Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko stojí za Dánskom, potvrdil Blanár na tému Grónsko

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) vyjadril vo štvrtok podporu Dánsku v súvislosti s rastúcim napätím okolo Grónska. V telefonickom rozhovore so šéfom dánskej diplomacie Larsom Lokkem Rasmussenom zdôraznil, že Slovensko trvá na dodržiavaní medzinárodného práva, suverenity a územnej celistvosti bez dvojakého metra.

Blanár ocenil spoločné vyhlásenie Dánska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Talianska, ktoré vyjadrilo podporu bezpečnosti arktického regiónu. Grónsko označil za neoddeliteľnú súčasť Dánskeho kráľovstva, Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie.

Rasmussen Blanára informoval o vývoji situácie a plánovanom stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Blanár zároveň poďakoval Dánsku za konštruktívne predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2025 a podporu slovenských záujmov, najmä vo vzťahu k stratégii REpowerEU.

Napätie okolo Grónska eskalovalo po vyhlásení USA, že zvažujú aj použitie sily na jeho získanie. Minister Rubio však následne upokojoval situáciu a zdôraznil záujem Washingtonu o kúpu ostrova, nie o inváziu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Múzeum v Poľsku získalo originálne lístky z volieb v Bielorusku 2020

Do Múzea slobodného Bieloruska vo Varšave pribudli originálne volebné lístky z prezidentských volieb v Bielorusku v roku 2020, píše portál Belsat.

Režim Alexandra Lukašenka sa ich po voľbách snažil spáliť v kotolni v Breste, no aktivisti ich zachránili a odovzdali disidentke Paline Šarendovej-Panasiukovej. Tá ich štyri roky ukrývala počas výkonu trestu. V roku 2025 ju prepustili a spolu s rodinou evakuovali do zahraničia.

Lístky, ktoré teraz vystavuje múzeum, nesú stopy ohňa a podpisy volebných komisií, čo podľa kurátorov potvrdzuje ich pravosť. Ide o zriedkavé fyzické dôkazy, ktoré by mohli využiť aj pri budúcich procesoch proti režimu.

Múzeum, založené vo Varšave v roku 2022, zhromažďuje svedectvá o útlaku a odpore Bielorusov – od väzenských listov až po predmety bojovníkov z Kalinovského pluku.

Nové exponáty vníma ako kľúčový príspevok k uchovaniu pamäte o podvodoch z augusta 2020.

(pir)

Minúta  |  

Hokejová reprezentácia na ZOH je známa. Vracia sa aj Ružička

V záverečnej nominácii slovenskej hokejovej reprezentácie na Zimné olympijské hry (ZOH) v Miláne a Cortine d'Ampezzo figurujú traja brankári, ôsmi obrancovia a štrnásti útočníci.

Do kádra trénera Vladimíra Országha sa dostali gólmani Samuel Hlavaj, Adam Gajan a Stanislav Škorvánek, obrancovia Peter Čerešňák, Erik Černák, Martin Fehérváry, Martin Gernát, Michal Ivan, Patrik Koch, Martin Marinčin a Šimon Nemec.

V útoku figurujú Peter Cehlárik, Dalibor Dvorský, Marek Hrivík, Libor Hudáček, Miloš Kelemen, Adam Liška, Oliver Okuliar, Martin Pospíšil, Pavol Regenda, Adam Ružička, Juraj Slafkovský, Matúš Sukeľ, Samuel Takáč a Tomáš Tatar.

Generálny manažér slovenskej reprezentácie Miroslav Šatan podotkol, že nomináciu museli odovzdať skoro, avšak verí, že žiadne zmeny pre zdravotný stav hráčov nenastanú: „Tréneri hráčov dlhodobo sledovali. Verím, že sme vybrali tých, ktorí nám pomôžu k čo najlepším výkonom nielen na základe našich očakávaní, ale aj tých fanúšikovských,“ ozrejmil Šatan.

