Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Migaľ tvrdí, že Pellegrini stále zasahuje do vnútra Hlasu

Minister investícií Samuel Migaľ, nedávno vylúčený zo strany Hlas, otvorene obvinil prezidenta Petra Pellegriniho z pokračujúceho zasahovania do vnútorných rozhodnutí strany.

Podľa Migaľa bol práve Pellegrini tým, kto osobne podporil jeho vylúčenie, hoci už vtedy vedel, že kritika vedenia zo strany nespokojných členov bola oprávnená. Tvrdí, že prezident si naďalej udržiava silný vplyv v zákulisí, čím ovplyvňuje, kto v strane dostane priestor.

Označil to za pokrytectvo, Pellegrini si podľa neho ponecháva moc, ale zároveň sa dištancuje od následkov.

Prezident na tieto obvinenia reagoval vyhlásením, že politiku Hlasu určuje jeho vedenie a on sám do nej nezasahuje. Funkciu čestného predsedu podľa neho nevykonáva z vlastnej vôle, ale na základe rozhodnutia snemu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Maduro sa postavil pred federálny súd v New Yorku

Zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová v pondelok prišli na federálny súd v New Yorku, kam ich eskortovali z väznice v Brooklyne za prísnych bezpečnostných opatrení.

Pred budovou súdu sa objavili v béžových väzenských úboroch, obklopení agentmi DEA. Ide o historický moment – prvýkrát sa Maduro postaví pred americkú justíciu, píše CNN.

Medzitým venezuelské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo úctu 32 kubánskym občanom, ktorí podľa neho zahynuli pri víkendovom útoku USA na Caracas.

(pir)

Minúta  |  

Orbán chváli Trumpa a útok na Madura, čaká výhody pre energetiku

Maďarský premiér Viktor Orbán na výročnej tlačovej konferencii označil vojenskú intervenciu USA vo Venezuele za potenciálne prospešnú pre globálne energetické trhy.

Zdôraznil, že USA a Venezuela by mohli spolu ovládať až 50 percent svetových zásob ropy, čo by podľa neho mohlo znížiť ceny energií aj pre Maďarsko.

Intervencia zahŕňala zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho prevoz do New Yorku, kde čelí obvineniam z drogovej trestnej činnosti.

Orbán zároveň pripomenul, že Budapešť podniká kroky k diverzifikácii energetických zdrojov – v decembri uzavrela zmluvu so spoločnosťou Chevron na dodávky LNG.

V ďalších vyjadreniach odmietol, že by mal záujem o posilnenie prezidentských právomocí, čím reagoval na špekulácie o jeho možnom presune na post prezidenta.

Taktiež uviedol, že momentálne neexistuje dôvod na návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina v Budapešti, keďže neprebiehajú žiadne bilaterálne rokovania.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Bývalá kanadská vicepremiérka posilní tím Zelenského

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj získal do svojho tímu ďalšiu známu osobnosť – bývalú kanadskú vicepremiérku Chrystiu Freelandovú. Tá bude pôsobiť ako poradkyňa pre hospodársky rozvoj.

Prezident Ukrajiny zdôraznil, že krajina potrebuje posilniť svoju ekonomickú odolnosť bez ohľadu na to, či bude vojna ukončená diplomaticky, alebo sa predĺži v dôsledku váhania západných spojencov.

Freelandová, ktorá má ukrajinský pôvod, zastávala v rokoch 2019 až 2024 druhý najvyšší exekutívny post v Kanade. Okrem poslaneckého mandátu v kanadskom parlamente momentálne pôsobí aj ako osobitná vyslankyňa Ottawy na Ukrajine.

Zelenskyj verí, že jej skúsenosti s investíciami pomôžu Ukrajine v náročnom období obnovy aj obrany.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Parížsky súd odsúdil desať ľudí za kyberútoky na Brigitte Macronovú

Desať ľudí vo Francúzsku bolo odsúdených za kyberšikanovanie Brigitte Macronovej. Šírili falošné tvrdenia, že je transrodovou osobou, a znevažovali jej vzťah s Emmanuelom Macronom. Útočníci dostali podmienečné tresty až do výšky ôsmich mesiacov.

Pár sa roky útokom bránil mlčaním, no napokon sa rozhodol ísť právnou cestou. Odsúdení prirovnávali ich vekový rozdiel k „pedofílii“ a cielene spochybňovali identitu prvej dámy.

Brigitte Macronová v reakcii vyjadrila presvedčenie, že jej prípad môže pomôcť ďalším obetiam šikany. Podľa nej útoky zasahovali aj do jej súkromia – kyberútočníci sa údajne dostali k jej daňovým údajom a menili jej identitu.

Macronovci zároveň vedú ďalší súdny spor s americkou podcasterkou Candace Owensovou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Švajčiarsko zmrazilo všetky Madurove aktíva v krajine

Švajčiarsko zmrazilo všetky aktíva venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho blízkych spolupracovníkov hneď po tom, čo ho americké jednotky zatkli v Caracase a previezli do USA.

Opatrenie má zabrániť odlevu podozrivých aktív a platí štyri roky. Ide o rozšírenie sankcií, ktoré sú voči Venezuele v platnosti od roku 2018.

Podľa švajčiarskej vlády sa toto zmrazenie nevzťahuje na členov súčasnej venezuelskej administratívy a cieľom je, aby sa potenciálne nelegálne nadobudnuté prostriedky vrátili venezuelskému ľudu.

Federálna rada označila situáciu vo Venezuele za nestabilnú a vyzvala na zdržanlivosť, zároveň ponúkla svoju pomoc pri hľadaní mierového riešenia.

Švajčiari zároveň zdôraznili, že ide o preventívny krok voči politicky exponovaným osobám. Nie je známe, aký rozsah majú zmrazené aktíva, vláda sa k detailom zatiaľ nevyjadrila.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.