Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kolumbijské gerily po páde Madura vraj opúšťajú Venezuelu

Kolumbijskí geriloví velitelia, ktorí dlhodobo operovali na území Venezuely, sú podľa kolumbijských zdrojov na úteku po americkej vojenskej operácii, ktorá viedla k zvrhnutiu venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Dôstojník kolumbijských ozbrojených síl o tom informoval agentúru AFP, píše Straits Times.

Bogota už dlhodobo podozrievala Caracas z tolerovania prítomnosti vodcov skupín ako Národná oslobodzovacia armáda alebo frakcií bývalej FARC. Tieto skupiny podľa bezpečnostných expertov využívali územie Venezuely ako zázemie na pašovanie drog a uskutočňovanie operácií pozdĺž spoločnej hranice.

Po víkendovom zásahu Washingtonu kolumbijské ozbrojené sily zaznamenali pohyb niekoľkých partizánskych veliteľov smerujúcich späť do Kolumbie. Ministerstvo obrany v Bogote varovalo pred bezpečnostnými hrozbami a posilnilo vojenskú prítomnosť na viac ako 2 200 kilometrov dlhej hranici.

V pohraničnom meste Cúcuta 6. januára spozorovali kolumbijských vojakov. Americký prezident Donald Trump medzitým obvinil kolumbijského prezidenta Gustava Petra z prepojenia na drogové skupiny a vyzval ho, aby „si dával pozor“.

Petro na obvinenia reagoval ostro a vyhlásil, že je pripravený „chopiť sa zbraní“ na obranu vlasti.

(max)

Minúta  |  

Majerský vyzýva opozíciu na spoluprácu s Hnutím Slovensko

Líder Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi opozičnými stranami. V koncoročnom rozhovore pre TASR uviedol, že opozícia by bola silnejšia, keby zo spoločných aktivít nevylučovala Hnutie Slovensko. 

„Ja som vždy proklamoval a dával jasne najavo, že ak chceme byť počutí silnejšie a jasnejšie, mali by byť na našich stretnutiach, či je to protest, spoločná tlačová konferencia alebo aj pri nejakých krokoch, ktoré v zákulisí pripravujeme, prítomní aj zástupcovia Hnutia Slovensko,“ podotkol.

Zároveň apeloval na prekonanie vzájomných výhrad medzi opozičnými partnermi: „Niektorým opozičným partnerom sa nepáči Hnutie Slovensko, iným sa nepáči, že sme podporili novelizáciu Ústavy SR. Mne sa tiež nemusia páčiť niektoré kroky, rozhodnutia či hlasovania iných opozičných strán. Ak by sme však všetko takto komunikovali a nespolupracovali, tak tu už nie je nádej na zmenu ani po najbližších voľbách.“

Doterajšiu spoluprácu označil za konštruktívnu, no pripustil, že absencia formálneho záväzku medzi opozičnými stranami môže byť aj nevýhodou.

Predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling si nevie predstaviť prípadnú budúcu vládu s Hnutím Slovensko. Nebolo by podľa neho stabilným partnerom v rámci vládnej koalície. Myslí si, že základom budúcej vlády by mali byť trojica SaS, PS a KDH.

(tasr, max)

Minúta  |  

Žilinka zriadil špecializáciu prokurátorov na korupciu

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka oznámil zriadenie špecializácie prokurátorov na trestné činy korupcie. Nová organizačná úprava sa týka krajských prokuratúr a odboru závažnej kriminality na Generálnej prokuratúre SR.

„Ide o formálne zavŕšenie procesu opatrení kontinuálne prijímaných za účelom zabezpečenia účinného a efektívneho výkonu pôsobnosti prokuratúry v trestných veciach korupcie a plnenia úloh prokuratúry vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov,“ ozrejmil.

Žilinka už začiatkom decembra avizoval zhodnotenie zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní v prípadoch korupcie, ktoré po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry prešli pod pôsobnosť krajských prokuratúr.

Do plánov na rok 2026 zaradil aj preverenie zákonnosti postupov v trestných veciach týkajúcich sa podplácania zahraničných verejných činiteľov.

