Preskočiť na obsah
  |  

Atény chcú ukončiť blokádu farmárov, sľubujú lacnejšiu naftu

Grécka vláda v stredu prisľúbila farmárom sériu ústupkov vrátane lacnejšej poľnohospodárskej nafty a plnej kompenzácie budúcich strát, aby ukončila rozsiahle protesty, ktoré ochromili dopravu a ovplyvnili obchod.

Poľnohospodári už od konca minulého roka blokujú hlavné diaľnice a hraničné priechody v reakcii na vysoké náklady a oneskorené vyplácanie podpôr.

Minister poľnohospodárstva Konstantinos Tsiaras oznámil pomoc vo výške 160 miliónov eur pre chovateľov dobytka a pestovateľov bavlny a pšenice.

Zároveň vláda sľúbila zmenu pravidiel, ktorá umožní rýchlu a úplnú náhradu škôd na úrode a zvieratách. Tsiaras zdôraznil, že vláda rieši dlhodobé problémy sektora a zavádza transparentné pravidlá.

Grécko čelí aj kritike z Bulharska, ktoré podalo oficiálnu sťažnosť na blokády hraníc. Tvrdí, že spôsobujú ekonomické škody a porušujú pravidlá Únie o voľnom pohybe.

Protesty sa konajú paralelne so samitom ministrov poľnohospodárstva Európskej únie v Bruseli, kde diskutujú o obchodnej dohode s juhoamerickým blokom Mercosur. Grécko žiada, aby dohoda obsahovala jasné ochranné mechanizmy a férové pravidlá pre európskych poľnohospodárov.

(reuters, max)

  |  

Starmer: O možnom vyslaní vojakov rozhodne parlament

Britský premiér Keir Starmer v stredu oznámil, že akékoľvek nasadenie britských jednotiek podľa novopodpísanej deklarácie s Francúzskom a Ukrajinou bude podliehať schváleniu parlamentom.

Vyhlásenie prichádza deň po tom, ako Starmer spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podpísali deklaráciu o zámere, ktorá predpokladá nasadenie síl v prípade mierovej dohody.

O počte vojakov podľa neho rozhodne britské vojenské velenie na základe práve pripravovaných plánov.

Starmer zároveň informoval, že počas sviatkov dvakrát telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby prediskutovali bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Zdôraznil, že bez koordinácie so Spojenými štátmi Británia nebude konať samostatne.

USA podporili širokú koalíciu spojencov Ukrajiny vrátane Spojeného kráľovstva a prisľúbili bezpečnostné záruky pre Kyjev v prípade obnoveného ruského útoku. Diskusie sa týkajú aj ďalších krokov po prípadnom uzavretí mierovej dohody s Moskvou.

(reuters, max)

  |  

Poradca Zelenského chváli pokrok na parížskych rokovaniach

Najvyšší poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Kyrylo Budanov v stredu privítal „konkrétne výsledky“ parížskych rokovaní o bezpečnostných zárukách a mierových návrhoch pre Ukrajinu. Aj keď všetky informácie zatiaľ nie sú verejné, rokovania priniesli podľa neho pokrok a národné záujmy Kyjeva budú dôsledne chránené.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer poznamenal, že otázka územia zostáva najväčšou prekážkou v mierovom procese, pričom americkí predstavitelia údajne predložili návrh na vytvorenie voľnej hospodárskej zóny v niektorých častiach Donbasu.

Špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff potvrdil, že o územných možnostiach diskutovali a rokovania budú pokračovať. Zelenskyj očakáva, že témy ako Záporožská elektráreň a územné riešenia budú súčasťou ďalších diskusií s americkými vyjednávačmi v Paríži.

Zároveň informoval, že rokujú aj o prípadných formátoch stretnutí na najvyššej úrovni, na ktorých by sa mohli zúčastniť lídri USA a európski spojenci.

