Preskočiť na obsah
  |  

Auto: Skupina Stellantis plánuje zatvoriť svoj závod v britskom Lutone

Ohrozených je viac ako tisíc pracovných miest.

Spoločnosť uviedla, že svoju výrobu ľahkých úžitkových vozidiel na britskom trhu skoncentruje v závode Ellesmere Port v severnom Anglicku, kam plánuje presunúť „stovky pracovných miest" z Lutonu.

Skupina ďalej oznámila, že začala konzultácie so zamestnancami a odbormi. V júni Stellantis vyzvala britskú vládu, aby zaviedla opatrenia na zvýšenie dopytu po elektromobiloch a pomohla jej tak splniť legislatívu, na základe ktorých musia výrobcovia automobilov predávať viac týchto vozidiel. V tom čase zároveň varovala, že nečinnosť by mohla viesť k zastaveniu jej výroby v Spojenom kráľovstve.

Stellantis, podobne ako mnohé ďalšie automobilky, zápasí s viacerými problémami, najmä s nízkym dopytom po drahších elektrických autách. Ďalšie ťažkosti automobilke spôsobuje silná konkurencia z Číny.

(tasr, reuters)

  |  

Máme vážnejšie problémy. Fico vysvetlil, prečo sa bude Šutaj Eštok odvolávať až vo februári

Parlament si nový termín odhlasoval 76 hlasmi na návrh poslaneckých klubov Smeru, Hlasu a SNS.

O opozičnom návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) z funkcie budú poslanci Národnej rady rokovať až 4. februára. Parlament si to odhlasoval 76 hlasmi na návrh poslaneckých klubov troch koaličných strán. V pléne to oznámil podpredseda parlamentu poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas).

Mimoriadna schôdza bola zvolaná na utorok o 17.00 h. Po tom, čo ju Žiga otvoril, navrhovala koalícia, aby bola diskusia skrátená na 12 hodín. Pri hlasovaní o návrhu sa parlamentu nedarilo byť uznášaniaschopným, prezentovalo sa opakovane len 75 poslancov.

Vysvetľuje premiér

Koalícia v utorok umožnila otvoriť mimoriadnu schôdzu Národnej rady k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a minister bol pripravený sa obhájiť. Keď navrhla skrátiť diskusiu na 12 hodín, opozícia nechcela konštruktívne spolupracovať. Preto sa schôdza presunula na február. Tvrdí to premiér Robert Fico (Smer).

Deklaruje, že ak opozícia podá znova návrh na odvolanie ministra, koaliční poslanci už schôdzu neotvoria. Koalícia trvá až na februárovom termíne schôdze k odvolávaniu Šutaja Eštoka. Opozícia totiž už medzitým kritizovala presunutie odvolávania ministra vnútra Šutaja Eštoka v Národnej rade na február budúceho roka.

V stredu (27. 11.) preto plánuje podať ďalší návrh na vyslovenie nedôvery šéfovi rezortu vnútra. Vyplýva to z vyjadrení opozičných lídrov pre novinárov.

Skrátenie diskusie na 12 hodín obhajoval Fico tým, že parlament musí rokovať o dôležitejších veciach, akými sú napríklad štátny rozpočet či stavebný zákon. Koalícia nechce, aby opozícia blokovala parlament napríklad päť dní. "Keby mali reálne argumenty, zničia ministra za 30 minút," vyhlásil. Slovensko má podľa neho vážnejšie problémy ako problém, ktorý presadzuje opozícia. "Bolo evidentné, že nemajú záujem, aby sme v rozumnom čase túto schôdzu skončili, dohodli sme sa v koalícii, že táto schôdza bude až vo februári," vysvetlil premiér.

Premiér deklaruje, že na pondelkovej (25. 11.) koaličnej rade sa lídri dohodli na tom, že minister bude detailne reagovať na dôvody na jeho odvolanie. "Vládna koalícia si uvedomuje, že má tesnú väčšinu," doplnil. "Dnes bol prvý deň, keď sme pracovali so 76-kou. Boli procedurálne rozhodnutia, kde nepochopiteľne opozícia marila hlasovanie, pretože sa to týkalo ich schôdze," povedal.

Šutaj Eštok sa poďakoval za dôveru partnerom. "Opozícia sa v rámci svojej buď neschopnosti alebo amatérskosti rozhodla robiť obštrukcie, a preto aj tejto vládnej koalícii došla trpezlivosť s týmito ľuďmi, pretože máme podstatne dôležitejšie veci, ktoré v parlamente potrebujeme schváliť," povedal.

