemovňa USA schválila v stredu masívny obranný legislatívny balík s výdavkami 901 miliárd dolárov. Návrh prešiel pomerom 312 ku 112 hlasom. Teraz smeruje do Senátu USA, ktorý ho má podľa očakávaní schváliť budúci týždeň. Potom ho podpíše prezident Donald Trump.

Zákon prekročil Trumpov pôvodný návrh o osem miliárd dolárov. Zahŕňa 400 miliónov dolárov ročne na vojenskú pomoc Ukrajine v nasledujúcich dvoch rokoch. Poskytuje štvorpercentné zvýšenie platov vojakov a zlepšenia bývania na základniach.

Rozsiahly dokument s 3 086 stranami vznikol kompromisom republikánov a demokratov. Zákon oprávňuje programy Pentagónu, financovanie schváli Kongres neskôr. Zrušil programy diverzity a inklúzie, ktoré kritizoval Trump.

(reuters, sie)

  |  

Zelenskyj sa s USA dohodol na princípoch povojnovej obnovy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že sa s americkými predstaviteľmi dohodli na kľúčových princípoch plánu obnovy po vojne.

Rokovania viedol s Jaredom Kushnerom, ministrom financií Scottom Bessentom a šéfom BlackRocku Larrym Finkom. Dohoda zahŕňa ekonomický dokument s 20 bodmi.

Zelenskyj zdôraznil, že bezpečnosť tvorí jadro obnovy. Premiérka Julija Svyrydenková a ďalší z ukrajinskej strany sprevádzali Zelenského na diskusiách o bezpečnostných zárukách a ekonomických otázkach. Kushner zohral úlohu v rokovaniach s Kremľom aj ukrajinskou delegáciou na Floride.

Plán obnovy počíta s investičným fondom na vzácne kovy. Británia, Francúzsko a Nemecko v stredu telefonovali s prezidentom Trumpom o mierovom procese. Známa „koalícia ochotných“ štátov, ktoré podporujú Ukrajinu, sa stretne vo štvrtok 11. decembra.

(reuters, sie)