V brazílskom meste Foz do Iguaçu sa v sobotu na 67. samite stretávajú hlavy štátov Mercosuru (Mercado Común del Sur) a pridružených krajín. Predchádzalo mu rokovanie Rady spoločného trhu a stretnutia ministrov zahraničia, financií a guvernérov centrálnych bánk z 19. decembra.
Tento juhoamerický integračný blok založili v roku 1991 s ambíciou vytvoriť spoločný trh a postupne odstraňovať obchodné bariéry medzi členmi. Základom je Zmluva z Asunciónu, neskôr doplnená Protokolom z Ouro Preto, ktorý mu dal inštitucionálnu štruktúru a právnu subjektivitu.
Plnohodnotnými členmi sú Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj, Mercosur zároveň prechádza rozširovaním a zmenami členstva (vrátane procesu pristúpenia Bolívie) a pracuje aj s kategóriou pridružených štátov.
Platforma má päť zásadných priorít
Samit je politicky najvyššou platformou bloku. Lídri tu potvrdzujú spoločné priority a udeľujú mandát na ďalšie rokovania – od technických otázok (colná politika, normy) až po strategické témy (geopolitika, vzťahy s významnými partnermi). V posledných mesiacoch sa do popredia tlačia tri okruhy.
Prvým je hlbšia integrácia v rámci bloku. Brazília počas svojho predsedníctva hovorila o potrebe posilniť vnútroregionálnu integráciu, modernizovať pravidlá a podporiť investície aj infraštruktúru.
Krajina pritom v druhom polroku Mercosuru predsedá. Prezident Luiz Inácio Lula da Silva predstavil na júlovom samite v Buenos Aires program založený na piatich prioritách: rozšírení obchodu, podpore energetickej transformácie, rozvoji technológií, boji proti organizovanému zločinu a znižovaní sociálnych nerovností.
Blok označil za oporu regiónu v „nestabilnom a hrozivom“ svete a zdôraznil potrebu jeho modernizácie. Cieľom je posilniť spoločný colný sadzobník, rozšíriť obchodné režimy, zvýšiť investície do infraštruktúry a rozvoja regiónov a podporiť používanie miestnych mien pri platbách.
Kľúčovou oblasťou je obchod
Brazília presadzuje finalizáciu dohody s Európskou úniou a rozširovanie spolupráce s partnermi ako Kanada, Spojené arabské emiráty alebo vybrané krajiny Ázie. Dokončila už rokovania o dohode s EFTA.
V environmentálnej politike krajina zdôrazňuje zelenú transformáciu a udržateľný obchod. Prezident Lula vyzval na podporu klimatickej konferencie COP30, ktorú Brazília plánuje hostiť.
Technologický rozvoj má posilniť digitálnu suverenitu regiónu – s dôrazom na rozvoj umelej inteligencie, dátových centier a zdravotníckych inovácií. V oblasti bezpečnosti predsedajúci štát podporuje spoločný postup proti nadnárodnému organizovanému zločinu a nezákonným finančným tokom zločineckých skupín.
Momentálne najvýbušnejšou témou sú však zahraničné obchodné dohody, najmä tá s EÚ. Európska únia jej podpis totiž odsunula pre odpor časti členských štátov a protesty farmárov, pričom o posun žiadali najmä Francúzsko a Taliansko.
Najvyšší predstavitelia EÚ pritom dúfali, že dohoda bude podpísaná tento víkend. Odborníci tvrdia, že toto oneskorenie by mohlo oslabiť dôveryhodnosť EÚ v rokovaniach na celom svete, keďže sa snaží nadviazať nové obchodné väzby uprostred obchodného napätia s USA a Čínou.
Po ratifikácii by sa obchodná dohoda vzťahovala na trh s približne 780 miliónmi ľudí a štvrtinu svetového hrubého domáceho produktu a postupne by odstránila clá na takmer všetok tovar, s ktorým sa obchoduje medzi týmito dvoma blokmi.
Brazílska vláda vníma dohodu nielen ako obchodnú záležitosť, ale aj ako „geopolitickú prioritu“. Tlak na termín a nervozita v diplomacii preto stúpajú. Prezident Lula podľa Reuters pohrozil, že Brazília môže nakoniec od dohody s EÚ odstúpiť, ak sa proces bude ďalej naťahovať. Jej príprava pritom trvala neuveriteľných 26 rokov.
Lula varuje: zásah USA vo Venezuele by spustil humanitárnu krízu
Brazílsky prezident na úvod samitu krajín Mercosur upozornil, že prípadný vojenský zásah Spojených štátov vo Venezuele by mohol vyvolať „humanitárnu katastrofu“. O jeho vyjadreniach informovala agentúra AFP.
Varovanie hlavy štátu prichádza v čase, keď rastie napätie medzi Washingtonom a Caracasom. Situáciu ešte viac vyhrotil americký prezident Donald Trump, ktorý pripustil, že vojenské riešenie „nie je vylúčené“.
Podľa AFP Spojené štáty v posledných mesiacoch zvýšili vojenskú prítomnosť v Karibiku. Americká armáda tam uskutočnila letecké útoky na lode, ktoré podľa Washingtonu pašovali drogy. Caracas to však vníma ako snahu o zmenu režimu.
„Ozbrojená intervencia vo Venezuele by bola humanitárnou katastrofou pre celú západnú pologuľu a nebezpečným precedensom pre svet,“ zdôraznil Lula.
Trump v rozhovore pre NBC News reagoval stručne: „Nevylučujem to, nie.“
Brazílska hlava štátu sa preto netají obavami z napätia na hraniciach krajiny a ponúka sa ako sprostredkovateľ, ktorý by pomohol predísť ozbrojenému konfliktu. „Povedal som prezidentovi Trumpovi, že streľba nič nevyrieši. Je lepšie sadnúť si za stôl a hľadať dohodu,“ dodal.
Podľa agentúry si americké útoky na údajné pašerácke lode zatiaľ vyžiadali najmenej 104 obetí. Administratíva prezidenta Trumpa pritom doteraz nepredložila dôkazy, že napadnuté plavidlá skutočne prepravovali drogy.
Správu aktualizujeme.
(reuters, afp)