Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko vyčlení ďalších 65 miliónov eur na obnovu ukrajinskej energetickej infraštruktúry

Finančné prostriedky poskytne spolkové ministerstvo hospodárstva cez Úverový ústav pre obnovu, sumu prevedie do medzinárodného Fondu na podporu energetiky Ukrajiny v gescii Energetického spoločenstva.

„Ukrajinská civilná energetická infraštruktúra je naďalej terčom pokračujúcich ruských leteckých útokov. Kolaps dodávok energie počas tretej vojnovej zimy by mal katastrofálne dôsledky pre ukrajinské hospodárstvo a jeho obyvateľov,“ zdôvodnil rezort vo vyhlásení, ktoré citoval denník Ukrajinská pravda.

„Príspevkom do Fondu na podporu energetiky Ukrajiny zohrávame dôležitú úlohu pri udržiavaní dodávok energie do krajiny, čím zabezpečujeme, aby obyvatelia Ukrajiny mohli naďalej dostávať elektrinu a teplo,“ povedal šéf rezortu Robert Habeck.

Fond na podporu energetiky sa používa na financovanie náhradných dielov a zariadení potrebných na opravu poškodenej energetickej infraštruktúry Ukrajiny, vysvetlila Ukrajinská pravda.

Európske energetické spoločenstvo dohliada na obstarávanie tovaru potrebného pre obnovenie tejto infraštruktúry prostredníctvom verejných súťaží, doplnil denník.

Časť prostriedkov z Berlína je podmienená „udržateľnosťou“, keďže je alokovaná na projekty takzvanej zelenej transformácie.

(sab)

  |  

Výstavba baterkárne v Šuranoch obchádza zákony a ohrozuje občanov, tvrdí KDH

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) kritizuje koalíciu za neotvorenie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý mal prerokovať petíciu proti baterkárni v Šuranoch, a vyzýva vládu, aby túto investíciu prešetrila.

Petícia poukazuje na to, že výstavba baterkárne bude mať negatívny vplyv na životné prostredie či zdravie občanov žijúcich v tomto meste. V utorok na to upozornili opoziční poslanci Marián Čaučík a Jozef Hajko (obaja KDH).

„Žiadame, aby vláda predložila reálne analýzy vplyvov samotnej výroby batérií na životy a zdravie ľudí v okolí fabriky a vplyvov na životné prostredie, najmä rizikovej látky NMP, pri výrobe batériových článkov," uviedol Čaučík.

Zároveň vyzval ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby zriadil nezávislú komisiu na prešetrenie celého doterajšieho procesu schvaľovania tejto investície v Šuranoch. Čaučík kritizoval vládu za to, že touto investíciou obchádza zákony.

Pri schválení odpredaja pozemkov na výstavbu baterkárne došlo podľa neho ku konfliktu záujmov u poslancov mestského zastupiteľstva v Šuranoch, a to napriek nesúhlasu mnohých občanov, ktorí boli na zasadnutí.

Hajko dodal, že vláda by mala podporovať investície, ktoré prinášajú ekonomickú efektívnosť a neohrozujú životné prostredie. Výstavba baterkárne v Šuranoch podľa neho také znaky nemá, preto by mala koalícia uvažovať o alternatívnych riešeniach.

(tasr)

  |  

Gruzínske prezidentské voľby sa budú konať 14. decembra, rozhodol parlament

Ak bude potrebné druhé kolo hlasovania, uskutoční sa v ten istý deň, zhodli sa poslanci zákonodarného zboru, ktorý opozícia po októbrových voľbách bojkotuje.

Poslanci – predovšetkým z vládnej strany Gruzínska túžba, ktorá má väčšinu – súčasne stanovili, že inaugurácia zvolenej hlavy štátu sa uskutoční 29. decembra, píše rozhlasová stanica Echo Kaukazu.

Opozičná koalícia tieto výsledky neuznáva a odmieta sa zúčastňovať na zasadnutiach parlamentu, ktorý sa napriek tomu v pondelok zišiel na svojom ustanovujúcom zasadnutí. Za nelegitímny ho považuje aj dosluhujúca prezidentka Salome Zurabišviliová, hoci ani ona ani opoziční lídri dosiaľ nepredložili dôkazy o podvodoch.

V nadchádzajúcich voľbách nebudú prezidenta voliť voliči, ale vôbec prvýkrát zbor voliteľov, ktorý má 300 členov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile. Okrem nich budú v zbore voliteľov aj zástupcovia regionálnych samospráv, čo podľa analytikov bude mať za následok upevnenie moci Gruzínskej túžby.

Podľa stanice Echo Kaukazu sa 61 opozičných poslancov na hlasovaní o novej hlave štátu pravdepodobne nezúčastní, keďže opozícia neuznáva legitimitu nového zákonodarného zboru. Zatiaľ nie je jasné, či sa na hlasovaní zúčastnia opoziční predstavitelia samospráv.

