Remišová by mala brzdiť. Paragraf 363 a jedna nezodpovedaná otázka

Je predsa zásadný rozdiel, či Kandera tento paragraf zneužil, alebo len zákonne využil. Či ním bola zastavená nespravodlivosť (obvinenie a väznenie Pčolinského), ako tvrdí prokurátor Kandera, alebo bola nespravodlivosť nastolená, ako sugeruje Remišová s Hegerom.

Aj prezidentská milosť sa dá zneužiť a využiť. Jej použitie ale hodnotíme vždy konkrétne, nie všeobecne. A presne to isté treba urobiť aj dnes v prípade paragrafu 363.

Nová vládna komisia a zástancovia zmeny musia pred zmenou paragrafu 363 obhájiť, že bol zneužitý. Že terajšia kontrola je nedostatočná. Alebo sme už zabudli, že tento Trestný poriadok vznikol pod vedením ministra spravodlivosti Daniela Lipšica?

To, čo som si prečítal v odôvodnení Jozefa Kanderu, napovedá o niečom inom, ako tvrdia mediálni a politickí kritici. Obvinenie a väznenie Pčolinského spochybňuje základné atribúty právneho štátu, napríklad právnu istotu, prokurátor Kandera teda zatiahol ručnú brzdu a právny štát chránil, nie ohrozoval. Témou by mal byť špeciálny prokurátor Kysel, nie Kandera. Fungovanie špeciálnej, a nie generálnej prokuratúry.

To, že to v prípade Pčolinského vidia Remišová s Hegerom naopak, môže svedčiť o dvoch veciach. Tá menej škodlivá je, že Kanderov text nečítali.

Tá horšia je, že mu neporozumeli.

Jedno ani druhé ich ale neoprávňuje hystericky konať.