Preskočiť na obsah
  |  

EÚ: Zadržanie Madura je šancou na demokratickú premenu Venezuely

Zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými silami podľa Európskej komisie otvára dvere k možnej demokratickej premene krajiny.

Hoci hovorkyňa Komisie zatiaľ odmietla hodnotiť právne aspekty zásahu, zdôraznila, že situácia vytvorila šancu, aby si občania Venezuely sami určovali svoj politický osud. Zároveň pripomenula, že Maduro podľa EÚ nikdy nepožíval legitimitu demokraticky zvoleného lídra.

K samotnému postupu USA sa nechcela vyjadriť, rovnako ani k otázke, či má prezident Donald Trump skutočný záujem o demokratizáciu Venezuely.

(reuters, pir)

  |  

Babišova vláda schválila programové vyhlásenie

Český premiér Andrej Babiš oznámil, že jeho vláda schválila programové vyhlásenie v pôvodnom znení a predloží ho Poslaneckej snemovni spolu so žiadosťou o vyslovenie dôvery.

Medzi hlavné priority patria nezvyšovanie daní, zastropovanie dôchodkového veku, nulová DPH na lieky, podpora dostupného bývania a zrušenie koncesionárskych poplatkov.

Vyhlásenie zároveň potvrdzuje prozápadné ukotvenie krajiny, no neobsahuje explicitné vyjadrenie voči Rusku ani podpore Ukrajiny, čo kritizoval prezident Petr Pavel. Ten vyjadril obavy z chýbajúceho bezpečnostného kontextu a požiadal o doplnenie dokumentu – koalícia to však odmietla.

Babiš argumentoval, že zahraničnú politiku ČR nemení a kontakt s prezidentom USA Donaldom Trumpom je dôkazom silného medzinárodného postavenia.

Dokument má takmer 40 strán a vznikal od októbra, pričom verejne bol predstavený už v novembri.

(tasr, pir)

  |  

Taliansko otočilo, EÚ môže podpísať dohodu s Mercosur

Taliansko sa chystá podporiť dlhoočakávanú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur, čo by mohlo odstrániť poslednú významnú prekážku jej podpisu. Dohoda, na ktorej sa pracuje už štvrťstoročie, by podľa portálu Bloomberg vytvorila spoločný trh s 780 miliónmi ľudí a zrušila by clá na tovary ako autá alebo poľnohospodárske produkty.

Rím a Paríž dohodu doteraz blokovali pre obavy o európsky agrosektor.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová žiadala dodatočné záruky a financie pre farmárov, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietal zmluvu bez prísnejších environmentálnych a bezpečnostných štandardov.

Podľa informácií z Bruselu však v posledných týždňoch nastal pokrok a k podpisu môže dôjsť už 12. januára. Dohoda by posilnila pozíciu EÚ v regióne, kde čoraz viac dominuje Čína, a zároveň by rozšírila obchod mimo USA, ktoré zaviedli clá.

(pir)

  |  

Babiš navrhne Turka na ministra, hoci Pavel opakovane nesúhlasí

Český premiér Andrej Babiš napriek nesúhlasu prezidenta Petra Pavla plánuje navrhnúť poslanca Filipa Turka na post ministra životného prostredia. Turek je čestným prezidentom Motoristov, ktorí za jeho nomináciou stoja, a iného kandidáta nenavrhujú.

Babiš tvrdí, že Turek „vyhral voľby“ a mal by dostať šancu aj napriek minulým kontroverziám, ktoré Turek popiera alebo vysvetľuje.

Prezident Pavel však opakovane vyjadril vážne výhrady voči Turkovi, jeho správaniu a verejnému vystupovaniu. Po ich nedávnom stretnutí uviedol, že takáto osoba by nemala byť členom vlády a očakával, že premiér návrh nepredloží.

Babiš sa však rozhodol inak a návrh odovzdá pri stredajšom novoročnom obede na Pražskom hrade. Turek verí, že Pavel svoj názor ešte prehodnotí.

(tasr, pir)

  |  

Maľuk končí ako šéf SBU, Zelenskyj pokračuje v reorganizácii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pokračuje v rozsiahlej reorganizácii vedenia krajiny – najnovšie oznámil výmenu šéfa bezpečnostnej služby SBU Vasyľa Maľuka.

Ten sa má podľa Zelenského zamerať na bojové a asymetrické operácie proti Rusku, ktoré by mali priniesť konkrétne výsledky pri eliminácii nepriateľa. Maľuk viedol SBU od februára 2023 a bol považovaný za efektívneho lídra, ktorý výrazne zlepšil výkonnosť služby.

Pod jeho dohľadom SBU uskutočnila sériu odvážnych akcií, vrátane útokov na ruské strategické bombardéry, ponorku či opakovaných zásahov na Krymský most.

Reorganizácia sa týka aj ďalších kľúčových ľudí – do čela generálneho štábu už Zelenskyj dosadil Kyryla Budanova a plánuje menovať nových ministrov obrany a energetiky.

(reuters, pir)

  |  

Po Madurovi aj Kolumbia. Trump hovorí o vojenskej operácii

Americký prezident Donald Trump znovu rozvíril medzinárodné vody, keď na palube Air Force One pohrozil Kolumbii vojenskou akciou.

Vyhlásenie zaznelo krátko po tom, čo americké jednotky zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a previezli ho do New Yorku, kde čelí obvineniam z obchodovania s drogami.

Trump tvrdil, že aj Kolumbia je „veľmi chorá krajina“, vedená prezidentom, ktorý „vyrába kokaín“, a naznačil, že vojenský zásah „znie dobre“.

Kolumbijská vláda zareagovala ostro, jeho slová označila za hrozbu voči demokraticky zvolenému lídrovi a zasahovanie do vnútorných záležitostí. Podľa vyhlásenia kolumbijského ministerstva zahraničných vecí ide o porušenie medzinárodného práva.

(reuters, pir)