Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská ponorka má chrániť tanker, ktorý chceli zadržať USA

Rusko nasadilo ponorku a ďalšie námorné plavidlá na sprievod tankera Marinera, ktorý sa podľa informácií denníka Wall Street Journal pokúša vyhnúť americkej blokáde v blízkosti Venezuely. Plavidlo, predtým známe ako Bella 1, čelí od decembra americkému prenasledovaniu.

To nasledovalo po tom, čo sa ho pobrežná stráž Spojených štátov pokúsila zadržať pre sankcionované zásielky ropy.

Marinera zmenila meno aj registráciu – aktuálne je evidovaná pod ruskou vlajkou. Moskva požiadala Washington o ukončenie zásahov proti plavidlu a označila situáciu za znepokojujúcu. Informovala o tom ruská štátna agentúra RIA.

Južné velenie USA avizovalo, že je pripravené spolupracovať s ďalšími vládnymi agentúrami pri monitorovaní sankcionovaných lodí. Priamo však nepotvrdilo správy o ruskej ponorke ani konkrétnom incidente s tankerom.

Podľa údajov o polohe AIS sa Marinera momentálne nachádza vo východnom Atlantiku, približne 300 míľ južne od Islandu, a smeruje k Severnému moru.

Situácia sa odohráva v čase, keď prezident USA Donald Trump oznámil plán na spracovanie a predaj 50 miliónov barelov venezuelskej ropy po zajatí prezidenta Nicolása Madura.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česko nahradilo ukrajinskú vlajku pred úradom vlády vlajkou EÚ

Z priestranstva pred Úradom vlády Českej republiky v Prahe zvesili ukrajinskú vlajku, ktorú nahradila vlajka Európskej únie. Informáciu v stredu potvrdila hovorkyňa úradu Karla Mráčková.

Podľa nej ide o návrat k štandardnej kombinácii štátnych symbolov – vlajky Českej republiky a Únie. Ukrajinskú vlajku budú podľa úradu vyvesovať iba pri významných príležitostiach, akou je napríklad výročie začiatku ruskej invázie 24. februára.

K podobným krokom pristúpili v minulosti viacerí českí politici. Predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura (SPD) nechal vlajku Ukrajiny odstrániť z budovy snemovne ešte v novembri. Po nástupe do funkcie ju odstránil aj minister vnútra Lubomír Metnar (ANO).

V uplynulých dňoch pritom vzťahy Česka a Ukrajiny pútajú pozornosť verejnosti. Ukrajinský veľvyslanec Vasyl Zvaryč kritizoval novoročný prejav Okamuru, na čo reagoval český minister zahraničia Petr Macinka (Motoristi), ktorý sa s veľvyslancom stretol.

Po následnom telefonáte s ukrajinským kolegom Andrijom Sybihom oznámil aj plánovanú návštevu Ukrajiny.

(tasr, novinky.cz, idnes.cz, max)

Minúta  |  

SNS nevylučuje, že pôjde do župných volieb s opozíciou

Slovenská národná strana (SNS) plánuje ísť do komunálnych a krajských volieb tento rok v koalíciách predovšetkým s vládnymi partnermi – stranami Hlas a Smer. Potvrdil to predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko.

Zároveň pripustil možnosť spolupráce aj s opozičnými subjektmi, ak to budú vyžadovať miestne pomery a bude to riadne odôvodnené.

„Musíme byť súčasťou nejakého bloku, aby sme uspeli, alebo tam musia byť veľmi výrazné osobnosti, ktoré nepotrebujú stranícku príslušnosť,“ povedal o voľbách Michelko.

V roku 2026 čakajú Slovákov voľby zástupcov v mestách, obciach aj samosprávnych krajoch. Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov budú opäť spojené, konať sa teda budú v jeden a ten istý deň. Ich termín zatiaľ nie je určený, mali by byť na jeseň, keďže naposledy boli 29. októbra 2022.

