Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Whitaker: V rokovaniach o Ukrajine ide o štyri dokumenty

V rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine sa momentálne diskutuje o štyroch dokumentoch: návrh 20-bodového mierového plánu, mnohostranné bezpečnostné záruky, konkrétne bezpečnostné záruky zo strany USA a plán hospodárskeho rastu a prosperity po nastolení mieru.

V rozhovore pre televíziu Fox News to povedal veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. Podľa neho je teraz na ťahu Rusko.

Americkí predstavitelia viedli cez víkend v Miami rokovania s ukrajinskými a európskymi delegáciami a samostatné rozhovory mali aj so zástupcami Ruska. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne uviedol, že bolo pripravených niekoľko návrhov dokumentov týkajúcich sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, jej obnovy a základného rámcu na ukončenie vojny.

Rokujúce strany sú teraz podľa amerického veľvyslanca k dosiahnutiu mieru na Ukrajine bližšie než kedykoľvek predtým. Spojené štáty majú podľa neho celkom dobrú predstavu o tom, čo chce Ukrajina, zatiaľ čo sa snažia pochopiť, aké ústupky je ochotné urobiť Rusko.

Whitaker zdôraznil, že Moskva ako jediná neprejavuje znepokojenie nad vlastnými stratami vo vojne proti Ukrajine. „Rusko nikdy nebolo ochotné uznať (straty) a vždy bolo ochotné znášať viac ako väčšina krajín,“ poznamenal americký veľvyslanec.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Najvyšší súd dočasne zablokoval nasadenie gardy v Chicagu

Najvyšší súd USA v utorok odmietol umožniť prezidentovi Donaldovi Trumpovi vyslať jednotky Národnej gardy do oblasti Chicaga. V platnosti tak zatiaľ zostáva rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý nasadenie stoviek príslušníkov gardy zablokoval na základe žaloby štátu Illinois a miestnych samospráv.

Súd v uznesení uviedol, že vláda v tejto fáze konania „neidentifikovala zdroj právomoci, ktorý by umožňoval armáde uplatňovať právo v štáte Illinois“.

Sudcovia zároveň naznačili, že prezidentova právomoc prevziať kontrolu nad Národnou gardou sa pravdepodobne vzťahuje len na „výnimočné“ okolnosti. Proti rozhodnutiu sa postavili traja konzervatívni sudcovia – Samuel Alito, Clarence Thomas a Neil Gorsuch.

Administratíva argumentovala potrebou chrániť federálny majetok a personál, najmä v súvislosti s protestmi proti prísnej imigračnej politike pri detenčnom zariadení imigračného úradu v predmestí Broadview.

Biely dom uviedol, že prezident „sľúbil americkému ľudu presadzovať imigračné zákony a chrániť federálnych zamestnancov pred násilnými výtržníkmi“ a že rozhodnutie súdu na tomto cieli nič nemení.

Guvernér Illinois JB Pritzker rozhodnutie privítal a označil ho za „dôležitý krok k obmedzeniu zneužívania moci zo strany Trumpovej administratívy“.

(reuters, luc)

Minúta  |  

USA uvalili vízové zákazy pre spor o digitálne regulácie

Administratíva Donalda Trumpa v utorok uvalila vízové zákazy na bývalého eurokomisára Thierryho Bretona a viacerých aktivistov v oblasti boja proti dezinformáciám. Washington ich obviňuje z účasti na krokoch, ktoré mali viesť k cenzúre amerických sociálnych platforiem v Európe.

Opatrenie zapadá do širšej kampane Spojených štátov proti európskemu Aktu o digitálnych službách (DSA). Tento právny rámec Európskej únie má za cieľ bojovať proti nenávistným prejavom a dezinformáciám. Americkí predstavitelia však tvrdia, že presahuje legitímnu reguláciu, obmedzuje slobodu prejavu a vytvára dodatočné náklady pre americké technologické firmy.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že vízové zákazy sa týkajú piatich osôb, ktoré podľa neho stáli na čele organizovaných snáh o nátlak na americké platformy s cieľom cenzurovať, demonetizovať alebo potláčať názory, s ktorými nesúhlasili. Podľa jeho slov išlo o aktivity zamerané na amerických používateľov aj spoločnosti.

