Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Desať rokov od smrti Srholca. Bratislava vzdá poctu omšou

Pri príležitosti desiateho výročia úmrtia katolíckeho kňaza, saleziána a charitatívneho pracovníka Antona Srholca sa v stredu popoludní uskutoční svätá omša v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Bratislave.

Hlavným celebrantom bude pomocný biskup Jozef Haľko. Homíliu prednesie provinciál saleziánov don Peter Timko. Informovala o tom Nadácia Antona Srholca António.

Anton Srholec sa narodil v roku 1929 v Skalici. Po neúspešnom pokuse o útek za štúdiom teológie ho v roku 1951 odsúdili na dvanásť rokov, z ktorých deväť strávil vo väzení a uránových baniach. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1970 v Ríme. Po návrate pôsobil v rôznych farnostiach, neskôr mu bol štátny súhlas odobratý a pracoval ako robotník.

Po roku 1989 sa venoval práci s ľuďmi na okraji spoločnosti. Od roku 1992 viedol domov pre bezdomovcov Resoty. Bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska, získal niekoľko vyznamenaní a čestných doktorátov.

Jeho pamiatku pripomínajú pamätníky, ulice, ako aj Cena slobody Antona Srholca. V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na treťom mieste. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident žiada Čínu o pomoc s KĽDR

V obnove dôvery medzi Soulom a Pekingom došlo k výraznému pokroku, vyhlásil juhokórejský prezident I Če-mjong. Počas štátnej návštevy Číny sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorého požiadal, aby zohral sprostredkovateľskú úlohu v súvislosti so snahou Južnej Kórey o obnovenie dialógu so Severnou Kóreou.

Prezident I Če-mjong na brífingu v Šanghaji uviedol, že čínsky líder ocenil juhokórejské úsilie o angažovanie Severnej Kórey, ale upozornil na potrebu trpezlivosti. Zdôraznil tiež, že budovanie dôvery medzi krajinami si vyžaduje úsilie, keďže „hovoriť je ľahké, ale konať nie je také jednoduché“.

Stretnutie v Číne bolo druhým medzi oboma lídrami za menej ako tri mesiace. Juhokórejský prezident sa usiluje o novú fázu bilaterálnych vzťahov po období napätia, ktoré vyvolalo rozmiestnenie amerického systému protiraketovej obrany v roku 2017. Tento krok viedol k obmedzeniu juhokórejského kultúrneho exportu do Číny.

Južná Kórea považuje podľa I Če-mjonga vzťahy s Čínou aj Japonskom za rovnako dôležité a dúfa, že napätie medzi Tokiom a Pekingom sa podarí vyriešiť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izraelský zásah na univerzite zranil niekoľko študentov

Pri utorňajšom zásahu izraelskej armády na Univerzite Birzeit na okupovanom Západnom brehu Jordánu utrpelo zranenia 11 osôb, z toho päť so strelnými poraneniami. Všetci zranení sú študenti univerzity, informoval palestínsky Červený polmesiac.

Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla, aby zabránila zhromaždeniu na podporu terorizmu. Počas operácie podľa armády dochádzalo k násilným zrážkam a hádzaniu kameňov na vojakov zo striech budov, na čo vojaci reagovali streľbou.

Incident sa stal dopoludnia, keď vojenské vozidlá vnikli do univerzitného kampusu. Na sociálnych sieťach sa objavili videá so zábermi vojenských jednotiek. Univerzita potvrdila, že študenti na vojakov hádzali kamene.

Birzeit bola v minulosti viackrát cieľom izraelských zásahov – v roku 2024 tam armáda zabavila majetok študentskej rady. Incident sa stal v čase pretrvávajúceho napätia na Západnom brehu. Od októbra 2023 tam podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo viac ako tisíc Palestínčanov. Izrael hlási najmenej 44 obetí z radov vojakov a civilistov.