Vtedy si Slováci zvolili primátorov, starostov, šéfov krajov a poslancov zastupiteľstiev na štvorročné volebné obdobie. Aktuálne však koalícia naznačuje, že mandát chcú predĺžiť na päť rokov, čo by vyžadovalo ústavnú väčšinu v parlamente.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzsko s partnermi rokuje o krokoch, ak by USA prevzali Grónsko

Francúzsko a jeho európski partneri pripravujú spoločnú reakciu, ak by Spojené štáty naplnili hrozbu prevziať Grónsko. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot spresnil, že otázku prerokujú s ministrami Nemecka a Poľska.

Podľa neho by akékoľvek kroky voči Grónsku mali koordinovať v rámci Európskej únie.

Trump v uplynulých dňoch opäť vyhlásil záujem o Grónsko, ktoré považuje za strategicky dôležité pre americkú vojenskú politiku. Biely dom potvrdil, že diskutuje o možnostiach vrátane nasadenia armády, aj keď šéf diplomacie Marco Rubio podľa Barreta vylúčil možnosť invázie.

Obavy však pretrvávajú, najmä po nedávnej americkej operácii vo Venezuele. Grónsko ako autonómne územie Dánska nie je členom NATO, ale má pre Alianciu strategický význam.

Dánsko a Grónsko zdôraznili, že ostrov nie je na predaj. Dánski lídri odmietli aj Trumpove tvrdenia o ruskej a čínskej námornej aktivite v oblasti. Minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen vyzval na „rozumnejší dialóg“ namiesto eskalácie napätia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Cyprus prevzal predsedníctvo EÚ, rokoval so Zelenským

V stredu sa Cyprus oficiálne ujal rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie. Šesťmesačné predsedníctvo odštartovalo stretnutím v Nikózii.

Stretnutia sa zúčastnili ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Ide o druhé predsedníctvo Cypru od jeho vstupu do Únie v roku 2004.

Cyperský prezident Níkos Christodúlídés na úvod zdôraznil ambíciu krajiny prispieť k posilneniu autonómie a integrácie Európskej únie v čase rastúcich globálnych výziev. „Budeme reagovať na inštitucionálny záväzok voči EÚ s cieľom posilniť jej autonómiu,“ skonštatoval.

Zelenského účasť na podujatí je vnímaná ako jasný signál pokračujúcej podpory Ukrajiny zo strany Únie. Okrem bilaterálneho stretnutia s cyperským prezidentom sa ukrajinský líder zúčastnil aj na širších rokovaniach s predstaviteľmi európskych inštitúcií.

Na večernom ceremoniáli očakávajú aj účasť predstaviteľov krajín Blízkeho východu, vrátane libanonského prezidenta Josepha Aouna.

(reuters, max)

Minúta  |  

Berlín ukončí najdlhší výpadok elektriny od druhej svetovej vojny

Dodávku elektriny v stredu obnovia pre desaťtisíce domácností v Berlíne po rozsiahlom výpadku, ktorý spôsobil požiar na elektrickej infraštruktúre. Podľa starostu Berlína Kaia Wegnera sa obnova dodávok začne od 11.00 h miestneho času.

Požiar vypukol v sobotu nadránom a zničil káblovod vedúci nad kanálom, čo spôsobilo prerušenie dodávok elektriny pre približne 45-tisíc domácností a viac ako 2-tisíc podnikoch na juhozápade nemeckej metropoly.

Výpadok nastal počas mrazivého počasia a podľa miestnych úradov ide o najdlhší blackout v Berlíne od konca druhej svetovej vojny.

K zodpovednosti za incident sa prihlásila skupina anarchistov Volcano, ktorá už v minulosti tvrdila, že stála za útokom na stožiar elektrického vedenia v blízkosti továrne spoločnosti Tesla neďaleko Berlína. Úrady preverujú okolnosti požiaru ako podozrenie z úmyselného podpaľačstva.

Výpadok zasiahol aj mobilné siete, kúrenie a železničnú dopravu. Na pomoc obyvateľom povolali aj nemeckú armádu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.