Pellegrini nepodporil rušenie úradu ani po prelomení veta. Zákon bude platiť aj tak

Prezident Peter Pellegrini opätovne nepodpísal zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon napriek tomu vstúpi do platnosti, keďže ho poslanci Národnej rady SR schválili aj po prvom prelomení prezidentovho veta.

Zákon, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, mení súčasný úrad na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Zákonodarný zbor schválil návrh 9. decembra. Rokoval o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Prezident následne zákon vetoval. Uviedol hneď niekoľko argumentov.

Skritizoval celý proces prijímania legislatívnej normy, počnúc zasadnutím vlády v sobotu, skráteným legislatívnym konaním (to namietal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka) a zdĺhavou diskusiou k nemu na pôde parlamentu. „Ľudia len veľmi ťažko pochopia, prečo v situácii, keď je ich život čoraz náročnejší, je nevyhnutné dva týždne v parlamente riešiť zánik a následný vznik jedného úradu,“ vyhlásil.

Spomenul aj vecné argumenty proti zrušeniu uvedeného úradu. „Vláda tvrdí, že jedným z dôvodov vzniku nového úradu s rozšírenou agendou je potreba jednotnej, účinnej a praktickej ochrany obetí trestných činov. Zákon však práve túto oblasť nerieši. Dokonca sa môže stať, že minimálne v počiatkoch pôsobenia nového úradu bude ochrana obetí niektorých trestných činov oslabená,“ upozornil prezident.

Úrad podľa neho nebude mať na začiatku dostatok personálu ani finančných prostriedkov, pretože zákon nemyslí na to, aby z rezortu spravodlivosti presunul na nový úrad pracovníkov aj finančné prostriedky. 

„A tak sa môže stať, že práve prijatím schváleného zákona môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, čomu sa vláda podľa vlastného vyjadrenia snaží zabrániť,“ dodal.

V ďalších voľbách bez podpory

Koaličný Hlas jeho veto rešpektoval, no strana avizovala, že urobí všetko pre jeho prelomenie. Podľa strany však platí, že schválený pozmeňujúci návrh odstránil výhrady, ktoré prezident pri vrátení zákona pomenoval.

SNS veto rozhorčilo a strana obvinila prezidenta z alibizmu a nedostatočného preštudovania zákona. Národniari považujú rozhodnutie Pellegriniho za zradu, najmä vzhľadom na to, že sa stal prezidentom s podporou strán Smer, Hlas a SNS. Strana zároveň tvrdí, že Pellegrini už dlhodobo dáva najavo, že sa necíti byť súčasťou vládnej koalície.

„Slovenská národná strana vyhlasuje, že v budúcnosti už nikdy nepodporí Pellegriniho na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, pretože medzi ním a pánom Ivanom Korčokom nevidí žiaden rozdiel. Korčok by sa správal rovnako ako prezident Pellegrini,“ spresnila hovorkyňa strany Zuzana Škopcová.

V obdobnom duchu reagoval v deň prezidentovho zásahu na sociálnej sieti aj premiér Robert Fico (Smer): „Smer bude zvažovať podporu Petra Pellegriniho v ďalších prezidentských voľbách.“ O pár dní neskôr tému definitívne uzavrel, keď deklaroval, že súčasného prezidenta v ďalších voľbách jeho strana nepodporí.

Podľa neho si týmto rozhodnutím hlava štátu vybrala progresívnu pochvalu pred krutou realitou. Fico tiež zdôraznil, že vetovaním sa prezident postavil na stranu čurillovcov a vyslovil tým aj nedôveru voči predsedovi Hlasu Matúšovi Šutajovi Eštokovi.

Nový úrad

O zrušení takzvaného protikorupčného úradu poslanci parlamentu diskutovali v zrýchlenom režime viac ako dva týždne. Namiesto neho vznikne nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Súčasne vo funkcii končí šéfka úradu Zuzana Dlugošová, ktorej koalícia vyčítala, že jej úrad je spolitizovaný a pod vplyvom opozičného Progresívneho Slovenska (PS). Dlugošová namietala, že jej manžel je radovým členom PS a že na čelo úradu ju vybrali ešte za vlády Petra Pellegriniho.

Nový úrad prevezme agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti, vďaka čomu sa podľa predkladateľa vytvorí predpoklad na okamžité zabezpečenie ochrany ohrozených osôb.

Parlament odhlasoval aj pozmeňujúce návrhy Michala Barteka (Hlas) a Tibora Gašpara (Smer). Bartek tvrdil, že niektoré ustanovenia po konzultáciách s Bruselom museli odstrániť pre možnú retroaktivitu a zohľadnili aj výhrady generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Poslanec Gašpar avizoval, že má k navrhnutej novele pripomienky. V pozmeňujúcom návrhu zdôvodnil, že pri poskytovaní ochrany oznamovateľovi bude zákonnou povinnosťou prokurátora alebo správneho orgánu preskúmať poskytnutie ochrany aj na základe podnetu od zamestnávateľa.

Kritika opozície

Opozícia podala v tejto veci podnet na Ústavný súd SR. Lucia Plaváková (PS) poznamenala, že návrh podporilo 63 opozičných poslancov zo strán PS, SaS, KDH a Hnutie Slovensko. Namietajú nesúlad so slovenskou ústavou aj právom Európskej únie a požiadali o pozastavenie účinnosti zákona, ktorý má nadobudnúť platnosť 1. januára 2026.

Výhrady smerujú k skráteniu funkčného obdobia predsedníčky a tiež k zmenám v poskytovaní ochrany oznamovateľom.

Kritiku vyvolal aj legislatívny proces. Podľa opozície boli porušené pravidlá skráteného legislatívneho konania a potlačená odborná diskusia. Mária Kolíková (SaS) zdôraznila potrebu posúdenia Ústavným súdom SR, či je takýto legislatívny postup v súlade s ústavou.

(tasr, max)