Myslí si, že opozícia ho odvoláva preto, lebo ukončil "vojnu v polícii", ukončil nelegálnu migráciu a zriadil vyšetrovací tím na prešetrenie reakcie štátu na pandémiu či tím Darca, ktorý má vyšetrovať darovanie vojenskej techniky na Ukrajinu.

Šéf SNS Andrej Danko tvrdí, že koalícia mala dosť poslancov. "Nebudeme dopĺňať hlasovanie pre opozíciu," skonštatoval s tým, že opozícia mala mať na tejto schôdzi dostatok hlasov. Súhlasí s tým, že koalícia má na práci dôležitejšie zákony.

Prečo ho chce opozícia odvolať

Opozícia chcela Šutaja Eštoka odvolávať okrem iného za aktuálnu situáciu v Policajnom zbore, zanedbanie problému policajnej brutality či neriešenie bombových hrozieb v školách. Hovorili tiež o šikanovaní vyšetrovateľov či šírení hoaxov.

Šéf rezortu vnútra mal podľa opozície vyvodiť politickú zodpovednosť v súvislosti s incidentom spojeným s obvinením košického policajta zo zabitia zaistenej osoby. Vyčítajú mu aj policajné razie, ktoré podľa nich sprevádza hrubé správanie policajtov. Ďalším dôvodom na odvolanie ministra je podľa nich aj uzavretý zmier medzi Andrejom Babišom a Ministerstvom vnútra SR v spore o ochranu osobnosti, týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti či neprofesionálny prístup k vyšetreniu atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer). Opozícia upozornila aj na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

(tasr)

  |  

Nehammer v telefonáte Trumpovi ponúkol Rakúsko ako miesto pre mierové rokovania

Rakúsky kancelár Karl Nehammer zároveň Donalda Trumpa pozval na návštevu krajiny.

Podľa Nehammera má Trump záujem o ukončenie vojny. Rakúsky kancelár verí, že po jeho nástupe do funkcie 20. januára naberie táto téma novú dynamiku.

Trump kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany súčasného prezidenta USA Joea Bidena. V predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že vojnu na Ukrajine vyrieši do 24 hodín.

Telefonát oboch lídrov sa uskutočnil ešte v pondelok. Podľa Nehammera sa Trump počas rozhovoru zaujímal najmä o dojmy z osobného stretnutia rakúskeho kancelára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nehammer sa s Putinom stretol necelé dva mesiace po začiatku vojny na Ukrajine. Jeho cieľom bolo rokovať o možných diplomatických riešeniach konfliktu.

Rakúsko nie je členom NATO. Doteraz však podporilo všetky sankcie, ktoré EÚ na Rusko uvalila. Nehammer patrí k najvýznamnejším európskym politikom, ktorí naliehajú na skoré začatie rokovaní s Moskvou.

Nehammer telefonát označil ako „veľmi priateľský a perspektívny". Okrem konfliktu na Ukrajine s Trumpom diskutoval aj o energetickej bezpečnosti, ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci.

(tasr, dpa, apa)

  |  

Univerzita Maryland ponúka kurz zameraný na skúmanie tučnoty

Kurz Fat Studies má podľa informácií školy „skúmať tučnotu ako problém sociálnej spravodlivosti“, má tiež študentov naučiť o prienikoch „tučnoty“ (fatness) a „čiernosti“ (blackness).

V letnom semestri ponúka University of Maryland všeobecný vzdelávací kurz „Tučnota, čiernosť a ich prieniky“, ktoré možno absolvovať v rámci povinných programov potrebných na úspešné ukončenie štúdia, citovala zo stránky univerzity televízia Fox News.

Vysokoškolský kurz „skúma tučnotu ako oblasť ľudskej odlišnosti podliehajúcu privilégiám a diskriminácii, ktorá sa prelína s inými systémami útlaku na základe pohlavia, rasy, triedy, sexuálnej orientácie a schopností“, píše sa ďalej v informačnom liste.

Na kurz, ktorý sa má skončiť „skúmaním oslobodenia tučných ako oslobodenia všetkých tiel skrze performatívne umenie a aktivizmus“, univerzita otvorila 20 miest, všetky sú v súčasnosti obsadené a ďalších osem študentov čaká v poradovníku, ak sa niektoré miesto uvoľní.

Univerzita je dotovaná z daní štátu Maryland, ročné školné pre amerických občanov je vo výške 39-tisíc dolárov.