Kandidáta na prezidenta Gruzínska má okrem iných aj skupina najmenej 30 členov zboru voliteľov.

Opozičná spravodajská televízia Mtavari prednedávnom informovala, že sa zvažuje prezidentská kandidatúra predsedu Gruzínskej túžby Irakliho Garibašviliho, ale aj Konstantina Gamsachurdiu – syna prvého gruzínskeho prezidenta Zviada Gamsachurdiu. Jeden z lídrov vládnucej strany, Mamuka Mdinaradze, však tieto dohady poprel.

Opozičná strana Za Gruzínsko, vedená expremiérom Giorgiom Gachariom, v utorok oznámila, že nadchádzajúce prezidentské voľby bude bojkotovať. Gacharia na brífingu v Tbilisi vyhlásil, že nový gruzínsky parlament je nelegitímny, preto ani jeho rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom.

Vyzval súčasne, aby predstavitelia „medzinárodného demokratického spoločenstva“ neprijali pozvanie na prezidentskú inauguráciu. Upozornil, že v opačnom prípade sa zakladateľ Gruzínskej túžby Bidzina Ivanišvili pokúsi využiť ich prítomnosť na „legitimizáciu zmanipulovaných volieb, nelegitímneho parlamentu, nelegitímnej vlády a nezákonne zvoleného prezidenta, čím efektívne upevní svoj autoritársky režim“.

Zurabišviliová sa stala prezidentkou v priamej voľbe v roku 2018, keď kandidovala ako nezávislá s podporou Gruzínskej túžby, s ktorou sa medzičasom politicky rozišli. Jej mandát sa skončí v decembri. Právomoci gruzínskej hlavy štátu sú prevažne ceremoniálne.

(tasr)

  |  

Izraelský kabinet rokuje o prímerí v Libanone, armáda podnikla nálet na Bejrút

Libanonské médiá v utorok popoludní informovali, že krátko po 22.00 h miestneho času bude vydané spoločné americko-francúzske vyhlásenie o dosiahnutí dohody o prímerí v Libanone.

S odvolaním sa na libanonskú televíziu al-Džadád o tom informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Libanonský zdroj dodal, že zhruba v rovnakom čase libanonský premiér Nadžíb Mikátí vydá stanovisko, v ktorom privíta zastavenie paľby.

Medzičasom sa na svojom rokovaní zišiel už aj izraelský bezpečnostný kabinet, ktorý by mal spomínanú dohodu o prímerí odsúhlasiť.

Nemenované izraelské zdroje tvrdia, že schválenie dohody o prímerí by mal oznámil americký prezident Joe Biden. Prímerie by malo začať platiť v stredu ráno, doplnil TOI.      

Izraelská armáda napriek správam o skorom vyhlásení prímeria v utorok pokračuje vo svojej vojenskej operácii proti baštám Hizballáhu v Libanone.

TOI spresnil, že izraelská armáda popoludní podnikla nálet na južné predmestia Bejrútu, pričom zaútočila na 20 lokalít spájaných s Hizballáhom. Tento údajne len dve minúty trvajúci nálet vykonalo osem bojových lietadiel.

Sedem budov, na ktoré boli útoky podľa TOI zamerané, využíval Hizballáh údajne na správu a skladovanie finančných prostriedkov. Ďalších 13 miest zahŕňalo centrum vzdušných síl Hizballáhu, veliteľskú miestnosť spravodajskej divízie, sklady zbraní a ďalšiu vojenskú infraštruktúru. Izraelská armáda pred samotným vykonaním útokov vydala varovanie pre civilistov žijúcich v okolí.

TOI súčasne dodal, že v Izraeli sú tiež obavy z útoku - sirény varujúce pred možným raketovým útokom z Libanonu sa popoludní rozozvučali napr. v stredoizraelskom prístavnom meste Haifa.

Najnovší vývoj na Blízkom východe v utorok komentovali aj ministri zahraničných vecí skupiny G7, ktorí na svojom stretnutí pri Ríme vyjadrili plnú podporu okamžitému prímeriu medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh. Argumentovali, že nastal čas dospieť k diplomatickému riešeniu situácie v Libanone.

Šéfovia diplomacií krajín G7 súčasne odsúdili nedávne útoky na mierovú misiu OSN v Libanone (UNIFIL) a vyjadrili podporu Agentúre OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA), pričom pripomenuli, že zohráva v regióne "životne dôležitú úlohu".

(tasr)

  |  

Urán a Neptún môžu pod povrchom skrývať rozsiahle oceány vody, ukazuje simulácia

Kvapalná vrstva by podľa vedcov vysvetľovala zvláštne správanie magnetického poľa plynných obrov.

Astronóm Adam Masters z londýnskej Imperial College vytvoril počítačový model dvoch najvzdialenejších planét, v rámci ktorého naprogramoval vrstvu vody medzi hornými mrakmi a predpokladaným pevným povrchom.

