V zahraničí vám darček môže dať aj Koza. Dedo Mráz u nás Ježiška nevytlačil

Na Slovensku to všetci poznáme – darčeky na Vianoce predsa nosí Ježiško, aj keď v poslednom čase vidíme tendencie presadiť u nás aj amerikanizovanú verziu svätého Mikuláša.

Slováci však ohľadom Ježiška nie sú jedineční. Ježiško a jeho podobné varianty totiž nosia darčeky aj v blízkom zahraničí. Jeho „pôsobnosť“ do veľkej miery kopíruje hranice niekdajšieho Rakúsko-Uhorska.

Ježiško chodí v Česku, v Maďarsku, ale aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Poľsku a južných častiach Nemecka – pod názvom malý (detský) Ježiš (Christkind, Dzieciatko). Princíp teda ostáva rovnaký, aj keď napríklad v spomínanom Poľsku sa o nosenie darčekov delí podľa oblasti aj so svätým Mikulášom, hviezdnym mužom (Gwiazdor) či anjelom. Varianty Ježiška sa dajú nájsť aj v Portugalsku, Taliansku, Belgicku či Chorvátsku.

Vo veľkej časti Európy zastáva funkciu hlavného nositeľa vianočných darčekov šedivý bradatý deduško, postava známa ako otec Vianoc, Vianočný dedo či Vianočný muž (napríklad anglický Father Christmas, francúzsky Père Noël, nemecký Weihnachts-mann či litovský Kaledu Senelis). Vo východoslovanských a juhoslovanských krajinách nájdeme aj takzvaného Deda Mráza (napr. Ded Moroz)

Ak ostaneme ešte na európskom kontinente, môžeme sa stretnúť so skutočne unikátnymi vianočnými postavami – napríklad vo Fínsku, kde darčeky tradične nosila Vianočná koza (Joulupukki). Dnes je však už skôr spájaná s postavou podobnou Santa Clausovi.

Poleno i traja králi

V Grécku darčeky nadeľuje Bazil Veľký resp. Svätý Bazil (O Ajos Bazileos – Ο Αγιός Βασίλειος). Robí tak 1. januára, kedy má tento svätec svoj deň, pričom je v tejto stredomorskej krajine známy pre podobnú štedrosť ako svätý Mikuláš.

V španielskom Katalánsku (a v niektorých častiach Aragónska) nosí darčeky Vianočné poleno (Tió de Nadal). Podľa tradície sa poleno položí do krbu a prikáže sa mu, aby darčeky zozadu vylúčilo. Inak v krajine prevládajú Traja králi, ktorí nosia dary 6. januára.

Vianočný trpaslík (gnóm, prípadne škriatok) sa vyskytuje vo Švédsku a Nórsku (Julenissen, Jultomten). Zobrazovaný býva ako starý bradatý muž, čo je vcelku konzistentné s mnohými inými vyobrazeniami vianočných postáv, ktoré nosia v Európe darčeky.

Iné štáty po svete, napríklad v Južnej Amerike či v Ázii, zväčša preberajú vianočné zvyky od európskych krajín. Otec Vianoc sa tak nájde v Číne (Šeng-tan lao-žen – 圣诞老人), v Kolumbii (Papá Noel, spolu s božím dieťaťom, Ježiškom – El Niño Diós, El Niño Jesús), alebo v Egypte (Baba Noel).

Indonézia, ako bývalá holandská kolónia, pozná Sinterklasa a Filipíny po Španieloch zasa Troch kráľov (Tatlóng Haring Mago), ktorí nosia darčeky 5. januára. Na samotné Vianoce sa tu udomácnil už americký Santa Claus.

Komunisti chceli z Ježiška spraviť Deda Mráza

V posledných desaťročiach sa na Slovensko (ale aj do iných krajín) vkráda americký Santa Claus, najmä cez masívny mediálny a kultúrny vplyv Spojených štátov. Nie je to však prvýkrát, kedy sme si museli „brániť“ Ježiška.

V 50. rokoch minulého storočia existovala snaha socialistickej československej vlády nahradiť kresťanského Ježiška ruským Dedom Mrázom. Toho propagoval dokonca aj vtedajší prezident Antonín Zápotocký.

Ten vo vianočnom prejave deťom z roku 1952 hovoril, že Ježiško si „nechal narásť bradu, zostarol a premenil sa na Deda Mráza, ktorý k nám prichádza z východu, pričom mu na cestu svieti nie jedna betlehemská hviezda, ale množstvo červených hviezd na našich baniach, dielňach, továrňach a stavbách.“

Ako môžeme vidieť, bitka o naše vianočné tradície sa vedie už dlhší čas. Dotlačiť Slovákov do zmien sa komunistom nepodarilo. Uvidíme, či Ježiško vyhrá aj druhé kolo. Tentoraz pod nátlakom globalizácie.