(max)

Minúta  |  

Desať rokov od smrti Srholca. Bratislava vzdá poctu omšou

Pri príležitosti desiateho výročia úmrtia katolíckeho kňaza, saleziána a charitatívneho pracovníka Antona Srholca sa v stredu popoludní uskutoční svätá omša v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Bratislave.

Hlavným celebrantom bude pomocný biskup Jozef Haľko. Homíliu prednesie provinciál saleziánov don Peter Timko. Informovala o tom Nadácia Antona Srholca António.

Anton Srholec sa narodil v roku 1929 v Skalici. Po neúspešnom pokuse o útek za štúdiom teológie ho v roku 1951 odsúdili na dvanásť rokov, z ktorých deväť strávil vo väzení a uránových baniach. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1970 v Ríme. Po návrate pôsobil v rôznych farnostiach, neskôr mu bol štátny súhlas odobratý a pracoval ako robotník.

Po roku 1989 sa venoval práci s ľuďmi na okraji spoločnosti. Od roku 1992 viedol domov pre bezdomovcov Resoty. Bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska, získal niekoľko vyznamenaní a čestných doktorátov.

Jeho pamiatku pripomínajú pamätníky, ulice, ako aj Cena slobody Antona Srholca. V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na treťom mieste. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident žiada Čínu o pomoc s KĽDR

V obnove dôvery medzi Soulom a Pekingom došlo k výraznému pokroku, vyhlásil juhokórejský prezident I Če-mjong. Počas štátnej návštevy Číny sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorého požiadal, aby zohral sprostredkovateľskú úlohu v súvislosti so snahou Južnej Kórey o obnovenie dialógu so Severnou Kóreou.

Prezident I Če-mjong na brífingu v Šanghaji uviedol, že čínsky líder ocenil juhokórejské úsilie o angažovanie Severnej Kórey, ale upozornil na potrebu trpezlivosti. Zdôraznil tiež, že budovanie dôvery medzi krajinami si vyžaduje úsilie, keďže „hovoriť je ľahké, ale konať nie je také jednoduché“.

Stretnutie v Číne bolo druhým medzi oboma lídrami za menej ako tri mesiace. Juhokórejský prezident sa usiluje o novú fázu bilaterálnych vzťahov po období napätia, ktoré vyvolalo rozmiestnenie amerického systému protiraketovej obrany v roku 2017. Tento krok viedol k obmedzeniu juhokórejského kultúrneho exportu do Číny.

Južná Kórea považuje podľa I Če-mjonga vzťahy s Čínou aj Japonskom za rovnako dôležité a dúfa, že napätie medzi Tokiom a Pekingom sa podarí vyriešiť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izraelský zásah na univerzite zranil niekoľko študentov

Pri utorňajšom zásahu izraelskej armády na Univerzite Birzeit na okupovanom Západnom brehu Jordánu utrpelo zranenia 11 osôb, z toho päť so strelnými poraneniami. Všetci zranení sú študenti univerzity, informoval palestínsky Červený polmesiac.

Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla, aby zabránila zhromaždeniu na podporu terorizmu. Počas operácie podľa armády dochádzalo k násilným zrážkam a hádzaniu kameňov na vojakov zo striech budov, na čo vojaci reagovali streľbou.

Incident sa stal dopoludnia, keď vojenské vozidlá vnikli do univerzitného kampusu. Na sociálnych sieťach sa objavili videá so zábermi vojenských jednotiek. Univerzita potvrdila, že študenti na vojakov hádzali kamene.

Birzeit bola v minulosti viackrát cieľom izraelských zásahov – v roku 2024 tam armáda zabavila majetok študentskej rady. Incident sa stal v čase pretrvávajúceho napätia na Západnom brehu. Od októbra 2023 tam podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo viac ako tisíc Palestínčanov. Izrael hlási najmenej 44 obetí z radov vojakov a civilistov.

Zásahy izraelských síl v civilných oblastiach vyvolávajú kritiku a upozornenia na porušovanie práv študentov a akademických slobôd.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.