Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V rôznych odvetviach chýba 100-tisíc pracovníkov. Zamestnávatelia požadujú cudzincov

Tri štvrtiny firiem hlásili problém s obsadzovaním pracovných miest a takmer polovica by potrebovala počet pracovníkov navýšiť.

Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) uviedla, že domácich uchádzačov je nedostatok, zamestnávatelia preto volajú po ďalších opatreniach na zjednodušenie zamestnávania cudzincov.

„Až 75 percent firiem má problém obsadiť voľné pracovné miesta. Najväčšie ťažkosti v tomto smere hlásia podniky vo výrobe, automobilovom priemysle, logistike, informačných technológiách a zdravotníctve," uviedla prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Podľa prieskumu zamestnávatelia v poslednom kvartáli roka 2024 plánujú prijímať viac zamestnancov než prepúšťať, najmä v sektoroch dopravy, logistiky, automotive, IT, obchodu a služieb. Najsilnejší nábor sa očakáva na strednom Slovensku. APAS upozorňuje, že súčasný počet uchádzačov nezodpovedá potrebám trhu a považuje za dôležité riešiť zamestnávanie cudzincov.

Názory na nové vyúčtovanie ceny tepla sa rôznia. Stanú sa bytové merače zbytočnosťou?

Mohlo by Vás zaujímať Názory na nové vyúčtovanie ceny tepla sa rôznia. Stanú sa bytové merače zbytočnosťou?

„Zamestnávanie cudzincov je jedným z mála riešení, ktoré aktuálne pomáha zmierniť akútny nedostatok pracovníkov. Zamestnávanie ľudí z tretích krajín je však pre zamestnávateľov na Slovensku často zdĺhavé a byrokraticky náročné," uviedla Rumiz.

Zamestnávatelia vítajú zvýšenie počtu národných víz, no vzhľadom na nedostatok približne 100-tisíc pracovníkov považuje APAS toto opatrenie za nedostatočné. Navrhujú ďalšie navýšenie víz a rozšírenie oprávnených pozícií.

APAS tiež podporuje digitalizáciu žiadostí, čo by zefektívnilo proces a zvýšilo transparentnosť. Zlepšiť by sa mala aj koordinácia medzi štátnymi inštitúciami, aby sa urýchlil vízový proces a zamestnávanie cudzincov v nedostatkových profesiách bolo jednoduchšie a jasnejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Krajská prokuratúra podala obžalobu v prípade desiatich mafiánskych vrážd

K desaťnásobnej mafiánskej vražde došlo 25. marca 1999 v dunajskostredskom bare Fontána.

Krajská prokuratúra Trnava podľa slov hovorcu Mojmíra Hunu podala obžalobu na dvoch obvinených v pondelok 18. novembra. V prípade obvineného A. U. ide o trestný čin vraždy spolupáchateľstvom a v prípade obvineného R. V. o účastníctvo na trestnom čine vraždy.

Do obľúbeného baru skupiny pápayovcov Fontána vtrhli 25. marca 1999 po 19.15 hod. traja maskovaní muži - falošní policajti - a v priebehu niekoľkých minút postrieľali desiatich mužov.

Na mieste zahynulo deväť osôb, desiata obeť zomrela neskôr v nemocnici. Obeťami boli členovia miestnej mafie a bos dunajskostredského podsvetia Tibor Pápay.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský súd potvrdil zajatie Brita bojujúceho v Kurskej oblasti

James Scott Rhys Anderson (22) je v súčasnosti vo väzbe pre podozrenie z „účasti na ozbrojených bojoch na území Kurskej oblasti“, uviedol súd, ktorý citovala agentúra AFP.

Na videu na platforme Telegram mladý muž vo vojenskom oblečení po anglicky uvádza svoje meno a tvrdí, že od roku 2019 do 2023 slúžil v britskej armáde. Do ukrajinskej medzinárodnej légie podľa svojich slov vstúpil po tom, čo stratil prácu a v televízii videl správy o vojne.

V pondelok bol na súde identifikovaný ako občan Spojeného kráľovstva z anglického mesta Banbury. Na neverejnom zasadnutí súdu odznelo, že je „podozrivý zo spáchania viacerých obzvlášť závažných trestných činov, ktoré predstavujú osobitné nebezpečenstvo pre verejnosť“. Ruský súd dodal, že proti rozhodnutiu o vzatí do väzby sa možno odvolať.

Rusi v Kurskej oblasti zajali britského žoldniera

Mohlo by Vás zaujímať Rusi v Kurskej oblasti zajali britského žoldniera

Otec britského žoldniera podľa stanice BBC začiatkom týždňa povedal, že svojho syna prosil, aby nešiel na Ukrajinu. „Chcel tam ísť, pretože si myslel, že robí to, čo je správne,“ uviedol Scott Anderson.

Ukrajinské jednotky podnikli v auguste cezhraničný vpád do Kurskej oblasti. Odvtedy však v dôsledku početných protiofenzív ruských síl stratili vyše 40 percent zabraného územia, povedal cez víkend vysokopostavený ukrajinský zdroj z armády.

(tasr)

Minúta  |  

Český prezident: pri obrane sa treba menej spoliehať na NATO, viac na vlastné sily

Na veliteľskom zhromaždení Armády ČR prostredníctvom videoodkazu český prezident Petr Pavel povedal, že sa jednoznačne zvyšuje zodpovednosť jednotlivých členských krajín za vlastnú obranu a bezpečnosť.