(sab)

  |  

Rusko potvrdilo dva ukrajinské útoky raketami ATACMS, sľubuje odvetu

Ukrajinské ozbrojené sily za posledné tri dni uskutočnili dva údery raketami ATACMS dodanými USA na ciele v ruskej Kurskej oblasti, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Podľa ruského rezortu ukrajinská armáda v sobotu 23. novembra zaútočila na pozície ruskej protiraketovej obrany v oblasti obce Lotarevka. Do útoku nasadila päť rakiet ATACMS - tri z nich boli zničené, ďalšie dve zasiahli svoj cieľ. V dôsledku útoku bola poškodená radarová stanica a zranený vojenský personál. Počet zranených ruské ministerstvo nespresnilo.

Druhý ukrajinský úder smeroval v pondelok 25. novembra na letisko Kursk-Vostočnyj pri obci Chalino. Použitých bolo osem rakiet ATACMS, pričom sedem sa podarilo zostreliť, jedna dosiahol svoj cieľ.

„Padajúce úlomky rakiet ľahko zranili dvoch vojakov, mierne poškodili infraštruktúrne zariadenia," uviedlo ruské ministerstvo obrany a pohrozilo Ukrajine bližšie nešpecifikovanými „odvetnými akciami".

Rezort zverejnil aj fotografie, údajne zachytávajúce úlomky rakiet, na ktorých vidno nápisy v anglickom jazyku.

AFP nemohla zábery okamžite overiť. Zároveň poznamenala, že Rusko len zriedkavo informuje o úspešných útokoch ukrajinských síl.

V polovici novembra západné médiá informovali, že americký prezident Joe Biden povolil Kyjevu zasiahnuť raketami ATACMS ciele vo vnútrozemí Ruska. Biely dom túto informáciu oficiálne potvrdil 25. novembra.

Predpokladá sa, že ukrajinské ozbrojené sily prvýkrát zaútočili na ruskú pohraničnú oblasť raketami ATACMS 19. novembra. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cieľom útoku bol vojenský objekt v Brianskej oblasti.

Rusko zareagovalo na prvý útok raketami ATACMS nasadením údajne novej hypersonickej rakety stredného doletu, ktorá môže byť vybavená jadrovými hlavicami.

(tasr, reuters)

  |  

G7 odsúdila Rusko za útok hypersonickou strelou, potvrdila podporu Ukrajiny

Tento útok je podľa nich dôkazom bezohľadného a eskalujúceho správania Moskvy.

Ministri v spoločnom vyhlásení na záver dvojdňového stretnutia v talianskom meste Fiuggi taktiež čo najdôraznejšie odsúdili „nezodpovedné a hrozivé" vyjadrenia Ruska k jadrovým útokom a tiež jeho „postoj strategického zastrašovania". Schôdzky sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Varovali, že podpora Severnej Kórey Rusku je nebezpečným rozšírením konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indotichomorskú bezpečnosť. Zároveň vyzvali Čínu, ktorá je dlhodobým spojencom KĽDR, aby proti Pchjongjangu zakročila.

„Naša podpora územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny zostane neochvejná," píše sa v návrhu vyhlásenia na záver ich zasadnutia. Ministri v ňom vyjadrili nádej, že do konca roka sa začnú rozdeľovať finančné prostriedky z úverového balíka vo výške 50 miliárd dolárov, ktorý pochádza zo zmrazených ruských aktív.

Moskva v utorok oznámila, že Ukrajina zasiahla ruské vojenské zariadenia a letisko v ruskej Kurskej oblasti raketami, ktoré jej dodali Spojené štáty. Tieto nové údery americkými strelami ATACMS, ku ktorým došlo 23. a 25. novembra, spôsobili určité škody na infraštruktúre a zranili dvoch vojakov, priznalo ruské ministerstvo obrany. Moskva za ukrajinské útoky prisľúbila odvetu.

Pri prvom útoku v Kurskej oblasti zostrelili ruské sily tri z piatich rakiet americkej výroby. V prípade druhého útoku zničili sedem z ôsmich rakiet.

Ukrajina prvýkrát zaútočila na Rusko strelami ATACMS minulý týždeň po tom, čo jej to povolili USA. Moskva na to reagovala vystrelením novej hypersonickej strely s označením Orešnik (Lieska), ktorá zasiahla mesto Dnipro. Šéf Kremľa Vladimir Putin naznačil, že táto strela dokáže niesť jadrové hlavice.

(tasr, reuters)