Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina dostala zoznam reforiem potrebných na vstup do EÚ

Európska únia poslala Ukrajine jasný signál. Napriek pokračujúcej vojne aj odporu Maďarska sa proces jej začlenenia do Únie nezastaví, píše AP News.

Na rokovaní v Ľvove dostal Kyjev prvý balík reforiem pokrývajúci tri zo šiestich oblastí – právny štát, vnútorný trh a vonkajšie vzťahy. Hoci Maďarsko ako jediný štát odmieta začatie formálnych rokovaní, ostatní členovia EÚ sú jednotní v tom, že Ukrajina patrí do Únie.

Premiér Viktor Orbán dlhodobo upozorňuje na práva maďarskej menšiny na Ukrajine a ekonomické riziká. Budapešť sa dokonca nezúčastnila ani na poslednom stretnutí.

Podľa eurokomisárky Marty Kosovej má Ukrajina silnú politickú vôľu a jej vstup do EÚ je iba otázkou času. Kyjev medzitým čelí potrebe urýchliť reformy, najmä po nedávnom korupčnom škandále.

V prípade prijatia by sa Ukrajina stala najväčším členom Únie podľa rozlohy a zároveň by posilnila vplyv EÚ smerom na východ – až po hranice s Ruskom.

Cyperské predsedníctvo navyše sľubuje, že proces približovania sa k členstvu bude ďalej aktívne podporovať.

(pir)

  |  

Gazu má stabilizovať tím pod vedením amerického generála

Administratíva Donalda Trumpa plánuje vymenovať amerického generála za veliteľa Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) v Pásme Gazy, informoval server Axios s odvolaním sa na viacerých amerických a izraelských predstaviteľov.

ISF zriadili na základe rezolúcie OSN z polovice novembra, ktorá vytvorila takzvanú Radu mieru – prechodnú správu poverenú koordináciou obnovy Gazy.

Americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz podľa zdrojov túto informáciu oznámil izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi počas návštevy Izraela.

Trumpova administratíva chce podľa Axiosu viesť celé stabilizačné úsilie. Zatiaľ však nie je známe, kto presne bude v Rade mieru zastúpený – Trump uviedol, že mená svetových lídrov zverejnia začiatkom budúceho roka.

Biely dom ani Pentagón sa k správam oficiálne nevyjadrili.

(reuters, pir)

  |  

Výbor neprijal uznesenie k petíciám proti zmenám v školstve

Na výbore Národnej rady SR pre školstvo vo štvrtok rokovali o dvoch petíciách, ktoré spochybňujú nedávne zmeny v školských zákonoch. Hoci sa diskusia konala za účasti zástupcov petičného výboru, uznesenie neprijali, keďže niekoľko poslancov počas zasadnutia odišlo.

Petície „Naše deti a školy si nedáme!“ a „Takto nie!“ podpísalo viac než 120-tisíc občanov, no podľa petičiarov ich hlasy ignorovali.

Koaličný poslanec Roman Michelko (SNS) oponoval, že verejnosť vypočuli a rezort školstva zmeny dostatočne komunikoval.

Opozícia nesúhlasí – Ingrid Kosová (PS) a Ján Horecký (KDH) považujú postup výboru za neakceptovateľný, keďže už druhýkrát zlyhal na uznášaniaschopnosti.

Kritizované zmeny sa týkajú najmä určovania školských obvodov a zavedenia nového inštitútu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktorý má uprednostniť žiakov z verejných obvodov.

Súkromné a cirkevné školy, ktoré tento štatút nezískajú, prídu o 20 percent štátneho príspevku.

(tasr, pir)

  |  

Fico: Ak EÚ nebude rešpektovať suverénnu politiku, skape

Ak Európska únia (EÚ) nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície i historické korene, skape. Vyhlásil to predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v pléne Národnej rady SR počas štvrtkovej hodiny otázok.

Povedal to v rámci odpovede na otázku, ako hodnotí novú národnú bezpečnostnú stratégiu Spojených štátov amerických. Materiál podľa Fica hovorí o tom, že EÚ opúšťa svoje základné hodnoty i líderstvo. S týmto postojom Fico súhlasí.

„Môžeme sa hnevať na viceprezidenta USA, ktorý povedal, že EÚ absolútne opúšťa svoje tradície? Nemôžeme, má absolútnu pravdu. Ak bude takto pokračovať EÚ a nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície, historické korene, tak skape. A ak má skapať, nech skape,“ vyhlásil Fico.

Slovensko bude podľa neho stáť za svojimi postojmi, tradíciami a tým, že „jedna a jedna sú dve“, čím narážal na novelu Ústavy SR, ktorá do najvyššieho zákona štátu zakotvila existenciu dvoch pohlaví.

Nová bezpečnostná stratégia USA je podľa Fica o hodnotách. „Je to absolútne nový pohľad Spojených štátov na Európu a Európsku úniu. Opätovne sa v tomto materiáli hovorí, že Európska únia opúšťa svoje základné hodnoty, nemá líderstvo a EÚ stráca svoje postavenie v medzinárodnom meradle,“ povedal.

Dodal, že ide o názor, ktorý „preferujeme dlhodobo“. EÚ podľa neho nemá skutočné líderstvo, ako to bolo v minulosti, a stráca svoje pozície aj v rámci celého sveta.

(tasr, lud)

  |  

Brusel spúšťa konanie proti Slovensku

Európska komisia upozornila Slovensko, že si nesplnilo povinnosť v oblasti zavádzania digitálneho colného systému.

V rámci decembrového balíka porušení právnych predpisov Brusel kritizuje tri krajiny – Česko, Grécko a Slovensko – za nedodržanie lehôt pri zavedení národného systému dovozu (NIS) a systému dočasného skladovania pre leteckú dopravu (TS Air).

Slovensko podľa Komisie nielenže neimplementovalo požadované opatrenia, ale nepredložilo ani reálny plán, ako ich dosiahnuť. Termín bol pritom stanovený na 31. december 2023.

Plánované spustenie TS Air v rokoch 2026 až 2027 je podľa EK neprijateľné. Brusel preto zaslal dotknutým krajinám odôvodnené stanovisko – formálny krok, ktorý predchádza možnému podaniu na Súdny dvor EÚ.

Ak Slovensko neodpovie do dvoch mesiacov a nezačne konať, môže čeliť právnym dôsledkom.

(tasr, pir)

  |  

Ukrajina zasiahla ruskú ropnú plošinu v Kaspickom mori

Ukrajina prvý raz zasiahla ruskú ropnú plošinu v Kaspickom mori, čím výrazne rozšírila svoju kampaň proti ruskej energetickej infraštruktúre.

Útok dronmi na zariadenie Filanovsky, patriace spoločnosti Lukoil, podľa Kyjeva prerušil ťažbu vo viac než 20 vrtoch. Ide o citlivý zásah do ruskej ropnej produkcie, keďže pole denne produkuje okolo 120-tisíc barelov.

Plošina sa nachádza viac ako 700 kilometrov od najbližšej ukrajinskej hranice, čo vyvoláva otázky o schopnostiach a dosahu ukrajinských bezpilotných systémov.

Kyjev už predtým útočil na ropné rafinérie a nedávno aj na tankery v Čiernom a Stredozemnom mori. Moskva reagovala obvineniami z pirátstva a pohrozila Ukrajine odrezaním prístupu k moru.

(reuters, pir)