Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španieli po ničivom lesnom požiari vyhrali stámilióny v lotérii

Obec La Bañeza v španielskej Kastílii a Leóne, ktorú v auguste zachvátil jeden z najhorších lesných požiarov v krajine, zažila nečakaný obrat osudu. Vianočná lotéria jej obyvateľom priniesla podľa Guardianu výhru vo výške 468 miliónov eur.

Výherné tikety si zakúpili aj obyvatelia neďalekého Villablina, kde v marci tragicky zahynulo päť baníkov.

Plamene v La Bañeze zničili 55-tisíc hektárov lesov, vyžiadali si tri obete a prinútili osemtisíc osôb opustiť svoje domovy. Starosta označil výhru za „kaskádu emócií po takom hroznom roku“. Podľa jeho slov je to dar, ktorý prišiel v čase, keď ho obec najviac potrebovala.

Podľa miestnych povier šťastie často prichádza na miesta poznačené nešťastím. Tento rok sa legenda naplnila pre obyvateľov La Bañezy a Villablina.

(max)

Minúta  |  

Lukašenko: Orešnikov nebude v Bielorusku viac ako desať

Na území Bieloruska bude rozmiestnených maximálne desať ruských balistických raketových systémov stredného doletu Orešnik. Podľa agentúry TASS to pre telegramový kanál Yunashev Live potvrdil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.

Zároveň deklaroval, že systém Orešnik zaradili do bojovej služby.

Pred pár dňami prezident prvýkrát informoval o prítomnosti raketového systému na území Bieloruska. Neopomenul, že spolupráca vo vojenskej oblasti s Ruskom zabezpečuje ochranu krajiny.

(max)

Minúta  |  

Rusko zvyšuje export plynu do Číny, straty z Európy nedoženie

Ruský vývoz zemného plynu do Číny cez plynovody má v roku 2025 vzrásť o približne 25 percent na rekordných 38,7 miliardy kubických metrov. Vyplýva to z údajov, ktoré poskytol zdroj oboznámený so situáciou agentúre Reuters.

Gazprom tak prekročí plánovanú ročnú kapacitu plynovodu Sila Sibíri, no príjmy z tohto exportu zďaleka nenahradia výpadky spôsobené stratou európskeho trhu.

Aj keď Rusko po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 presmerovalo väčšinu ropy aj plynu na východ, plyn sa ukazuje ako menej flexibilný komoditný export. Export do Číny v rokoch 2025 až 2028 podľa ruského ministerstva hospodárstva vynesie o 30 až 40 percent menej než vývoz do Európskej únie v minulosti.

Jedinou trasou plynu do Európy zostáva plynovod TurkStream, keďže tranzit cez Ukrajinu tento rok ukončili. Príjmy z plynu za rok 2025 sa odhadujú na 470 miliárd rubľov, čo je o 71 percent menej než v rekordnom roku 2022.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stopka pre veternú energiu, USA hovoria o národnej bezpečnosti

Nájomné zmluvy na päť veľkých projektov veternej energie na mori pri východnom pobreží USA pozastavila administratíva Donalda Trumpa z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť. Ministerstvo vnútra podotklo, že pohyb turbín a reflexné veže spôsobujú radarové rušenie, čo môže ohroziť identifikáciu hrozieb.

Pauza má umožniť vyhodnotenie rizík a možných zmierňujúcich opatrení. Akcie energetických firiem po oznámení výrazne klesli – jedna z dánskych firiem, ktorá vlastní dva z dotknutých projektov, už stratila cez dvanásť percent.

Guvernérka New Yorku Kathy Hochulová a prokurátor Connecticutu William Tong krok skritizovali ako útok na čistú energiu. Priemyselné skupiny pripomenuli, že projekty už prešli ministerstvom obrany bez výhrad.

Trump dlhodobo útočí na segment veternej energie, ktorú označuje za neefektívnu a drahú. Jedna zo zasiahnutých spoločností varovala, že pozastavenie môže ohroziť dodávky energie pre vojenské základne a dátové centrá, ktoré podporujú umelú inteligenciu a obranu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drony nad Talianskom sa nepotvrdili, išlo o súkromný zosilňovač

Talianski prokurátori ukončili vyšetrovanie údajných preletov ruských dronov nad výskumným centrom Európskej únie v Ispre a dospeli k záveru, že podozrenia boli neopodstatnené.

Ako spresnili dva oboznámené zdroje, vyšetrovanie preukázalo, že zaznamenané incidenty boli spôsobené rušením GSM signálu z blízkeho súkromného zosilňovača, nie aktivitou dronov.

Medzi marcom a májom tohto roka zaznamenalo Spoločné výskumné centrum v Ispre pri jazere Maggiore 21 podozrivých signálov. Tieto incidenty vyvolali obavy z vojenskej či politickej špionáže s možným zapojením ruskej techniky.

Vzdušný priestor nad centrom, ktoré bolo založené v roku 1960 ako jadrové výskumné centrum, je prísne strážený a lety sú zakázané.

Prokurátori teraz požiadali o oficiálne zastavenie prípadu. O konečnom rozhodnutí musí ešte formálne rozhodnúť sudca.

Centrum v Ispre je tretím najväčším výskumným komplexom Európskej komisie a zaoberá sa širokou škálou tém vrátane jadrovej bezpečnosti, vesmírneho výskumu, udržateľných zdrojov, migrácie a dopravy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zvýšením vekovej hranice chce Fínsko posilniť armádu

Fínsko od budúceho roka zvýši vekový limit pre armádnych záložníkov zo 60 na 65 rokov. Oznámil to v pondelok minister obrany Antti Häkkänen s tým, že cieľom je posilniť vojenskú pripravenosť krajiny v reakcii na potenciálne hrozby zo strany Ruska.

Po zmene zákona bude môcť armáda do piatich rokov povolať až o 125-tisíc osôb viac. Do roku 2031 by tak počet vojenských záložníkov mohol dosiahnuť približne milión.

V súčasnosti má Fínsko v zálohe asi 900-tisíc osôb, v prípade vojnového konfliktu by mohlo okamžite nasadiť približne 280-tisíc vojakov. Vojenská služba je v krajine povinná pre všetkých mužov od 18 rokov, ženy sa môžu zapojiť dobrovoľne.

Dĺžka služby sa pohybuje od šiestich do dvanástich mesiacov v závislosti od typu výcviku.

Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov, vstúpilo do Severoatlantickej aliancie v apríli 2023 v reakcii na na ruskú inváziu na Ukrajinu. V decembri toho istého roku uzavrelo svoju východnú hranicu, keď obvinilo Rusko z podpory nelegálnej migrácie s cieľom destabilizovať krajinu.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.