Česko sa pri zaistení svojej bezpečnosti v poslednej období spoliehalo na členstvo v Severoatlantickej aliancii a na schopnosť kolektívnej obrany. Podľa prezidenta Petra Pavla musí Česká republika (ČR) budovať schopnú armádu, ale aj odolnú ekonomiku a spoločnosť, aby bola menej odkázaná na pomoc členských štátov aliancie, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Bezpečnostná situácia sa podľa českého prezidenta od posledného veliteľského zhromaždenia vo februári tohto roka nezlepšila. Pripomenul 1000 dní trvajúcu vojnu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či napätú situáciu v Juhočínskom mori. Pri všetkých týchto konfliktoch podľa neho hrozí, že sa rozhoria a presiahnu hranice regiónu.

"Z tohto pohľadu nie je obranyschopnosť prázdny termín, ale je vecou, ktorej by sme mali venovať maximálnu pozornosť. V poslednej dobe sme sa spoliehali na naše členstvo v NATO, na schopnosť kolektívnej obrany. Tento základný pilier našej bezpečnosti úspešne trvá už 25 rokov. Na druhú stranu sa jednoznačne zvyšuje zodpovednosť jednotlivých členských štátov za vlastnú obranu a bezpečnosť," podotkol Pavel.

Česko podľa jeho slov musí budovať nielen schopnú, pripravenú a pohotovú armádu, ale tiež ekonomiku, ktorá bude dostatočne odolná a rovnako musí pripravovať spoločnosť. Zdôraznil, že bezpečnosť je podmienkou rozvoja, a preto je aj celospoločenskou úlohou.

"Pozornosť jej musí venovať nielen armáda, ministerstvo obrany a orgány vnútornej bezpečnosti, ale my všetci. Nie je to žiadne strašenie konfliktom alebo vojnou, ale absolútne nutná reakcia na svet, v ktorom žijeme," povedal český prezident.

Nová americká administratíva podľa neho prinesie nielen zmenu prístupu k Rusku a konfliktu na Ukrajine, ale aj k NATO a EÚ. Preto bude ešte dôležitejšie pamätať predovšetkým na vlastné úsilie zaistiť bezpečnosť, pretože bez toho nebude možné zaistiť iné aspekty života spoločnosti, dodal Pavel.

(tasr)

Minúta  |  

Británia svojich vojakov na Ukrajinu nevyšle, ubezpečil Lammy

Minister zahraničia Spojeného kráľovstva reagoval na správy, podľa ktorých o tejto možnosti diskutujú Londýn a Paríž, píše agentúra DPA.

Francúzsky denník Le Monde v pondelok s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo „nevylučujú“ vyslanie vojakov a súkromných obranných spoločností na Ukrajinu. Diskusia o nasadení vojakov sa podľa denníka obnovila po návšteve britského premiéra Keira Starmera vo Francúzsku pri príležitosti Dňa prímeria 11. novembra.

Minister David Lammy zdôraznil, že postoj krajiny sa nezmenil. „Sme pripravení naďalej podporovať Ukrajincov, a to najmä výcvikom, no dlhodobo zastávame názor, že nevysielame britské jednotky na bojisko,“ povedal Lammy pre denníky La Repubblica, Le Monde a Die Welt na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín G7 v Taliansku. „To je postoj Spojeného kráľovstva a nateraz zostáva nemenný,“ vyhlásil.

„Neexistujú ani žiadne plány“ vysielať jednotky na Ukrajinu, vyhlásil hovorca britského premiéra a dodal, že nie je oboznámený s tým, že by francúzsky prezident Emmanuel Macron a Starmer rokovali o tejto záležitosti.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael nemá dôvod odmietnuť návrh prímeria s Libanonom, vyhlásil Borrell

Šéf európskej diplomacie na stretnutí ministrov zahraničia krajín G7 v talianskom Fiuggi vyzval Tel Aviv, aby prijal americko-francúzsky návrh na prímerie v tretej libanonskej vojne, píše agentúra AFP.

Izraelský bezpečnostný kabinet na zasadnutí v utorok prerokuje návrh dohody o uzavretí prímeria so šíitským militantným hnutím Hizballáh. Dlhotrvajúce cezhraničné ostreľovanie prerástlo do plnohodnotného konfliktu koncom septembra.

„Na stole je návrh, ktorý sprostredkovali USA a Francúzsko a ktorý Izraelu ponúka všetky bezpečnostné záväzky, ktoré požadoval. Neexistuje žiadna zámienka na odmietnutie tohto návrhu,“ povedal Borrell. „Počul som extrémistických ministrov izraelskej vlády, ktorí chcú pokračovať v boji a bombardovaní,“ priblížil.

„Dúfajme, že dnes vláda (premiéra Benjamina) Netanjahua schváli dohodu o prímerí... Už žiadne výhovorky. Žiadne ďalšie požiadavky. Zastavte tieto boje. Prestaňte zabíjať ľudí,“ vyhlásil.

Taliansko v súčasnosti predsedá skupine krajín G7 a hostí zasadnutie ministrov zahraničných vecí. V pondelok vyjadrilo „optimizmus“ v súvislosti s prímerím.

Hizballáh zaútočil na Izrael v rámci podpory palestínskeho hnutia Hamas, ktoré začalo vojnu v Pásme Gazy 7. októbra minulého roka. Libanon uvádza, že od októbra 2023 v krajine zahynulo už najmenej 3 768 ľudí, pričom väčšina z nich umrela v posledných týždňoch. Na izraelskej strane prišlo o život počas bojov v Libanone najmenej 82 vojakov a 47 civilistov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.