Blahoslavená Slovenka Anna Kolesárová je Maďarka, hlása kongres v Budapešti, ktorý navštívi pápež

Pápež František sa pred svojou apoštolskou cestou na Slovensko zastaví na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Budapešti 12. septembra. Zúčastní sa na záverečnej svätej omši, čím oficiálne ukončí toto náboženské stretnutie. Cieľom kongresu je „obnova eucharistickej zbožnosti“ cirkvi.

Slovensko-maďarské vzťahy sú momentálne pomerne dobré a pokojné, pápežova cesta by teda mohla mať uhorský rozmer. Maďari – napriek azda trochu zlému pocitu – nenamietajú, že sa väčšia časť pápežovej cesty odohrá na Slovensku. Je za tým aj citlivý a pokojný prístup premiéra Viktora Orbána. Azda jedinou spornou témou vo vzťahoch našich cirkví je osoba Jánosa Esterházyho – Maďara a československého, respektíve slovenského politika, ktorého chce maďarská cirkev blahorečiť. Na Slovensku má Esterházy imidž Slovensku a Československu nelojálneho politika, maďarská strana sa však celý proces snaží využiť na zblíženie a ponúka slovenským historikom, aby ho prišli skúmať do maďarských archívov, zatiaľ neúspešne. Esterházyho, ako možného mobilizačného symbolu, sa obáva aj slovenská diplomacia, ktorá je voči Budapešti naladená asi najkritickejšie. Nuž a do toho teraz prichádza eucharistický kongres a nešťastná i nepravdivá zmienka o Anne Kolesárovej.

Symbolom budapeštianskeho kongresu je Misijný kríž, ktorý pápež František požehnal v roku 2017 v Ríme. Stalo sa tak počas tradičnej návštevy „ad limina“ maďarských biskupov vo Vatikáne. Umelecké dielo z dubového dreva a bronzu vytvoril umelec Csaba Ozsvári. Vystavili ho po prvý raz počas mestských misií v Budapešti v roku 2007 a potom ho premiestnili do baziliky v Ostrihome. Obsahuje vraj relikviu Svätého kríža a viacerých blahoslavených i svätých vrátane svätého Svorada a Benedikta z Nitry, blahoslavených biskupov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka či Anny Kolesárovej. Práve tu môže vzniknúť kontroverzia – ostatky akých ľudí sa v ňom nachádzajú?

Talianska verzia webstránky Medzinárodného eucharistického kongresu v Budapešti sa zmieňuje o „maďarských (uhorských) svätých“ a španielska „maďarských (uhorských) svätých či svätých maďarského (uhorského) pôvodu“. Naopak, nemecký variant píše o „maďarských (uhorských) a iných svätcoch s čiastočným vzťahom k Maďarsku (Uhorsku)“ a francúzsky preklad zas „maďarskí (uhorskí) svätí alebo svätí, ktorí mali kontakt s Maďarskom (Uhorskom)“ Naopak anglická verzia píše o „piatich nových maďarských (uhorských) svätých“ a nespomína iné mená.

Ako sú spätí niektorí slovenskí blahoslavení s Maďarskom? Napríklad Anna Kolesárová sa narodila v Československu. Prečo sú preklady nejednotné? Na to sme sa spýtali tlačového oddelenia kongresu, ktoré nám neodpovedalo.

Historička Beáta Pintérová z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá vyučuje i v maďarčine, dôvod na pohoršenie nevidí. Priznáva však nepresnosti. Pre Štandard povedala:

„Anglický preklad je oveľa stručnejší. V nemeckom sa ale nachádza takmer totožný text s maďarským. Taliansky preklad nie je presný. Neuvádza sa tu národnosť ani jedného svätého. Uvádza sa, že sa tu nachádzajú relikviáre viacerých uhorských svätých a svätých, ktorí sú spätí s uhorskými či maďarskými dejinami. Nevidím absolútne dôvod na pohoršenie.“

Zdá sa, že ide skôr o jazykovú nejednoznačnosť a nie o privlastňovanie si slovenských svätcov ako prejav uhorskej nostalgie či nadradenosti. Rozdiel medzi „maďarským“ a „uhorským“ však nie je hneď jasný. Táto nedôslednosť snáď nenaštrbí cieľ kongresu obzvlášť v súvislosti s tým, že predchádzajúcim predsedom Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy bol slovenský kardinál Jozef Tomko. Ten sa pred nastávajúcou pápežovou cestou rozhodol neposkytovať rozhovory.

Maďari sa za kongres modlia od roku 2016

„Maďari sa na tento kongres pripravovali roky, lebo sa za túto udalosť modlia na konci každej svätej omše, odkedy v roku 2016 ohlásili, že kongres sa uskutoční. Konkrétne dúfame, že aj v časoch pandémie bude živým stretnutím kresťanov z celého sveta, aby sa stretli s Kristom, v ktorom máme všetci spoločný zdroj,“ povedal veľvyslanec Maďarska pri Svätej stolici Eduard Habsburg-Lothringen pre talianske médium Città Nuova. Cieľ podujatia je podľa neho pozitívny. „Ako to vyjadril kardinál Péter Erdő: (má) slúžiť duchovnej obnove nášho spoločenstva veriacich, nášho hlavného mesta, nášho národa, Európy a sveta.“ Veľvyslanec dúfa, že náboženské stretnutie „ešte viac povzbudí mladých, aby sa vydali na cestu, ktorú im ukázal Pán“.

Eduard Habsburg-Lothringen pripomenul, že kongres sa v hlavnom meste krajiny konal i v roku 1938. Podľa veľvyslanca mnohí hovoria, že to bol dôležitý faktor, ktorý katolíkom umožnil prežiť „svetový požiar“ a útlak počas ateistickej diktatúry, ktorá krátko nato nasledovala. „Možno 52. medzinárodný eucharistický kongres môže nadobudnúť osobitný význam v kontexte pandémie covidu. Myslím si, že mnohí z nás sa po skúsenosti s vlastnou krehkosťou tešia na to, že sa dozvedia viac o veľkých otázkach života a viery,“ dodal.

Talianske médium sa veľvyslanca na svätcov a blahoslavených nepýtalo.

Medzinárodný eucharistický kongres oslavuje 140. výročie. Po prvý raz sa konal vo francúzskom meste Lille v roku 1881. Pripravuje a propaguje ho Pápežský výbor pre medzinárodné eucharistické kongresy. Na jeho čele bol v rokoch 2001 – 2007 slovenský kardinál Jozef Tomko.