Preskočiť na obsah
  |  

Machadová žiada prepustenie 863 politických väzňov

Po zadržaní Nicolása Madura americkými silami vyzvala opozičná líderka Maria Corina Machadová prostredníctvom svojho hnutia Vente Venezuela na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov.

Hnutie odkazuje tým, ktorí podľa neho neprávom zadržiavajú civilných a vojenských oponentov režimu, aby tak učinili bezodkladne.

Podľa miestnej ľudskoprávnej skupiny sa vo Venezuele nachádza až 863 politických väzňov.

Napätá situácia sa odzrkadlila aj na práci médií – v pondelok tam úrady zadržali 14 novinárov, väčšinu z medzinárodných redakcií. Všetkých neskôr prepustili, no jedného zahraničného reportéra deportovali.

(reuters, mja)

  |  

Grónsko patrí jeho ľuďom, odkazujú európski lídri

Lídri Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Spojeného kráľovstva vydali spoločné vyhlásenie k otázke Grónska.

Zdôraznili v ňom, že Grónsko pod vedením premiéra Jensa-Frederika Nielsena patrí jeho obyvateľom a rozhodovanie o jeho budúcnosti prislúcha výhradne Dánsku a Grónsku.

Lídri tiež informovali, že bezpečnosť v Arktíde musí byť kolektívna a súčasťou širšej spolupráce v rámci NATO vrátane USA. Arktída bola označená za kľúčovú prioritu pre európsku aj transatlantickú bezpečnosť.

Vyhlásenie tiež potvrdilo záväzok dodržiavať princípy Charty OSN, najmä zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc.

(reuters, mja)

  |  

Tusk: Len spoločný tlak Západu môže Rusko donútiť k mieru

V Paríži sa v utorok uskutoční kľúčové rokovanie lídrov takzvanej koalície ochotných, ktorí chcú potvrdiť spoločný európsko-americký prístup k bezpečnostným zárukám a povojnovej obnove Ukrajiny.

Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že cieľom je aj nájsť spravodlivé a bezpečné podmienky prímeria či mieru z pohľadu Ukrajiny a celej Európy.

Zdôraznil, že len jednotný postup Západu môže vytvoriť dostatočný tlak na Rusko. Rokovania povedú francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer, zúčastní sa aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyslanci Donalda Trumpa. Slovensko na stretnutí chýba.

(tasr, mja)

  |  

Pápež zatvoril Svätú bránu a zvoláva konzistórium

Pápež Lev XIV. symbolicky ukončil Jubilejný rok 2025 zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra. Jubileum, ktoré otvoril ešte jeho predchodca František, priviedlo do Ríma vyše 33 miliónov pútnikov.

Brány štyroch hlavných rímskych bazilík sa otvárajú len počas takýchto rokov a pútnici cez ne môžu získať odpustky. Iba po druhý raz v dejinách Cirkvi sa stalo, že rok otvoril a uzavrel iný pápež.

Lev XIV. už avizoval mimoriadny Jubilejný rok v roku 2033, pri príležitosti 2000. výročia Kristovho ukrižovania.

Zároveň zvolal na najbližšie dni prvé Pápežské konzistórium svojho pontifikátu, ktoré sa má venovať otázkam liturgie a naznačuje záujem riešiť napätie okolo tradičnej latinskej omše.

(tasr, mja)

  |  

Raši nechce kandidátku s nikým z koaličných partnerov

Podpredseda Hlasu a predseda parlamentu Richard Raši odmieta predstavu, že by Hlas išiel do ďalších volieb na spoločnej kandidátke so Smerom alebo SNS.

V rozhovore pre TASR zdôraznil rozdiely v hodnotových otázkach a prístupoch k EÚ medzi Hlasom a jeho súčasnými koaličnými partnermi.

Hlas sa podľa neho profiluje ako pokojná a racionálna sila. Raši tiež vylúčil spoluprácu s Hnutím Slovensko a vyjadril skepticizmus voči ďalším opozičným stranám.

Zároveň však dodal, že po voľbách rozhodnú o možných koalíciách voliči, nie politické deklarácie vopred.

(tasr, mja)

  |  

OSN: Zásah USA vo Venezuele nie je víťazstvo ľudských práv

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva ostro kritizoval zásah USA vo Venezuele, počas ktorého bol zadržaný exprezident Nicolás Maduro.

Podľa OSN ide o jasné porušenie medzinárodného práva a princípu, že žiaden štát nesmie ohroziť územnú celistvosť alebo politickú nezávislosť iného štátu.

Zásah podľa hovorkyne Raviny Shamdasani neznamená víťazstvo pre ľudské práva, ale naopak narúša globálnu bezpečnostnú architektúru a posilňuje pocit, že „mocní si môžu robiť, čo chcú“.

OSN varuje, že budúcnosť Venezuely by mali určovať výlučne jej občania, a akékoľvek ďalšie militarizovanie situácie len zhorší už aj tak napäté podmienky v oblasti ľudských práv.

(reuters, mja)