Preskočiť na obsah
  |  

USA odvolali 29 diplomatov vrátane veľvyslanca na Slovensku

Americká vláda odvolala takmer 30 kariérnych diplomatov z postov veľvyslancov a iných vysokých pozícií na ambasádach. V Európe sa rozhodnutie týka Slovenska, Čiernej Hory a Severného Macedónska.

Vedúcim diplomatických misií v najmenej 29 krajinách minulý týždeň oznámili, že ich pôsobenie sa skončí v januári budúceho roka. Ďalšie zmeny prebehnú v Afrike, Ázii a Amerike.

Všetci títo diplomati sa svojich postov ujali za vlády Joea Bidena, no zostali na nich počas prvých mesiacov po návrate Trumpa do Bieleho domu.

Ministerstvo zahraničných vecí USA obhajuje zmeny ako proces, ktorý je štandardný pre každú americkú vládu. Vyhlásilo, že veľvyslanec je osobným reprezentantom prezidenta. Dotknutí diplomati neprídu o prácu, vrátia sa do Washingtonu a budú vykonávať iné úlohy, ak si to budú želať.

(tasr, sie)

  |  

Návrhy EÚ a Ukrajiny nezvyšujú šancu na mier, povedal Ušakov

Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov v nedeľu vyhlásil, že zmeny, ktoré Európa a Ukrajina vykonali na amerických návrhoch na ukončenie vojny, nezvyšujú vyhliadky na mier.

Americký návrh z minulého mesiaca vyvolal v Európe a na Ukrajine obavy, že je príliš naklonený Rusku a že by Trumpova administratíva mohla presadiť voči Kyjevu príliš veľké ústupky. Odvtedy sa vyjednávači Ukrajiny a EÚ stretli s Trumpovými emisármi, aby do návrhu implementovali aj vlastné záujmy.

Ušakov vyhlásil, že tieto zmeny, ktoré Európa a Ukrajina navrhli, tento dokument určite nevylepšili a nezvyšujú možnosť dosiahnutia mieru.

Putinov špeciálny vyslanec Kirill Dmitriev sa stretol na Floride so Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Dmitriev sa vrátil do Moskvy v pondelok, aby informoval Putina o výsledkoch rokovaní. Kremeľ potom sformuluje vlastnú pozíciu, o ktorej bude ďalej rokovať aj s Američanmi.

(reuters,, sie)

  |  

Japonsko schválilo reštart najväčšej jadrovej elektrárne

V pondelok zhromaždenie prefektúry Niigata hlasovalo za obnovu prevádzky najväčšej jadrovej elektrárne na svete – Kašiwazaki-Kariwa.

Elektráreň leží 220 km severozápadne od Tokia a patrí spoločnosti Tokyo Electric Power (TEPCO), ktorá prevádzkovala poškodenú elektráreň vo Fukušime. Po katastrofe v roku 2011 Japonsko vyplo všetkých 54 reaktorov a odvtedy reštartovalo 14 z 33 funkčných.

Pred hlasovaním sa pred budovou prefekturálneho zhromaždenia zhromaždilo asi 300 protestujúcich s transparentmi „Nie jadru“ a „Podporujeme Fukušimu“. Demonštranti spievali národnú pieseň Furusato a kričali, že TEPCO nie je schopná bezpečne prevádzkovať elektráreň.

TEPCO zvažuje reštart prvého zo siedmich reaktorov 20. januára. Predseda TEPCO Masakatsu Takata vyhlásil: „Zostávame odhodlaní zabrániť opakovaniu nešťastia.“ Premiérka Sanae Takaičiová podporuje reštart kvôli energetickej bezpečnosti a zníženiu závislosti od dovozu fosílnych palív.

(reuters, sie)

  |  

Sikorski kritizoval postoje Slovenska k energonosičom z Ruska

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore pre český týždenník Respekt vyjadril prekvapenie nad postojmi Maďarska a Slovenska vo veci nákupu ropy a zemného plynu z Ruska. Podľa neho majú obe krajiny k dispozícii iné možnosti dodávok týchto surovín z Európy.

Sikorski v rozhovore prezentoval aj názor, že spoločnosť Jadranski naftovod JANAF môže plne zásobovať Slovensko. „Keby uzavreli dlhodobé zmluvy, ceny by boli porovnateľné s tými v Rusku,“ uviedol.

Šéf poľskej diplomacie poukázal na zodpovednosť krajín strednej Európy za vlastnú bezpečnosť a pripomenul historické skúsenosti z čias sovietskeho zásahu v Československu.

Podľa Sikorského sa Európa musí postarať o svoju obranu sama, no nemyslí si, že sa USA od nej odvrátia. Dodal, že silná Európska únia je pre Washington náročnejším partnerom ako jednotlivé štáty.

(tasr, sie)

  |  

Chrániť deti pred sociálnymi sieťami chcú aj vo Švajčiarsku

Švajčiarska ministerka vnútra Elisabeth Baume-Schneiderová vyhlásila, že krajina musí podniknúť rozhodnejšie kroky na ochranu detí pred rizikami spojenými so sociálnymi médiami.

V rozhovore pre denník SonntagsBlick deklarovala ochotu diskutovať o možnom zákaze prístupu na sociálne siete pre mladistvých, pričom poukázala na príklad Austrálie, ktorá nedávno zakázala prístup osobám mladším ako 16 rokov.

Naznačila, že opatrenia by mohli zahŕňať obmedzenie škodlivého obsahu, zásahy proti algoritmom zneužívajúcim zraniteľnosť detí a zvýšenie zodpovednosti technologických platforiem.

Podrobné rokovania na túto tému sa majú začať budúci rok a majú byť podporené správou o rizikách sociálnych médií pre mladistvých. Baume-Schneiderová dodala, že platformy musia niesť zodpovednosť za obsah, ktorý deťom zobrazujú.

Na miestnej úrovni už pritom prvé kroky v praxi existujú – parlament mesta Fribourg schválil zákaz používania mobilných telefónov deťmi v školách do dovŕšenia 15. roku veku.

(reuters, max)

  |  

Poľsko zadržalo muža podozrivého zo sledovania vojenských transportov

Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť zadržala 40-ročného muža podozrivého z deklarovania pripravenosti spolupracovať so zahraničnou spravodajskou službou a dokumentovať vojenské transporty.

Muž zo severného Trojmestia bol zadržaný vo štvrtok a podľa Trestného zákona obvinený z konania v prospech zahraničnej rozviedky.

Vyšetrovanie vedie prokuratúra v Bydgoszczi na severozápade krajiny, pretože tam mal obvinený dokumentovať železničnú infraštruktúru a pohyb vojenských transportov. Podľa prokuratúry bol muž v minulosti odsúdený za bežnú trestnú činnosť. O jeho väzobnom stíhaní rozhodol súd na návrh prokurátora. Súd ho v sobotu vzal do trojmesačnej väzby.

Prípad nesúvisí s predchádzajúcim vyšetrovaním skupiny špiónov, ktorú odhalila Agentúra pre vnútornú bezpečnosť v roku 2023. Tá pozostávala z 12 občanov Ukrajiny, troch občanov Bieloruska a jedného občana Ruska, ktorí sledovali vlaky s vojenským materiálom.

(tasr, sie)