USA chcú návrat Ruska do svetovej ekonomiky, píše WSJ. Vzťahy s Európou sa zhoršujú

Administratíva Donalda Trumpa údajne odovzdala v rámci mierového plánu európskym spojencom aj niekoľko príloh, v ktorých načrtáva svoju predstavu povojnovej obnovy Ukrajiny aj reintegrácie Ruska do globálnej ekonomiky. 

Ide o neverejné materiály, ktorých obsah opísali pre denník Wall Street Journal americkí a európski predstavitelia.

Medzi Washingtonom a európskymi spojencami to vyvolalo napätie. Podľa diplomatov by totiž realizácia amerických návrhov zásadne zmenila ekonomickú mapu starého kontinentu.

Jeden z diplomatov to prirovnal k povojnovému deleniu Európy v roku 1945 na Jalte.

Trump priznal, že v stredu mal vo veci mierového návrhu s predstaviteľmi Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka „ostrú výmenu názorov“, ale nešpecifikoval, čoho sa týkala. Dodal, že na víkendovom rokovaní v Európe sa americkí predstavitelia zúčastnia, len ak to bude znamenať určitý posun.

Ruské aktíva

Návrh Bieleho domu počíta s využitím približne 200 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív na financovanie veľkých projektov na Ukrajine.

Medzi nimi sa spomína aj výstavba rozsiahleho dátového centra napájaného Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorú v súčasnosti kontrolujú ruské jednotky.

Európa však chce zmrazený ruský majetok použiť na pôžičku Ukrajine. Tá by ju využila na chod štátu a nákup zbraní.

Washington argumentuje, že európsky model by zmrazené ruské aktíva rýchlo vyčerpal. Naopak, americký plán počíta s tým, že financie by spravovali investičné firmy a súkromné fondy, vďaka čomu by sa ich objem mohol až štvornásobne zhodnotiť.

Americký tím chce podľa informácií WSJ presadiť povojnovú víziu, v ktorej spoločné ekonomické projekty a energetická prepojenosť vytvoria základ trvalého mieru.

Investície

Ďalšia príloha dokumentu údajne načrtáva americkú predstavu „návratu“ ruskej ekonomiky. Americké firmy by investovali do ruských strategických sektorov, ako sú ťažba vzácnych surovín či ropné vrty v Arktíde. Spomína sa aj obnova ruských energetických tokov smerom do Európy a sveta.

Európski predstavitelia sa obávajú, že by to Moskve poskytlo priestor na hospodárske zotavenie, a tým aj na posilnenie jej vojenského potenciálu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo Brusel nedávno definitívne schválil odstrihnutie sa od potrubného ruského plynu od jesene 2027.

Navyše Nemecko oponuje, že v dôsledku protiruských sankcií nie je možné opraviť ani opätovne spustiť plynovod Nord Stream, ktorým na starý kontinent prúdil ruský plyn a ktorý v roku 2022 narušili ukrajinskí operatívci.

Rusko je otvorené, no zdržanlivé

Na otázku o týchto informáciách hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok odvetil, že Rusko bolo vždy otvorené zahraničným investíciám a zostáva otvorené aj naďalej, no Moskva sa nebude zapájať do „megafónovej diplomacie“.

„Máme záujem o prílev zahraničných investícií,“ povedal Peskov novinárom. „Pokiaľ ide o akékoľvek plány, nebudeme ich verejne rozoberať,“ dodal.

K návrhom týkajúcim sa využitia 200 miliárd v ruských aktívach sa odmietol vyjadriť.

Zhoršujúce sa vzťahy

Transatlantické spojenectvo dostáva za uplynulý týždeň na frak. Spustila to pokuta EÚ vo výške 140 miliónov dolárov pre platformu X Elona Muska.

Vysokí americkí predstavitelia sa Muska rýchlo zastali. Napríklad minister zahraničných vecí Marco Rubio označil pokutu za „útok na všetky americké technologické platformy a americký ľud“, zatiaľ čo viceprezident JD Vance ju nazval „nezmyslom“ a výsledkom toho, že X odmietol prijať „cenzúru“ EÚ.

Podobné obvinenia zazneli aj v novej stratégii národnej bezpečnosti USA, ktorá na margo EÚ uvádza slovné spojenia ako „regulačné dusenie“ a „narúšanie demokratických procesov“. Ústredným bodom týchto tvrdení je masová migrácia, ktorá je podľa americkej vlády jedným z faktorov, ktorý môže kontinent „o 20 rokov alebo menej zmeniť na nepoznanie“.

Trumpova stratégia spochybňuje aj to, či niektorí spojenci v EÚ môžu zostať spoľahlivými členmi NATO vzhľadom na demografické zmeny.

Americký prezident tento týždeň v utorok ešte prilial olej do ohňa, keď v rozsiahlom rozhovore pre Politico nazval Európu „upadajúcou skupinou štátov“, ktorú vedú „slabí ľudia“.

(reuters, est)