(tasr, max)

Minúta  |  

Líder grónskej opozície chce rokovania s USA bez Dánska

Najväčšia grónska opozičná strana Naleraq vyzýva na priame rokovania so Spojenými štátmi bez účasti Dánska. Jej líder Pele Broberg pre agentúru Reuters povedal, že Kodaň svojím sprostredkovaním zbytočne vyostruje vzťahy medzi Grónskom a Washingtonom.

Ostrov pritom zvažuje, ako reagovať na obnovený tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v uplynulých týždňoch opäť hovorí o prevzatí kontroly nad Grónskom – podobne ako v roku 2019.

Grónsko je strategicky dôležité pre americký systém protiraketovej obrany a má bohaté nerastné suroviny, ktoré zapadajú do snahy USA znížiť závislosť od Číny. Ostrov je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva, no zahraničná politika a obrana zostávajú v rukách Kodane.

Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová však uviedla, že priame rokovania s USA bez Dánska nie sú právne možné.

Budúci týždeň sa majú dánska a grónska diplomacia stretnúť s americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom, aby riešili napätie medzi spojencami v NATO.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Prezident Pavel mieri do Vatikánu, stretne sa s pápežom Levom XIV.

Prezident Českej republiky Petr Pavel s manželkou Evou navštívi 19. januára Vatikán, kde ich prijme pápež Lev XIV. a uskutoční sa aj rokovanie so štátnym sekretárom Pietrom Parolinom.

Ide o prvú návštevu českého prezidenta vo Vatikáne od roku 2015.

Stretnutie prichádza v čase, keď v Česku rezonuje spor o zmluvu so Svätou stolicou – dokument, podpísaný v roku 2024, síce prešiel Poslaneckou snemovňou, no pre ústavné pochybnosti ho Senát postúpil ústavnému súdu.

Pavel má k zmluve vážne výhrady – tvrdí, že narúša sekulárny charakter štátu a zvýhodňuje Katolícku cirkev.

Český prezident zároveň pred časom pozval pápeža Leva XIV. na návštevu krajiny – naposledy pápež navštívil Česko v roku 2009.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Slovensko a Česko obnovia spoločné rokovania vlád

Slovensko a Česká republika sa vrátia k formátu spoločného rokovania vlád. Na pokračovaní sa dohodli premiér SR Robert Fico (Smer) a predseda vlády ČR Andrej Babiš na štvrtkovom rokovaní v Bratislave.

Najbližšie stretnutie by sa malo uskutočniť v Česku 31. marca. Vyplýva to z vyjadrení Fica a Babiša na spoločnej tlačovej konferencii v rámci návštevy českého premiéra na Slovensku.

„Na dnešnom stretnutí s pánom premiérom sme sa dohodli, že budeme pokračovať vo formáte spoločných rokovaní vlád. Dohoda spočíva aj v tom, že najbližšie stretnutie sa uskutoční na území Českej republiky,“ oznámil Fico.

Zároveň plánuje čo najrýchlejšie zvolať na Slovensku stretnutie s českým premiérom a rakúskym kancelárom Christianom Stockerom v rámci Slavkovského formátu, ktorému Slovensko predsedá.

Pripomenul aj blížiaci sa neformálny samit, ktorý bude 12. februára. Označil ho za veľmi dôležité rokovanie, týkať sa bude aj konkurencieschopnosti.

Po 1. júli Slovensko preberá predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4). „Budeme mimoriadne aktívni a budeme robiť všetko pre to, aby V4 opätovne nabrala na tej sile, ktorú zvykla mať v minulosti. Na sile, ktorá spočívala v schopnosti štyroch členských štátov EÚ vytvárať samostatné postoje a stanoviská, ktoré dokázali hýbať vnútorným bruselským životom,“ vyhlásil Fico po boku Babiša.

Rešpektuje, že dynamika života V4 bude ovplyvnená voľbami, ktoré v apríli čakajú Maďarsko.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.