Preskočiť na obsah
  |  

Venezuelská armáda uznala Rodríguezovú za dočasnú prezidentku

Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López vyzval na okamžité prepustenie prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky po tom, ako ich zadržali americké špeciálne jednotky. Označil to za útok na suverenitu krajiny a varoval svet pred „kolonialistickými ambíciami“ USA.

Minister tvrdí, že počas zásahu zahynulo minimálne 40 osôb vrátane civilistov a príslušníkov prezidentovej ochranky.

Venezuelský najvyšší súd medzitým poveril viceprezidentku Delcy Rodríguezovú, aby dočasne prevzala prezidentské právomoci, avšak Madura formálne neodvolal.

Padrino López podporil toto rozhodnutie a oznámil uvedenie armády do stavu pohotovosti. Washington obviňuje Madura z narkoterorizmu a iných zločinov, Caracas tieto obvinenia odmieta.

(tasr, mja)

  |  

Blízko synagógy vo Viedni našli nefunkčný granát

Vo viedenskej štvrti Leopoldstadt našli v nedeľu v blízkosti židovskej synagógy ručný granát. Podľa úradov išlo o nefunkčnú muníciu bez výbušniny a s poškodenou rozbuškou. Polícia nateraz vylúčila priamy súvis so synagógou aj antisemitský motív, vyšetrovanie prípadu však pokračuje.

Granát sa nachádzal v taške uloženej vo vchode domu naproti synagóge na ulici Tempelgasse neďaleko centra rakúskej metropoly. Tašku si tam v dopoludňajších hodinách všimol zamestnanec synagógy, ktorý informoval políciu.

Tá oblasť spočiatku uzavrela pre možné nebezpečenstvo a na miesto privolala pyrotechnikov. Granát podľa zistení neobsahoval žiaden výbušný materiál a jeho odpaľovací mechanizmus bol nefunkčný.

„Na základe aktuálne dostupných informácií neexistuje žiadna priama súvislosť so synagógou nachádzajúcou sa na ulici Tempelgasse ani žiadny antisemitský úmysel,“ uviedol hovorca viedenskej polície.

Napriek tomu bol o incidente informovaný Spolkový úrad pre ochranu štátu a boj proti extrémizmu a vyšetrovanie okolností nálezu ďalej pokračuje.

(tasr, mja)

  |  

Medzinárodné právo nesmie mať výnimky, varuje Rada Európy

Generálny tajomník Rady Európy Alain Berset varoval po zásahu USA vo Venezuele pred oslabovaním medzinárodného práva. Podľa neho použitie sily na území iného štátu vyvoláva vážne otázky o dodržiavaní princípov Charty OSN, ako sú suverenita, územná celistvosť a nezasahovanie.

Berset upozornil, že situácia vo Venezuele je prejavom hlbšieho posunu v svetovom poriadku, kde sila začína prevažovať nad právom.

Riešenie podľa neho spočíva v inkluzívnom politickom procese a dôveryhodných voľbách vedených samotnými Venezuelčanmi.

Zároveň upozornil na nebezpečnú polarizáciu svetového spoločenstva a varoval pred normalizáciou výnimiek či dvojitých štandardov.

(tasr, mja)

  |  

Portoriko uznalo právnu subjektivitu nenarodeným

Portoriko ukončilo rok 2025 prijatím troch zákonov, ktoré zásadne posilňujú právnu ochranu nenarodených detí. Guvernérka Jenniffer Gonzálezová podpísala 22. decembra zákon 183-2025, ktorý uznáva počaté dieťa v akomkoľvek štádiu tehotenstva za „fyzickú osobu“.

Tri dni predtým schválila aj zákon 166-2025, podľa ktorého sa usmrtenie nenarodeného dieťaťa počas útoku na tehotnú ženu bude považovať za vraždu prvého stupňa, informuje Catholic News Agency.

V októbri bol prijatý aj zákon 122-2025, ktorý sprísňuje pravidlá pre interrupcie u dievčat mladších ako 15 rokov — vyžaduje súhlas rodiča a hlásenie podozrení zo znásilnenia úradom.

Senátorka Joanne Rodríguez označila rok 2025 za prelomový v ochrane života, zatiaľ čo predseda senátu Thomas Rivera bol hlavným autorom kľúčových opatrení.

(mja)

  |  

Severná Kórea opäť testuje rakety, dopadli do Japonského mora

Severná Kórea odpálila pravdepodobne dve balistické rakety, ktoré dopadli do Japonského mora, informovala agentúra Kyodo s odvolaním sa na japonské vládne zdroje.

Rakety skončili mimo výlučnej ekonomickej zóny Japonska a nespôsobili žiadne škody. Napriek tomu japonská pobrežná stráž varovala lode v oblasti, aby sa vyhli možným častiam striel.

O štarte informoval aj juhokórejský generálny štáb. Severokórejský vodca Kim Čong-un v uplynulých mesiacoch zintenzívnil testy svojich zbraní.

(mja)

  |  

Počet azylových žiadostí v Nemecku za rok 2025 prudko klesol

Nemecko v roku 2025 zaznamenalo výrazný pokles žiadostí o azyl. Podľa údajov ministerstva vnútra, ktoré zverejnil denník Bild, počet prvých žiadostí klesol medziročne o 51 percent – z 229-tisíc v roku 2024 na približne 113-tisíc.

Celkovo bolo podaných viac ako 168-tisíc žiadostí, čo predstavuje pokles o 32,8 percenta. Ak by sa nezapočítavali deti migrantov narodené v Nemecku, počet prvých žiadostí by klesol pod hranicu 100-tisíc.

Minister vnútra Alexander Dobrindt pripísal pokles prísnejším opatreniam: obrat v migračnej politike, dôsledné odmietanie na hraniciach, obmedzenia zlúčenia rodín, zrušenie zrýchlenej naturalizácie a zníženie príťažlivosti Nemecka pre migrantov.

Podľa neho je výsledkom jasný signál, že nemecká a európska migračná politika sa zásadne zmenila.

(mja)