Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko ukázalo svoj postoj k zásahu vo Venezuele

Nemecko otvorene skritizovalo nedávnu americkú operáciu vo Venezuele, pri ktorej špeciálne jednotky USA zadržali prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Podľa kancelára Friedricha Merza ide o právne zložitý prípad, ktorý si vyžiada dôkladné posúdenie.

Zároveň však pripomenul, že Berlín Madurovu legitimitu nikdy neuznal.

Spočiatku opatrná reakcia nemeckej vlády vyvolala vlnu kritiky opozície. Až hovorca vlády neskôr ostrejšie reagoval, keď uviedol, že Spojené štáty nepredložili OSN dostatočné dôkazy, že ich konanie bolo v súlade s medzinárodným právom.

Maduro, ktorý už v New Yorku čelí vážnym obvineniam vrátane narkoterorizmu, označil svoju vinu za vymyslenú.

(tasr, pir)

  |  

Meloniová varuje pred politickým násilím po nedávnom útoku

Premiérka Giorgia Meloniová odsúdila politickú nenávisť po útoku na štyroch mladých aktivistov jej strany Bratia Talianska, ktorý sa udial počas výročnej spomienky na smrť troch neofašistických tínedžerov z roku 1978.

Incident sa odohral pri lepení pamätných plagátov, pričom aktivisti utrpeli len ľahké zranenia, no ich auto bolo poškodené.

Meloniová označila smrť spred takmer 50 rokov za temnú kapitolu talianskych dejín a varovala, že násilie v politike je vždy porážkou demokracie. Vyzvala na rešpekt, dialóg a odmietnutie ideologickej nenávisti.

Hoci má jej strana historické väzby na neofašistické MSI, Meloniová opakovane poprela sympatie k fašizmu a trvá na tom, že Bratia Talianska odmietajú akékoľvek prejavy radikalizmu.

Každoročné spomienky na Via Acca Larentia sprevádzajú kontroverzné fašistické symboly.

(reuters, pir)

  |  

Rubio ide rokovať o Grónsku, hovoriť budú o záujme USA

Minister Marco Rubio oznámil plánované rokovania s Dánskom a Grónskom na budúci týždeň. Majú sa týkať kontroverzných vyjadrení Washingtonu o možnom využití armády na získanie Grónska.

Biely dom nedávno uviedol, že všetky možnosti sú „na stole“, čo v Dánsku vyvolalo pobúrenie. Rubio sa síce pokúsil situáciu zmierniť tvrdením, že cieľom je odkúpenie, nie invázia, no obavy pretrvávajú.

Trumpov poradca Stephen Miller ešte pritvrdil, keď vyhlásil, že Grónsko by malo patriť USA. Vyjadrenia rozhorčili dánsku premiérku Mette Frederiksenovú aj grónske vedenie, ktoré si vyžiadalo schôdzku. Upozornila, že vojenský zásah by narušil základné princípy NATO.

Trumpov záujem o Grónsko nie je nový, no teraz nadobúda ostrejší tón.

(tasr)

  |  

Zelenskyj žiada o nové rokovania s Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa usiluje o nové rokovanie s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorého vplyv by podľa neho mohol pomôcť zatlačiť na Rusko. Ukrajina čelí tlaku USA na uzavretie prímeria, no zároveň žiada dlhodobé bezpečnostné záruky.

Kľúčovými prekážkami ostávajú požiadavky Moskvy na odstúpenie častí Donecka a kontrolu nad Záporožskou elektrárňou – čo Kyjev odmieta.

 „V procese rokovaní robíme z našej strany všetko, čo je potrebné. A očakávame, že na Ukrajinu nebudú kladené žiadne ďalšie ani nadmerné požiadavky,“ povedal počas návštevy Cypru , ktorý prevzal rotujúce predsedníctvo EÚ.

Zelenskyj potvrdil, že Washington navrhol ekonomickú zónu výmenou za územné ústupky, o ktorých sa diskutuje aj v Paríži. O kompromisoch by však muselo rozhodnúť referendum. Taktiež pripomenul, že USA majú nástroje, ako pritlačiť na Putinových spojencov.

V otázke Záporožskej elektrárne Kyjev navrhuje spoločnú správu s USA, pričom by si rozdelili vyrobenú energiu. Ukrajinský prezident zároveň vyzýva spojencov, aby svoje záväzky pretavili do právne záväzných dohôd, nielen vyhlásení.

(reuters, pir)

  |  

Trump: Zachránil som Ukrajinu, ukončil vojny, a NATO ma aj tak nepodrží

Americký prezident Donald Trump na svojej platforme Truth Social tvrdí, že NATO by Spojeným štátom v prípade potreby nepomohlo. „Pochybujem, že by NATO bolo pri nás, ak by sme to skutočne potrebovali,“ vyhlásil a zároveň dodal, že USA budú pri Aliancii stáť vždy, aj keby im tento postoj neopätovala.

Prezident zároveň zopakoval, že počas jeho funkčného obdobia sa členské štáty NATO zaviazali zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP.

Zároveň tvrdí, že bez jeho zásahu by Rusko dnes ovládalo celú Ukrajinu. V príspevku sa posťažoval, že Nórsko mu neudelilo Nobelovu cenu za mier, hoci tvrdí, že sám ukončil osem vojen. „Ale to nič! Dôležité je, že som zachránil milióny životov,“ dodal.

Dodal, že jedinou krajinou, ktorú Čína a Rusko rešpektujú a obávajú sa jej, sú USA pod jeho vedením.

(pir)

  |  

Slovensko a Česko hľadajú cestu k intenzívnejšej spolupráci

Premiér Robert Fico sa vo štvrtok stretne so svojím českým náprotivkom Andrejom Babišom. Hlavnými témami rokovania budú rozvoj slovensko-českých bilaterálnych vzťahov a aktuálne otázky európskej a svetovej politiky.

Fico zároveň vyjadril nádej, že sa podarí obnoviť formát spoločných rokovaní vlád oboch krajín. Zdôraznil, že slovenský a český národ majú pevné putá bez ohľadu na výmenu politických lídrov.

Podľa jeho slov sú vzťahy medzi Bratislavou a Prahou postavené na vzájomnej dôvere, ktorá pretrváva aj napriek politickým zmenám.

S českým premiérom sa v ten istý deň stretne aj predseda parlamentu Richard Raši.

(tasr, pir)