Musí sa teda zničiť celý vinohrad?
Áno, vysvetlím to. Prvotný kľúč je likvidácia rastliny, potom však musíme zvládnuť boj s vektorom, teda prenášačom choroby, čo je bodavý hmyz, ktorý sa živí cicaním rastlinných štiav aj viničových rastlín. Prenos choroby je viazaný na výskyt tohto vektora Scafoideus titannus, teda cikáda viničová.
Mechanizmus prenosu funguje tak, že si táto cikáda sadne na infikovanú rastlinu, ktorá je napadnutá fytoplazmou zlatého žltnutia, a začne cicať na tejto rastline. Nacicia sa a preletí na inú zdravú rastlinu. A keď opäť pocíti hlad, preskočí na ďalšiu rastlinu a infikuje aj tú. Je to podobný mechanizmus ako malária u ľudí, ktorú prenáša komár rodu Anopheles. To je celkom presná analógia, keď vás poštípe komár infikovaný maláriou a nakazí vás.
Sú na to aj nejaké ochranné prostriedky?
Jestvujú medicinálne ochranné prostriedky vo forme tetracyklínu, ktoré sú účinné proti fytoplazmám. Pri viniciach však ide o poľnohospodársku produkciu a neživé rastliny, ktoré nevedia „užiť“ liečivo. Teoreticky by sa liečivo muselo nejakým spôsobom zapraviť do rastlinných pletív. Takáto operácia však nie je legislatívne povolená, a tak jedinými ochrannými prostriedkami zostávajú prevencia a likvidácia už napadnutých rastlín.
Vravíte, že je to karanténne ochorenie. Ak by sa na začiatku pri pôvodnom výskyte nezatajovala infekcia a zaviedli by sa „protipandemické opatrenia“, ktoré by chorobu izolovali, bolo by možné zabrániť šíreniu?
Áno, presne tak. Vieme povedať, že prvé prípady sa na Slovensku objavili okolo roku 2021. Nevenovala sa tomu však riadna pozornosť. Už vtedy mala nastať likvidácia napadnutých rastlín a zavedenie povinnej insekticídnej ochrany voči vektoru a prenášaču, ktorým je spomínaná cikádka. S veľkou pravdepodobnosťou by sa ohnisko nákazy podarilo zlikvidovať. I keď je to sčasti špekulatívna odpoveď, pretože nikdy neviete, či sa cikáda nevyskytuje aj mimo oblastí, ktoré spadnú do karantény alebo takzvanej nárazníkovej zóny.
Ako sem mohla prísť?
Do Európy bola zavlečená infikovaným rastlinným materiálom. Podobne ako kedysi dobre známa pásavka zemiaková, ľudovo mandelínka, čo je tiež invázny druh. Krajiny južnej Európy cikádu poznajú dávnejšie, majú s ňou skúsenosť. Prvýkrát sa v Európe objavila v roku 1958, keď jej výskyt potvrdili vo Francúzsku.
Ak by sme však v počiatočnom štádiu vyvinuli aktivitu podobnú tej, ktorá sa práve plánuje, je veľká šanca, že by sme dnes vykazovali podstatne menšie napadnutie našich plôch na Slovensku.
Rád by som však uviedol, prečo si myslím, že sa to u nás rozmohlo, a prečo sa to objavilo práve v oblastiach južného Slovenska. Viacerí čitatelia možno vedia, že v tejto oblasti okolo Strekova je veľa autentických, remeselných, naturálnych vinárstiev, ktoré vyrábajú vína z hrozna dopestovaného v ekologickom pôdohospodárstve, kde sú vylúčené akékoľvek insekticídne ochranné prostriedky, ktoré by mohli byť schopné nejakým spôsobom obmedzovať vývoj tohto škodcu alebo nárast jeho populácie.
Ako sa to robí u vás?
Pri konvenčnom obhospodarovávaní viníc vykonáme ošetrenia voči bodavo-cicavému hmyzu, ako aj proti žravému alebo hryzavému hmyzu, medzi ktorý patria napríklad obaľovače poškodzujúce porasty viníc. V schéme ekologického pôdohospodárstva to povolené nie je, tam sa bojuje inými prostriedkami, napríklad sa používa dravý roztoč (Typhlodromus pyri), čo je forma biologickej ochrany používaná proti roztočom poškodzujúcim porast vinice.