Medzi dotknutými je aj bývalý eurokomisár pre vnútorný trh Breton, ktorý pôsobil v Európskej komisii v rokoch 2019 až 2024. Podľa amerických predstaviteľov patril k hlavným tvorcom DSA. Vízové zákazy sa vzťahujú aj na predstaviteľov organizácií Center for Countering Digital Hate, HateAid a Global Disinformation Index.

Niektoré z dotknutých organizácií rozhodnutie kritizovali a označili ho za snahu brániť presadzovaniu európskej legislatívy voči americkým firmám. Spojené štáty už v minulosti naznačili, že zvažujú ďalšie kroky voči osobám zodpovedným za uplatňovanie DSA.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Veliteľ líbyjskej armády zahynul pri leteckej havárii v Turecku

Premiér líbyjskej vlády uznávanej OSN Abdalhamíd Dubajba v utorok oznámil, že náčelník líbyjského generálneho štábu Muhammad Alí Ahmad al-Haddad zahynul pri nehode lietadla v Turecku.

Turecký minister vnútra Ali Yerlikaya krátko predtým informoval o náleze vraku lietadla v okrese Haymana, dosiaľ však nepotvrdil možné úmrtia. Yerlikaya v utorok večer oznámil, že tureckí letoví dispečeri stratili kontakt so súkromným lietadlom viac ako 40 minút po vzlietnutí z letiska v Ankare. Lietadlo smerovalo do Tripolisu.

Uviedol, že lietadlo pred stratou kontaktu vydalo signál núdzového pristátia pri okrese Haymana južne od hlavného mesta. Turecké médiá zverejnili zábery toho, čo sa javilo ako výbuch nad Haymanou.

Líbyjský premiér na sieti Facebook následne uviedol, že pri návrate líbyjskej delegácie z oficiálnej cesty v Ankare došlo k tragickej nehode, a potvrdil smrť piatich členov posádky vrátane náčelníka generálneho štábu. Líbyjskí predstavitelia tvrdia, že s lietadlom stratili kontakt približne pol hodiny po vzlete pre technickú poruchu.

(tasr, ap, afp, reuters, mja)

Minúta  |  

Bolsonara budú operovať, sudca mu umožnil opustiť väzenie

Brazílsky najvyšší súd vyhovel žiadosti bývalého prezidenta Jaira Bolsonara opustiť väzenie z dôvodu operácie, ktorú má podstúpiť 25. decembra, vyplýva zo súdnych dokumentov.

Bolsonaro, ktorý bol v prezidentskom úrade v rokoch 2019 až 2022, si odpykáva 27-ročný trest odňatia slobody za pokus o prevrat v krajine. Vo väzení je od novembra tohto roka. Vinu popiera a tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania.

Exprezident žiadal o možnosť opustiť väznicu v stredu 24. decembra. Následne vo štvrtok by absolvoval operáciu. Sudca Alexandre de Moraes vyhovel Bolsonarovej žiadosti po tom, čo minulý týždeň odborné posúdenie konštatovalo, že operácia je z medicínskeho hľadiska nevyhnutná.

Americká agentúra AP už v piatok informovala, že Bolsonaro dostal povolenie odísť z väzenia, aby mohol podstúpiť zákrok, avšak dátum operácie nebol v tom čase známy.

Sedemdesiatročný bývalý prezident má opakovane zdravotné problémy, odkedy počas predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2018 utrpel bodné poranenie. V súčasnosti ho trápi slabinová prietrž.

(tasr, afp, ap, mja)

Minúta  |  

Pápež apeluje na mier počas Vianoc. Ľutuje, že Rusko prímerie odmietlo

Pápež Lev XIV., prvý Američan v čele katolíckej cirkvi, vyjadril sklamanie nad tým, že Rusko odmietlo návrh na vianočné prímerie vo vojne proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer štyri roky.

Novinárom pred svojím sídlom v talianskom Castel Gandolfe povedal, že ho táto správa „hlboko zarmútila“.

Pápež zároveň opätovne apeloval na všetkých ľudí dobrej vôle, aby rešpektovali aspoň samotný Štedrý deň ako deň pokoja.

Vyjadril nádej, že jeho výzvu si niekto vypočuje a svet si dopraje aspoň 24 hodín mieru.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.