Mierový plán je takmer hotový, Zelenskyj cestuje za Trumpom

Donbas ako najväčší problém

Práve územie zostáva hlavným kameňom úrazu. Moskva žiada, aby sa Ukrajina stiahla aj z častí Doneckej oblasti, ktoré ruská armáda nedokázala obsadiť ani po takmer štyroch rokoch bojov. Cieľ je jasný – úplná kontrola nad Donbasom, teda nad Doneckou a Luhanskou oblasťou.

Kyjev má inú predstavu. Chce zastaviť boje na súčasných frontových líniách. Spojené štáty medzičasom skúšali hľadať kompromis a prišli s návrhom voľnej ekonomickej zóny, ak by sa Ukrajina zo sporných území stiahla. Ako by to fungovalo v praxi a či by to bolo politicky priechodné, však zatiaľ nie je jasné.

Zelenskyj opakovane pripomína, že o územných ústupkoch nemôžu rozhodovať politici za zatvorenými dverami. Podľa neho by o nich museli rozhodnúť Ukrajinci v referende.

Jadrová elektráreň a bezpečnostné záruky

Osobitnou témou rokovaní má byť aj Záporožská jadrová elektráreň – najväčšia v Európe. Leží nebezpečne blízko frontovej línie a je pod kontrolou ruských síl, čo dlhodobo vyvoláva obavy z vážnej havárie.

Zelenskyj hovorí, že cieľom stretnutia s Trumpom je „vylepšiť“ mierové návrhy a zároveň otvoriť diskusiu o ekonomickej spolupráci s USA. Či by mohlo dôjsť k podpisu nejakej dohody, zatiaľ nechcel predvídať. Isté však podľa neho je, že dohoda o bezpečnostných zárukách medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi je takmer hotová.

Celý mierový plán je podľa jeho slov dokončený na deväťdesiat percent. Kyjev pritom trvá na tom, aby išlo o právne záväzné garancie – skúsenosť ukazuje, že samotné politické sľuby Rusko nezastavili.

Moskva prelomila mlčanie, boje pokračujú

Biely dom sa k stretnutiu zatiaľ nevyjadril. Trump v minulosti opakovane dával najavo frustráciu z pomalého tempa rokovaní, no zároveň naznačil, že ak bude šanca na reálny posun, je pripravený rokovať.

Zelenskyj naznačil, že k rozhovorom by sa online mohli pripojiť aj niektorí európski lídri. V piatok napríklad hovoril s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom o tom, čo označil za citeľný posun v mierovom úsilí.

Kremeľ medzičasom potvrdil, že poradca Vladimira Putina Jurij Ušakov rokoval s predstaviteľmi Trumpovej administratívy o amerických návrhoch mierovej dohody. Moskva však najprv mlčala – hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol dokumenty komentovať s tým, že by to mohlo ohroziť rokovania.

Zatiaľ čo diplomati rokujú, boje nepoľavujú. Rusko zintenzívnilo útoky na energetickú infraštruktúru aj na juh Ukrajiny vrátane Odesy. V piatok ruský útok na Charkov zabil dvoch ľudí.

Zelenskyj dodáva, že aj o tom chce s Trumpom hovoriť – o tom, ako zvýšiť tlak na Moskvu, aby bola ochotná pristúpiť na spravodlivý a udržateľný mier.

Tá však reagovala a obvinila Ukrajinu, že sa pokúša sabotovať mierové rozhovory vedené s USA. Ako uviedol ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, návrh, ktorý predložil Kyjev, sa výrazne líši od dokumentu vytvoreného počas rusko-amerických konzultácií.

Riabkov tvrdí, že snahu o narušenie procesu podporujú aj „sponzori“ Ukrajiny, najmä Európska únia.

Vyhlásil, že budúcnosť dohody závisí od politickej vôle Kyjeva a jeho partnerov, a upozornil, že akákoľvek dohoda musí rešpektovať rámec stanovený Trumpom a Putinom na augustovom summite. Kritika prichádza krátko pred očakávaným stretnutím Zelenského a Trumpa, na ktorom sa má rokovať o novej verzii mierového plánu.

Ukrajinský prezident pre agentúru Axios doplnil, že je „pripravený vyhlásiť referendum o Trumpovom pláne, ak bude Rusko súhlasiť s prímerím“.

(reuters)