Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA uvalili vízové zákazy pre spor o digitálne regulácie

Administratíva Donalda Trumpa v utorok uvalila vízové zákazy na bývalého eurokomisára Thierryho Bretona a viacerých aktivistov v oblasti boja proti dezinformáciám. Washington ich obviňuje z účasti na krokoch, ktoré mali viesť k cenzúre amerických sociálnych platforiem v Európe.

Opatrenie zapadá do širšej kampane Spojených štátov proti európskemu Aktu o digitálnych službách (DSA). Tento právny rámec Európskej únie má za cieľ bojovať proti nenávistným prejavom a dezinformáciám. Americkí predstavitelia však tvrdia, že presahuje legitímnu reguláciu, obmedzuje slobodu prejavu a vytvára dodatočné náklady pre americké technologické firmy.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že vízové zákazy sa týkajú piatich osôb, ktoré podľa neho stáli na čele organizovaných snáh o nátlak na americké platformy s cieľom cenzurovať, demonetizovať alebo potláčať názory, s ktorými nesúhlasili. Podľa jeho slov išlo o aktivity zamerané na amerických používateľov aj spoločnosti.

Medzi dotknutými je aj bývalý eurokomisár pre vnútorný trh Breton, ktorý pôsobil v Európskej komisii v rokoch 2019 až 2024. Podľa amerických predstaviteľov patril k hlavným tvorcom DSA. Vízové zákazy sa vzťahujú aj na predstaviteľov organizácií Center for Countering Digital Hate, HateAid a Global Disinformation Index.

Niektoré z dotknutých organizácií rozhodnutie kritizovali a označili ho za snahu brániť presadzovaniu európskej legislatívy voči americkým firmám. Spojené štáty už v minulosti naznačili, že zvažujú ďalšie kroky voči osobám zodpovedným za uplatňovanie DSA.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Veliteľ líbyjskej armády zahynul pri leteckej havárii v Turecku

Premiér líbyjskej vlády uznávanej OSN Abdalhamíd Dubajba v utorok oznámil, že náčelník líbyjského generálneho štábu Muhammad Alí Ahmad al-Haddad zahynul pri nehode lietadla v Turecku.

Turecký minister vnútra Ali Yerlikaya krátko predtým informoval o náleze vraku lietadla v okrese Haymana, dosiaľ však nepotvrdil možné úmrtia. Yerlikaya v utorok večer oznámil, že tureckí letoví dispečeri stratili kontakt so súkromným lietadlom viac ako 40 minút po vzlietnutí z letiska v Ankare. Lietadlo smerovalo do Tripolisu.

Uviedol, že lietadlo pred stratou kontaktu vydalo signál núdzového pristátia pri okrese Haymana južne od hlavného mesta. Turecké médiá zverejnili zábery toho, čo sa javilo ako výbuch nad Haymanou.

Líbyjský premiér na sieti Facebook následne uviedol, že pri návrate líbyjskej delegácie z oficiálnej cesty v Ankare došlo k tragickej nehode, a potvrdil smrť piatich členov posádky vrátane náčelníka generálneho štábu. Líbyjskí predstavitelia tvrdia, že s lietadlom stratili kontakt približne pol hodiny po vzlete pre technickú poruchu.

(tasr, ap, afp, reuters, mja)

Minúta  |  

Bolsonara budú operovať, sudca mu umožnil opustiť väzenie

Brazílsky najvyšší súd vyhovel žiadosti bývalého prezidenta Jaira Bolsonara opustiť väzenie z dôvodu operácie, ktorú má podstúpiť 25. decembra, vyplýva zo súdnych dokumentov.

Bolsonaro, ktorý bol v prezidentskom úrade v rokoch 2019 až 2022, si odpykáva 27-ročný trest odňatia slobody za pokus o prevrat v krajine. Vo väzení je od novembra tohto roka. Vinu popiera a tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania.

Exprezident žiadal o možnosť opustiť väznicu v stredu 24. decembra. Následne vo štvrtok by absolvoval operáciu. Sudca Alexandre de Moraes vyhovel Bolsonarovej žiadosti po tom, čo minulý týždeň odborné posúdenie konštatovalo, že operácia je z medicínskeho hľadiska nevyhnutná.

Americká agentúra AP už v piatok informovala, že Bolsonaro dostal povolenie odísť z väzenia, aby mohol podstúpiť zákrok, avšak dátum operácie nebol v tom čase známy.

Sedemdesiatročný bývalý prezident má opakovane zdravotné problémy, odkedy počas predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2018 utrpel bodné poranenie. V súčasnosti ho trápi slabinová prietrž.

(tasr, afp, ap, mja)

Minúta  |  

Pápež apeluje na mier počas Vianoc. Ľutuje, že Rusko prímerie odmietlo

Pápež Lev XIV., prvý Američan v čele katolíckej cirkvi, vyjadril sklamanie nad tým, že Rusko odmietlo návrh na vianočné prímerie vo vojne proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer štyri roky.

Novinárom pred svojím sídlom v talianskom Castel Gandolfe povedal, že ho táto správa „hlboko zarmútila“.

Pápež zároveň opätovne apeloval na všetkých ľudí dobrej vôle, aby rešpektovali aspoň samotný Štedrý deň ako deň pokoja.

Vyjadril nádej, že jeho výzvu si niekto vypočuje a svet si dopraje aspoň 24 hodín mieru.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Medvedev kritizuje západný obrat: Vytriezveli či Vianoce?

Dmitrij Medvedev, podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, reagoval s iróniou na výroky nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorí sa nedávno vyjadrili miernejšie voči Rusku, informuje agentúra TASS.

Pistorius uviedol, že nepovažuje vojnu medzi NATO a Ruskom za bezprostrednú hrozbu, a Stubb priznal, že Rusko pravdepodobne nemá záujem útočiť na krajiny Aliancie.

Medvedev sa vo svojom príspevku na sociálnej sieti Max zamyslel, či európski lídri "konečne vytriezveli, alebo už začali oslavovať Vianoce."

Ich slová sa výrazne líšia od bežnej rétoriky EÚ, ktorá často varuje pred ruskou agresiou. Kontextuálne Medvedev pripomenul blížiace sa západné sviatky, ktoré tradične znamenajú pokojnú atmosféru, v kontraste s ostrými vyjadreniami, na ktoré bol zvyknutý.

(mja)

Minúta  |  

Mladí Nemci dôverujú viac islamu než katolíckej cirkvi

Výsledky prieskumu inštitútu Forsa ukazujú, že medzi mladými Nemcami (18 až 29 rokov) dnes dôveruje viac ľudí islamu (17 percent) než katolíckej cirkvi (13 percent), informuje Appolo News.

Tento trend kontrastuje s celkovou populáciou, kde islamu verí len 7 percent a katolíckej cirkvi 14 percent. Najväčšiu dôveru si udržiavajú židovské a protestantské inštitúcie.

Prispel k tomu aj nový pápež Lev XIV., ktorému dôveruje 28 percent Nemcov – o 12 percent viac než pred rokom. Katolícka cirkev si však stále nesie následky predošlých škandálov.

Protestantská cirkev sa medzitým postavila proti strane AfD, keď jej predstaviteľom zakázala pôsobiť vo vedúcich a čestných cirkevných funkciách.

Podľa Anny-Nicole Heinrichovej, predsedníčky synody, je takýto krok nevyhnutný, ak chce cirkev chrániť ľudskú dôstojnosť. Tento postoj sa dotýka aj oblastí ako sociálne služby či práca so zraniteľnými skupinami.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.