Zásahy izraelských síl v civilných oblastiach vyvolávajú kritiku a upozornenia na porušovanie práv študentov a akademických slobôd.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Reuters: Ministri silových rezortov Venezuely sú možným cieľom USA

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa varovala venezuelského ministra vnútra Diosdada Cabella, že sa môže stať jedným z hlavných cieľov USA, ak nebude spolupracovať s dočasnou prezidentkou Delcy Rodríguezovou a nepomôže splniť americké požiadavky po zosadení Nicolása Madura.

Podľa troch zdrojov agentúry Reuters oboznámených so situáciou, Washington dočasne počíta s niektorými Madurovými spojencami, aby udržali stabilitu počas prechodného obdobia.

Americkí predstavitelia sa obávajú, že Cabello by mohol proces narušiť, a preto sa snažia prinútiť ho na spoluprácu, hoci zároveň hľadajú cesty, ako ho neskôr zbaviť moci. Cez sprostredkovateľov mu odkázali, že v prípade vzdoru by mohol skončiť podobne ako Maduro, ktorého USA zadržali a obvinili z narkoterorizmu.

Na zozname možných cieľov je aj minister obrany Vladimir Padrino, ktorého spolupráca je podľa USA kľúčová na kontrolu armády a zabránenie mocenskému vákuu. Washington zatiaľ nepovažuje opozíciu za schopnú udržať pokoj v krajine a chce sa vyhnúť nasadeniu vlastných jednotiek.

USA tlačia na venezuelských lídrov, aby otvorili ropný sektor americkým firmám, obmedzili obchod s drogami, prerušili spoluprácu s Iránom a vyhostili kubánskych bezpečnostných poradcov. Cieľom je dosiahnuť pokrok v priebehu niekoľkých týždňov, hoci stratégia pre obdobie po Madurovi zostáva nejasná.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump diskutuje o získaní Grónska, použitie armády je v hre

Biely dom v utorok potvrdil, že prezident Donald Trump opätovne zvažuje rôzne možnosti získania Grónska, vrátane potenciálneho použitia americkej armády, hoci toto autonómne územie jasne odmieta byť súčasťou USA.

Trump označil Grónsko za prioritu národnej bezpečnosti, ktorá má „odradiť našich protivníkov v Arktickom regióne“.

Administratíva zvažuje viacero scenárov vrátane kúpy ostrova alebo uzavretia dohody o voľnom pridružení, ktorá by Grónsku ponechala určitú mieru samostatnosti. Grónsko, ktoré je súčasťou Dánskeho kráľovstva, opakovane zdôraznilo, že „nie je na predaj“ a nechce byť súčasťou Spojených štátov a územie patrí jeho obyvateľom.

Európski lídri a dánsky premiér varovali, že akékoľvek vojenské kroky by mohli vážne narušiť stabilitu NATO a ohroziť dlhodobé aliančné vzťahy.

(reuters, est)

Minúta  |  

Najvyšší čínsky diplomat mieri na kľúčové miesta v Afrike

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v stredu odštartoval svoju tradičnú novoročnú cestu po Afrike, ktorá sa tento rok zameriava na strategicky významné oblasti na východe kontinentu.

Navštívi Etiópiu, Somálsko, Tanzániu a Lesotho, pričom cieľom je posilniť vplyv Pekingu v Afrike v čase rastúcej globálnej konkurencie.

Návšteva Somálska, prvá na úrovni čínskeho ministra zahraničia od 80. rokov, má posilniť postavenie Mogadiša po tom, čo Izrael uznal Somaliland. Čína podporuje územnú celistvosť Somálska a usiluje sa upevniť svoj vplyv v oblasti Adenského zálivu, kľúčovej obchodnej trasy smerujúcej do Európy.

V Tanzánii sa Peking sústreďuje na prístup k africkým ložiskám medi a na modernizáciu železnice TAZARA smerujúcej do Zambie, ktorá má vyvážiť západom podporovaný Lobitský koridor.

Zastávka v Lesothe má zdôrazniť čínsku podporu voľného obchodu a bezcolnému prístupu pre najchudobnejšie štáty, ktoré čelili vysokým americkým clám.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.