Preskočiť na obsah
  |  

Babiš navrhne Turka na ministra, hoci Pavel opakovane nesúhlasí

Český premiér Andrej Babiš napriek nesúhlasu prezidenta Petra Pavla plánuje navrhnúť poslanca Filipa Turka na post ministra životného prostredia. Turek je čestným prezidentom Motoristov, ktorí za jeho nomináciou stoja, a iného kandidáta nenavrhujú.

Babiš tvrdí, že Turek „vyhral voľby“ a mal by dostať šancu aj napriek minulým kontroverziám, ktoré Turek popiera alebo vysvetľuje.

Prezident Pavel však opakovane vyjadril vážne výhrady voči Turkovi, jeho správaniu a verejnému vystupovaniu. Po ich nedávnom stretnutí uviedol, že takáto osoba by nemala byť členom vlády a očakával, že premiér návrh nepredloží.

Babiš sa však rozhodol inak a návrh odovzdá pri stredajšom novoročnom obede na Pražskom hrade. Turek verí, že Pavel svoj názor ešte prehodnotí.

(tasr, pir)

  |  

Maľuk končí ako šéf SBU, Zelenskyj pokračuje v reorganizácii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pokračuje v rozsiahlej reorganizácii vedenia krajiny – najnovšie oznámil výmenu šéfa bezpečnostnej služby SBU Vasyľa Maľuka.

Ten sa má podľa Zelenského zamerať na bojové a asymetrické operácie proti Rusku, ktoré by mali priniesť konkrétne výsledky pri eliminácii nepriateľa. Maľuk viedol SBU od februára 2023 a bol považovaný za efektívneho lídra, ktorý výrazne zlepšil výkonnosť služby.

Pod jeho dohľadom SBU uskutočnila sériu odvážnych akcií, vrátane útokov na ruské strategické bombardéry, ponorku či opakovaných zásahov na Krymský most.

Reorganizácia sa týka aj ďalších kľúčových ľudí – do čela generálneho štábu už Zelenskyj dosadil Kyryla Budanova a plánuje menovať nových ministrov obrany a energetiky.

(reuters, pir)

  |  

Po Madurovi aj Kolumbia. Trump hovorí o vojenskej operácii

Americký prezident Donald Trump znovu rozvíril medzinárodné vody, keď na palube Air Force One pohrozil Kolumbii vojenskou akciou.

Vyhlásenie zaznelo krátko po tom, čo americké jednotky zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a previezli ho do New Yorku, kde čelí obvineniam z obchodovania s drogami.

Trump tvrdil, že aj Kolumbia je „veľmi chorá krajina“, vedená prezidentom, ktorý „vyrába kokaín“, a naznačil, že vojenský zásah „znie dobre“.

Kolumbijská vláda zareagovala ostro, jeho slová označila za hrozbu voči demokraticky zvolenému lídrovi a zasahovanie do vnútorných záležitostí. Podľa vyhlásenia kolumbijského ministerstva zahraničných vecí ide o porušenie medzinárodného práva.

(reuters, pir)

  |  

Migaľ tvrdí, že Pellegrini stále zasahuje do vnútra Hlasu

Minister investícií Samuel Migaľ, nedávno vylúčený zo strany Hlas, otvorene obvinil prezidenta Petra Pellegriniho z pokračujúceho zasahovania do vnútorných rozhodnutí strany.

Podľa Migaľa bol práve Pellegrini tým, kto osobne podporil jeho vylúčenie, hoci už vtedy vedel, že kritika vedenia zo strany nespokojných členov bola oprávnená. Tvrdí, že prezident si naďalej udržiava silný vplyv v zákulisí, čím ovplyvňuje, kto v strane dostane priestor.

Označil to za pokrytectvo, Pellegrini si podľa neho ponecháva moc, ale zároveň sa dištancuje od následkov.

Prezident na tieto obvinenia reagoval vyhlásením, že politiku Hlasu určuje jeho vedenie a on sám do nej nezasahuje. Funkciu čestného predsedu podľa neho nevykonáva z vlastnej vôle, ale na základe rozhodnutia snemu.

(tasr, pir)

  |  

Maduro sa postavil pred federálny súd v New Yorku

Zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová v pondelok prišli na federálny súd v New Yorku, kam ich eskortovali z väznice v Brooklyne za prísnych bezpečnostných opatrení.

Pred budovou súdu sa objavili v béžových väzenských úboroch, obklopení agentmi DEA. Ide o historický moment – prvýkrát sa Maduro postaví pred americkú justíciu, píše CNN.

Medzitým venezuelské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo úctu 32 kubánskym občanom, ktorí podľa neho zahynuli pri víkendovom útoku USA na Caracas.

(pir)

  |  

Orbán chváli Trumpa a útok na Madura, čaká výhody pre energetiku

Maďarský premiér Viktor Orbán na výročnej tlačovej konferencii označil vojenskú intervenciu USA vo Venezuele za potenciálne prospešnú pre globálne energetické trhy.

Zdôraznil, že USA a Venezuela by mohli spolu ovládať až 50 percent svetových zásob ropy, čo by podľa neho mohlo znížiť ceny energií aj pre Maďarsko.

Intervencia zahŕňala zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho prevoz do New Yorku, kde čelí obvineniam z drogovej trestnej činnosti.

Orbán zároveň pripomenul, že Budapešť podniká kroky k diverzifikácii energetických zdrojov – v decembri uzavrela zmluvu so spoločnosťou Chevron na dodávky LNG.

V ďalších vyjadreniach odmietol, že by mal záujem o posilnenie prezidentských právomocí, čím reagoval na špekulácie o jeho možnom presune na post prezidenta.

Taktiež uviedol, že momentálne neexistuje dôvod na návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina v Budapešti, keďže neprebiehajú žiadne bilaterálne rokovania.

(reuters, pir)