(reuters, max)

  |  

Rezort vnútra varuje pred lžami o zozname cestných radarov

Kompletný zoznam cestných radarov, ktorý by vydalo Ministerstvo vnútra SR, neexistuje. Občania môžu podľa hovorcu rezortu Mateja Neumanna v online priestore naraziť iba na neoverené alebo neaktuálne informácie.

Polícia aktuálne stacionárnymi zariadeniami určenými na kontrolu dodržiavania pravidiel cestnej premávky podľa neho nedisponuje.

„Vzhľadom na skutočnosť, že už viac ako rok prebieha kontrola procesu verejného obstarávania z roku 2024 na automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky Úradom pre verejné obstarávanie, rezort vnútra v súčasnosti analyzuje iné možnosti financovania a nákupu stacionárnych radarov, či už zo štátneho rozpočtu, alebo zo zdrojov EÚ,“ uviedol hovorca.

Podľa Neumanna zároveň platí, že rezort vnútra aj Policajný zbor budú o presných miestach budúceho osadenia radarov verejnosť vopred a včas informovať. „Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že vybavené by nimi mali byť predovšetkým lokality, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nehodové alebo rizikové,“ uzavrel.

(tasr, max)

  |  

Ruská ponorka má chrániť tanker, ktorý chceli zadržať USA

Rusko nasadilo ponorku a ďalšie námorné plavidlá na sprievod tankera Marinera, ktorý sa podľa informácií denníka Wall Street Journal pokúša vyhnúť americkej blokáde v blízkosti Venezuely. Plavidlo, predtým známe ako Bella 1, čelí od decembra americkému prenasledovaniu.

To nasledovalo po tom, čo sa ho pobrežná stráž Spojených štátov pokúsila zadržať pre sankcionované zásielky ropy.

Marinera zmenila meno aj registráciu – aktuálne je evidovaná pod ruskou vlajkou. Moskva požiadala Washington o ukončenie zásahov proti plavidlu a označila situáciu za znepokojujúcu. Informovala o tom ruská štátna agentúra RIA.

Južné velenie USA avizovalo, že je pripravené spolupracovať s ďalšími vládnymi agentúrami pri monitorovaní sankcionovaných lodí. Priamo však nepotvrdilo správy o ruskej ponorke ani konkrétnom incidente s tankerom.

Podľa údajov o polohe AIS sa Marinera momentálne nachádza vo východnom Atlantiku, približne 300 míľ južne od Islandu, a smeruje k Severnému moru.

Situácia sa odohráva v čase, keď prezident USA Donald Trump oznámil plán na spracovanie a predaj 50 miliónov barelov venezuelskej ropy po zajatí prezidenta Nicolása Madura.

(reuters, max)

  |  

Česko nahradilo ukrajinskú vlajku pred úradom vlády vlajkou EÚ

Z priestranstva pred Úradom vlády Českej republiky v Prahe zvesili ukrajinskú vlajku, ktorú nahradila vlajka Európskej únie. Informáciu v stredu potvrdila hovorkyňa úradu Karla Mráčková.

Podľa nej ide o návrat k štandardnej kombinácii štátnych symbolov – vlajky Českej republiky a Únie. Ukrajinskú vlajku budú podľa úradu vyvesovať iba pri významných príležitostiach, akou je napríklad výročie začiatku ruskej invázie 24. februára.

K podobným krokom pristúpili v minulosti viacerí českí politici. Predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura (SPD) nechal vlajku Ukrajiny odstrániť z budovy snemovne ešte v novembri. Po nástupe do funkcie ju odstránil aj minister vnútra Lubomír Metnar (ANO).

V uplynulých dňoch pritom vzťahy Česka a Ukrajiny pútajú pozornosť verejnosti. Ukrajinský veľvyslanec Vasyl Zvaryč kritizoval novoročný prejav Okamuru, na čo reagoval český minister zahraničia Petr Macinka (Motoristi), ktorý sa s veľvyslancom stretol.

Po následnom telefonáte s ukrajinským kolegom Andrijom Sybihom oznámil aj plánovanú návštevu Ukrajiny.

(tasr, novinky.cz, idnes.cz, max)