Zo simulácie vyplýva, že vodná vrstva je schopná ovplyvniť magnetosféru (oblasť okolo planét s magnetickým nábojom, pozn. red) okolo Uránu a Neptúna, ktorých zvláštne správanie zaznamenala sonda Voyager 2 v roku 1986.

„Predtým sme naozaj nič nevedeli“ o vnútre týchto planét, povedal Masters pre denník New York Times. „Takže táto hypotéza je veľmi presvedčivá,“ vysvetlil.

Myšlienku o prítomnosti vody pod nepriepustnými mrakmi plynných planét ako prvý predložil astronóm Burkhard Militzer z Kalifornskej univerzity v Berkeley, v pondelok ju zverejnil vo vedeckom časopise Procedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Teória by mohla vysvetliť správanie magnetosféry, aké vedci nepozorovali nikde inde v Slnečnej sústave.

Militzer predpokladá vrstvu kvapalnej vody s hĺbkou viac ako 8-tisíc kilometrov, ktorá by tak vyvíjala na pevný povrch spodnej vrstvy hornín tlak 60-tisíckrát vyšší než na povrchu Zeme.

Priemerná hĺbka pozemských oceánov je 3,8 kilometra, tlak vody v tomto pásme predstavuje 380 atmosfér alebo 385-tisíc hektopascalov (priemerný tlak vzduchu na povrchu je približne 1 013 hPa, pozn. red.).

Pri takomto tlaku, aký potenciálne vytvárajú oceány Uránu a Neptúna, by kvapalina reagovala ako „superkritická“ kvapalina – látka s hustotou na pomedzí plynu a kvapaliny. To by ovplyvňovalo magnetické pole planét.

(sab)

  |  

Nová Európska komisia má medzi slovenskými europoslancami zmiešanú podporu

Tesná väčšina slovenských europoslancov v stredu v Štrasburgu pri hlasovaní podporí novú Európsku komisiu (EK) predsedníčky Ursuly von der Leyenovej.

Šiesti slovenskí europoslanci z politickej skupiny Európskeho parlamentu (EP) Obnovme Európu (RE), ktorí boli v eurovoľbách v SR zvolení na listine Progresívneho Slovenska, v hlasovaní podporia novú EK, potvrdil podpredseda europarlamentu Martin Hojsík. Dodal, že za schválenie kolégia komisárov zahlasuje aj celá frakcia RE.

„Za slabší článok považujem kandidatúru Olivéra Várhelyiho z Maďarska. Pozitívne však hodnotím, že nakoniec nezískal zodpovednosť za agendu reprodukčných práv, čo považujem za dôležitý krok na ochranu základných práv v Európskej únii. Napriek tejto výhrade EK ako celok podporíme, pretože jej program a vízia sú kľúčové pre budúcnosť Únie," vysvetlil Hojsík.

Piati nezaradení slovenskí europoslanci zo strany Smer naďalej diskutujú o možnej podpore pre navrhovanú Komisiu. V súčasnosti to však vyzerá, že za ňu nezahlasujú, uviedla Monika Beňová. „Nevidíme dôvod na to, aby sme Komisiu v tejto chvíli podporili," povedala, pričom podľa nej von der Leyenová robí „dvojtvárnu politiku".

Niektoré nominácie eurokomisárov sú podľa slovenskej europoslankyne neprijateľné, konkrétne Kaja Kallasová a Michael McGrath. Kritizovala McGrathovu absenciu právneho vzdelania a naznačila, že skupina slovenských europoslancov môže hlasovať proti celej Komisii.

Europoslanci Milan Uhrík (ESN) a Milan Mazurek (nezaradený) z Republiky nepodporia navrhovanú Komisiu. Uhrík potvrdil, že proti bude hlasovať celá ESN, kritizujúc víziu von der Leyenovej, ktorú označil za príčinu európskeho úpadku. Najslabším článkom Komisie podľa neho zostáva samotná predsedníčka.

Naopak, hlasovať v prospech Komisie bude europoslankyňa z najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európska ľudová strana (EPP) a Kresťanskodemokratického hnutia Miriam Lexmann. „Vo frakcii ľudovcov sme sa zhodli, že novú Komisiu potrebujeme čím skôr. Aby sme čím skôr mohli ako EP kontrolovať, či napĺňajú sľuby, ktoré nám dali. Pretože nasľubovalo sa veľa a teraz je dôležité, aby sa vyhrnuli rukávy a začalo sa pracovať," uviedla Lexmann.

Napriek výhradám k niektorým komisárom považuje za dôležité, aby Komisia začala čo najskôr pracovať vzhľadom na problémy EÚ. Zloženie Komisie podporí aj Branislav Ondruš (Hlas), najmä pre nomináciu Maroša Šefčoviča, hoci nepodporil Ursulu von der Leyenovú.

(tasr)