Preskočiť na obsah
  |  

SaS podáva podnet na disciplinárne konanie voči šéfovi SIS

Opozičná SaS podáva podnet na disciplinárne konanie voči šéfovi SIS Pavlovi Gašparovi. Dôvodom sú podozrenia z nevhodného správania voči zamestnancom a nehoda, ktorú vraj spôsobil.

Strana tvrdí, že SIS neplní svoju úlohu, nezdieľa informácie so spojencami z EÚ a NATO a údajne zneužíva sledovacie technológie na monitorovanie oponentov vlády.

Poslanci poukazujú aj na anonymný list od údajných zamestnancov SIS, ktorý opisuje zmeny po Gašparovom nástupe vrátane oslabenia zamerania na ruské špionážne aktivity. Podľa Juraja Krúpu (SaS) môže SIS označovať demonštrantov za extrémnych liberálov a monitorovať ich.

Výbor pre kontrolu SIS plánovanú januárovú kontrolu odmietol, no opoziční členovia ju chcú vykonať samostatne.

Gašpar všetky obvinenia odmieta, SIS podala trestné oznámenia a očakáva rozhodnutie kompetentných orgánov.

(tasr, pir)

  |  

Vláda podporí modernizáciu Gabčíkova či štátnych teplární

Slovensko investuje 125 miliónov eur z Modernizačného fondu do 11 projektov zameraných na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a modernizáciu teplárenskej infraštruktúry. Oznámili to ministri Tomáš Taraba (SNS) a Denisa Saková (Hlas).

Najväčšia časť – 42 miliónov eur – poputuje do modernizácie Vodného diela Gabčíkovo a Vodnej elektrárne Čunovo, pričom cieľom je zvýšiť efektivitu, spoľahlivosť a predĺžiť ich životnosť o desiatky rokov.

MH Teplárenský holding získa 48 miliónov na zlepšenie účinnosti výroby tepla v piatich mestách a ďalších 35 miliónov na posilnenie dodávok elektriny z OZE.

V Žiline napríklad vybudujú nový parný kotol na biomasu, ktorý nahradí uhoľný zdroj a zníži ročné emisie oxidu uhličitého o 36-tisíc ton.

Taraba zdôraznil význam investícií mimo štátneho rozpočtu, ktoré prispejú k energetickej efektivite a lepšiemu ovzdušiu. Saková upozornila, že spotreba elektriny sa môže do roku 2050 až strojnásobiť, a preto je nevyhnutné posilniť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať zdroje.

(tasr, pir)

  |  

Lavrov: Návšteva Witkoffa znížila napätie medzi Ruskom a USA

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov tvrdí, že nedávna návšteva amerického emisára Steva Witkoffa v Moskve prispela k zmierneniu napätia medzi USA a Ruskom.

Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj Jared Kushner, zať prezidenta USA Donalda Trumpa, trvalo päť hodín, no napriek intenzívnemu dialógu nedospeli strany ku kompromisu vo veci mierového riešenia vojny na Ukrajine.

Kremeľ vtedy priznal, že zásadné rozpory pretrvávajú. Lavrov však teraz naznačuje, že diplomatické kanály sa podarilo otvoriť a Moskva Washingtonu predložila vlastné návrhy na kolektívne bezpečnostné záruky.

(reuters, pir)

  |  

Obvinili policajtov, ktorí vyberali pokuty za rýchlosť bez radaru

Dvaja príslušníci polície čelia obvineniam z vážneho zneužitia právomoci. Podľa vyšetrovania Úradu inšpekčnej služby zastavovali v Banskej Bystrici počas služby najmä zahraničných vodičov – najčastejšie z Poľska a Turecka – pod zámienkou prekročenia rýchlosti.

Zarážajúce však je, že nemali k dispozícii žiadne zariadenie na meranie rýchlosti a priestupky tak neboli podložené. Napriek tomu si od vodičov údajne vypýtali pokuty od 30 do 50 eur, ktoré si ponechali a prípady neevidovali.

Po ich zadržaní polícia vykonala osobné aj priestorové prehliadky, pričom zaistila hotovosť a bloky na pokuty. Ak im vina preukážu, hrozí im trest odňatia slobody na desať rokov.

(tasr, pir)

  |  

Marenie kampane „cudzou mocou“ môže byť trestné

Parlament vo štvrtok pokračoval v rokovaní o novele Trestného zákona, ktorá po stredajšom postupe do druhého čítania ide v skrátenom legislatívnom konaní s obmedzenou 12-hodinovou rozpravou. Poslanci prerokúvajú viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré vzišli z výborov.

Jednou z kľúčových zmien je rozšírenie trestného činu marenia volebnej kampane na situácie, keď sa konanie deje „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.

Trestné by po novom mohlo byť aj porušenie moratória – teda zverejňovanie informácií o kandidátoch počas 48 hodín pred voľbami a v deň hlasovania –, ak existuje preukázané prepojenie na zahraničný vplyv. V odôvodnení uvádzajú, že slobodnú súťaž mohlo ovplyvňovať zahraničie aj pri voľbách v roku 2023.

Novela má zaviesť aj trest do šiestich mesiacov za verejné popieranie či spochybňovanie povojnového mierového usporiadania na Slovensku.

Súčasťou balíka je zároveň úprava inštitútu kajúcnika. Predkladatelia tvrdia, že ho zneužívajú v prípadoch, v ktorých boli rozsudky postavené na nedôveryhodných výpovediach. Po novom by mal mať súd povinnosť detailne vyhodnotiť dôveryhodnosť spolupracujúcej osoby a dôkazy získané nezákonným benefitom majú byť explicitne nepoužiteľné.

(tasr, lud)

  |  

KDH finalizuje rokovania s poslancom Krátkym

Diskusia o možnom vstupe nezaradeného poslanca Rastislava Krátkeho do klubu KDH sa podľa predsedu strany Milana Majerského blíži do finále. Uviedol, že rokovania pokročili a v najbližších dňoch plánujú spoločnú tlačovú konferenciu, na ktorej chcú predstaviť ďalšie kroky aj samotného poslanca.

Zložitejšia je situácia pri ďalšom nezaradenom poslancovi Richardovi Vašečkovi. Majerský upozornil, že Vašečka je stále členom strany Kresťanská únia, čo si vyžaduje iný postup. Dodal však, že KDH je pripravené pomôcť, keďže postavenie nezaradených poslancov v parlamente nie je jednoduché.

Ocenil aj ich postoj pri hlasovaní o novele ústavy, kde podľa neho „nezapreli svoje presvedčenie“.

Majerský zároveň odmietol, že by KDH rokovalo o spolupráci s Jánom Ferenčákom (Hlas). Podľa predsedu KDH bol Ferenčák súčasťou koalície, ktorá presadzovala kroky, proti ktorým KDH vystupovalo, a neočakáva, že by mu opozícia udelila „generálny pardon“.

Zároveň nechcel konkretizovať postup opozície pri hlasovaní o návrhu na odvolanie Ferenčáka, ktorý podali poslanci za Hlas.

(tasr, lud)