Preskočiť na obsah
  |  

Investori predpovedajú mimoriadny dopyt po akciách SpaceX

Očakávaný vstup SpaceX Elona Muska na burzu by mohol byť najvýraznejšou IPO udalosťou posledných rokov.

Firma plánuje získať viac ako 25 miliárd dolárov a jej trhová hodnota by mohla dosiahnuť až 1,5 bilióna dolárov. Niektorí investori dokonca hovoria o potenciáli prekonať hranicu dvoch biliónov. Dopyt zo strany retailových investorov má byť podľa odhadov obrovský.

Shay Boloor, hlavný trhový stratég spoločnosti Futurum Equities Research, vyhlásil, že „to bude najbláznivejšia verejná ponuka akcií v histórii akciového trhu“.

Hoci SpaceX operuje v kapitálovo náročnom a rizikovom sektore, etablované služby ako Starlink a stabilný biznis s raketovými štartmi posilňujú dôveru investorov.

Analytici upozorňujú, že firmy, ktoré vstupujú na burzu s príliš vysokou cenou, väčšinou očakávania nesplnia – a po troch rokoch ich akcie často výrazne klesnú.

Napriek tomu niektorí odborníci považujú SpaceX za výnimku, ktorá má šancu zaradiť sa k technologickým lídrom budúcnosti a rozšíriť skupinu takzvaných „Magnificent Seven“ na „Veľkú osmičku“.

(reuters, pir)

  |  

Súd zrušil rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom

Najvyšší súd SR zrušil právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, ktorého ešte v roku 2022 odsúdili na osem rokov väzenia za korupciu a vyzradenie informácií zo spisov.

Verdikt padol na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), ktorý ho podal v lete 2024. Podľa súdu došlo v procese k porušeniu zákona v neprospech obvineného. Zároveň súd prerušil výkon trestu až do opätovného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu. Prípad sa tak vracia na začiatok.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu potvrdila jeho hovorkyňa Alexandra Važanová. Na celý vývoj upozornil denník Sme. Kováčika pôvodne odsúdili nielen na nepodmienečný trest, ale aj na peňažnú pokutu vo výške 100-tisíc eur.

(tasr, pir)

  |  

Fico nepodporí spoločné vojenské výdavky EÚ pre Ukrajinu

Premiér Robert Fico (Smer) vo štvrtok v parlamente oznámil, že na najbližšej Európskej rade nepodporí žiadne riešenie, ktoré by zahŕňalo ďalšie spoločné vojenské výdavky EÚ na podporu Ukrajiny.

Zdôraznil, že Slovensko ostáva aktívnym poskytovateľom humanitárnej pomoci a podporuje aj vstup Ukrajiny do Európskej únie, no odmieta priamu účasť na financovaní jej vojenských potrieb.

Fico uviedol, že konflikt na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie a stratégia EÚ je neúčinná. Pokračovanie bojov označil za zbytočné zabíjanie, ktoré neposilňuje pozíciu Kyjeva pri budúcich rokovaniach. Podporil preto mierové iniciatívy, ktoré presadzuje americký prezident Donald Trump.

Na Európskej rade budú podľa premiéra diskutovať aj o zákaze predaja automobilov so spaľovacími motormi po roku 2035. Fico tvrdí, že viaceré krajiny vyvíjali tlak na Európsku komisiu, aby zákaz nebol definitívny a umožnil predaj vozidiel s alternatívnymi pohonmi vrátane hybridov.

Za strategicky dôležité označil rokovanie s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, po ktorom vznikol spoločný list žiadajúci Komisiu o prehodnotenie prísnej úpravy.

(tasr, lud)

  |  

Hlas stojí za Šutajom Eštokom, odmieta zvolanie snemu

Poslanecký klub Hlasu podporuje svojho predsedu Matúša Šutaja Eštoka a nevidí dôvod na zvolanie snemu strany.

Vyhlásili to Richard Raši a Róbert Puci po tom, čo poslanec Ján Ferenčák oznámil svoj odchod z klubu a vyzval na zhodnotenie vedenia strany. Podľa Rašiho ide o individuálny postoj a vedenie má dôveru väčšiny.

Puci upozornil, že snem nezvolávajú impulzívne, ale na základe dohody predsedníctva. Odvolanie Ferenčáka z čela výboru pre európske záležitosti považujú za legitímny krok a tvrdia, že žiadny poslanec nemá nárok na funkciu „navždy“.

Novým šéfom výboru má byť Peter Kmec, o čom rozhodnú na schôdzi 27. januára.

Ferenčák medzitým vyhlásil, že v strane zatiaľ zostáva.

(tasr, pir)

  |  

Ukrajina dostala zoznam reforiem potrebných na vstup do EÚ

Európska únia poslala Ukrajine jasný signál. Napriek pokračujúcej vojne aj odporu Maďarska sa proces jej začlenenia do Únie nezastaví, píše AP News.

Na rokovaní v Ľvove dostal Kyjev prvý balík reforiem pokrývajúci tri zo šiestich oblastí – právny štát, vnútorný trh a vonkajšie vzťahy. Hoci Maďarsko ako jediný štát odmieta začatie formálnych rokovaní, ostatní členovia EÚ sú jednotní v tom, že Ukrajina patrí do Únie.

Premiér Viktor Orbán dlhodobo upozorňuje na práva maďarskej menšiny na Ukrajine a ekonomické riziká. Budapešť sa dokonca nezúčastnila ani na poslednom stretnutí.

Podľa eurokomisárky Marty Kosovej má Ukrajina silnú politickú vôľu a jej vstup do EÚ je iba otázkou času. Kyjev medzitým čelí potrebe urýchliť reformy, najmä po nedávnom korupčnom škandále.

V prípade prijatia by sa Ukrajina stala najväčším členom Únie podľa rozlohy a zároveň by posilnila vplyv EÚ smerom na východ – až po hranice s Ruskom.

Cyperské predsedníctvo navyše sľubuje, že proces približovania sa k členstvu bude ďalej aktívne podporovať.

(pir)

  |  

Gazu má stabilizovať tím pod vedením amerického generála

Administratíva Donalda Trumpa plánuje vymenovať amerického generála za veliteľa Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) v Pásme Gazy, informoval server Axios s odvolaním sa na viacerých amerických a izraelských predstaviteľov.

ISF zriadili na základe rezolúcie OSN z polovice novembra, ktorá vytvorila takzvanú Radu mieru – prechodnú správu poverenú koordináciou obnovy Gazy.

Americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz podľa zdrojov túto informáciu oznámil izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi počas návštevy Izraela.

Trumpova administratíva chce podľa Axiosu viesť celé stabilizačné úsilie. Zatiaľ však nie je známe, kto presne bude v Rade mieru zastúpený – Trump uviedol, že mená svetových lídrov zverejnia začiatkom budúceho roka.

Biely dom ani Pentagón sa k správam oficiálne nevyjadrili.

(reuters, pir)