Takáto forma biologického boja proti cikáde nie je dostačujúca na to, aby udržala cikádu viničovú pod prahom škodlivosti. Plochy boli nevykryté z pohľadu chemickej ochrany. Situácia sa dá prirovnať k mechanizmu prenosu infekčných ochorení u ľudí. Identifikujeme chorú osobu, nenasadíme jej žiadnu liečbu ani ju priestorovo neizolujeme od iných osôb. Nastane reťazová reakcia a voľné šírenie patogénu geometrickým radom. A toto presne sa udialo – nekontrolovaný nárast populácie cikády viničovej.
Dokáže sa spomínaná cikáda šíriť doďaleka?
Výhodou v nevýhode je to, že cikáda nie je ktovieako silný letec, k jej prioritných charakteristickým vlastnostiam nepatrí schopnosť prelietať veľké vzdialenosti. Ak sa teda po jej potvrdenom výskyte uzavrie karanténna a nárazníková zóna, je vysoký predpoklad, že sa ju na danej ploche podarí úplne zlikvidovať. Údaje v literatúre líšia, ale jej prelet je v stovkách metrov. Často sa však spomína vzdialenosť iba 50 metrov.
Má to však háčik. Toto ochorenie sa totiž podobá na prvý pohľad aj na iné ochorenia, napríklad stolbur. Bežný vinohradník môže byť v rozpakoch, keď to vidí, je tam teda sťažená identifikácia. Musí sa overovať laboratórne, čo to je. Vnútorná zaťatosť niektorých vinohradníkov mohla viesť k tomu, že si povedali, že to bude stolbur, a vinou nesprávnej identifikácie bolo umožnené ďalšie šírenie ochorenia.
Spomeniem ešte jeden problematický aspekt. V auguste boli odobraté vzorky z infikovanej vinice na juhu Slovenska. Analýza potvrdila fytoplazmu laboratórnym spôsobom v decembri, pričom celý proces vyhodnotenia trval štyri mesiace. Toľko sa čaká na potvrdenie, či to nie je stolbur alebo množstvo ďalších ochorení.
S ohľadom na vysokú škodlivosť tohto ochorenia je stanovená aj hranica infikovanosti, ktorá je rozhodujúca pre likvidáciu celého vinohradu. Ak počet infikovaných krov presiahne dvadsať percent z celkového počtu v predmetnom vinohrade, je nevyhnutná likvidácia celého vinohradu. Príde inšpektor a preskúma vinicu. Ak je na vinohrade – kde je na hektár v optimálnom prípade päťtisíc sadeníc – tisíc sadeníc, ktoré vykazujú príznaky infekcie za súčasného potvrdenia fytoplazmy zlatého žltnutia, všetko ide do likvidácie.
Karanténa bola vyhlásená v ôsmich okresoch, blíži sa aj k Pezinku a Modre, kde máte svoje vinice aj vy. V akom je to štádiu?
Bol potvrdený výskyt na území mesta Modra, ktorá je už tiež zaradená do karantény. Bola vytvorená nárazníková zóna a tá už zahŕňa všetky obce okresu Pezinok.
Minister Richard Takáč prisľúbil štátnu pomoc, ak by mali vinohradníci neobvyklé výpadky z produkcie. Líder opozície Michal Šimečka chcel dokonca zvolať bezpečnostnú radu štátu. Je to potrebné?
Na to sa dá pozerať z viacerých hľadísk. Jedno je odborné, druhé politické. Dovolím si o sebe povedať, že som praktik. Ako vinohradníci uprednostňujeme model, keď sa namiesto dlhých rokovaní, rozpráv a dohadovaní radšej budeme venovať vykynoženiu choroby a odškodneniu za plochy, ktoré musia byť vyklčované z dôvodu vyššej moci. Tak sa to označuje – ako vyššia moc.
Vysadiť vinohrad je dnes extrémne drahé. Hektár stojí 28-tisíc eur i viac. Máte tam okolo päťtisíc krov, z čoho sa dosiahne desať ton hrozna, teda šesťtisíc litrov vína. Návratnosť nie je rýchla a nie je to malá investícia.
Keď príde k nariadenej likvidácii, na danom mieste sa minimálne dva roky nesmie zo sanitárnych dôvodov založiť nový vinohrad. Tri roky trvá, kým nový vinohrad prinesie prvú, takzvanú panenskú úrodu. Namaľujem čerta na stenu: ak by veľká časť našich plôch musela byť z dôvodu škodcu vyklčovaná, plochy sa môžu nahradiť najskôr za päť rokov, kým sa dostaneme na pôvodnú výšku produkcie.
To vinára ekonomicky zlikviduje.
Áno. Mnohé vinárstva sú rodinné a tradičné. Často sa budujú tridsať a viac rokov. Keď sa im po desaťročiach konečne podarilo dostať do fázy, v ktorej majú konečne splatené investičné peniaze a začína to prinášať zisk a kladné čísla – čo vôbec nie je v dnešnej dobe istota –, tak im to zrazu zlikviduje fytoplazma. Myslím si, že bez pomoci štátu sa mnohí vinári nebudú chcieť k tomu vrátiť. Investujú do toho pol života, vypracujú si značku, vlastný trh, majú odberateľov – a zrazu sa im to celé zrúti pre cikádu.
Ak by neboli žiadnym spôsobom odškodnení, budú to považovať za krivdu a túto republiku nebudú považovať za vhodné miesto na podnikanie. Tento sektor označia za veľmi rizikový a veľmi dobre si zvážia ďalšie investície doň.
Tak na to budú hľadieť aj banky...
Áno, je to výroba silne ovplyvnená počasím. Úloha štátu je kľúčová, a to vo viacerých smeroch. Najlepšími produktmi reprezentujúcimi Slovenskú republiku vo svete sú víno a šport. V týchto oblastiach dosahujeme najlepšie výsledky a to si musí štát uvedomiť.
Ešte máme z podobného súdka aj svetovo oceňovanú medovinu z Dolnej Krupej a zo Smoleníc.
Áno, pravdaže, aj tá je vo svete známa. Nie je toho teda veľa, v čom vo svete patríme medzi špičku a v čom sme rozpoznateľní. Je to rokmi overená reklama, ktorá má výsledky a viaceré svetové ocenenia, ktoré získavajú naše vína, ale aj športovci. Je tu aj prvok krajinotvorby – krajina vďaka tomu lepšie vyzerá, podporuje to agroturizmus. Je tu teda viac dôvodov, prečo by štát túto oblasť nemal zanedbať. Tak to vo svete beží.
Vaša spoločnosť má viac než päťsto hektárov vinohradov okolo Modry, Nitry, Pezinka a aj v okolí spomínaného Strekova. Je lepšie mať vinice takto distribuované z hľadiska vyššej moci oproti menším vinohradníkom, ktorí sú na jednom mieste a podliehajú väčšiemu riziku?
Určite. Priestorová izolácia je lepšia ako pestovať vinič na ucelenej veľkej monokultúrnej parcele. Niektoré vinohrady máme aj na miestach, ktoré sú priestorovo izolované, nemajú teda v susedstve žiadny iný vinohrad. Je tam menšie riziko, že k nám preskočí takáto pliaga odvedľa.
V takýchto prípadoch ste odkázaný aj na to, že váš sused k sadu pristupuje zodpovedne, že tam nemá húštinu. Vtedy je to boj s veternými mlynmi. V takom prípade treba vziať pod ochranné krídla z preventívnych dôvodov aj takúto vinicu.
Môže sa dokonca stať, že tam nebude možný prechod strojmi, vtedy vstupuje na scénu dron. Ten dokáže zvrchu aplikovať insekticídnu látku aj na vinice, ktoré sú neprejazdné a zarastené ako z rozprávky o Šípkovej Ruženke. Aj také vinice na Slovensku máme a ich majitelia asi prirodzene nebudú mať na takúto technicky drahú liečbu. Musíme teda vyriešiť aj otázku, kto a ako bude hradiť vykonávané fytosanitárne opatrenia na takýchto plochách.
