Vyplýva to zo stanoviska úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, ktoré predseda NKÚ Ľubomír Andrassy predkladá Národnej rade (NR) SR v súlade so zákonom, parlament začne o návrhu rokovať na utorkovej schôdzi.
Takmer polovica rozpočtu na rok 2025 je určená na sociálnu a environmentálnu oblasť, vzdelávanie a zdravotníctvo, ktoré Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) označuje za rizikové.
Významným rizikom dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií je podľa NKÚ aktuálny dôchodkový systém. Výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v budúcom roku rekordnú výšku viac ako desať miliárd eur, pričom štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu (SP) sumou 2,75 miliardy. Príspevok poisťovni pritom v posledných rokoch významne rastie, v roku 2022 bol ešte na úrovni 103 miliónov.
Na vyplatenie 13. dôchodkov zase pôjde viac ako 920 miliónov eur. NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastaviť kritériá pre ich vyplácanie. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné starobné dôchodky, náklady v tejto oblasti budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur.
Na zdravotníctvo pôjde budúci rok takmer desať miliárd eur, čo je nárast o 7,8 percent. NKÚ upozorňuje na rast osobných výdavkov v nemocniciach, ktoré stúpli zo 48 percent v roku 2018 na 62 percent. Dlh 13 štátnych nemocníc presahuje miliardu eur, z toho polovica voči SP, a investičný dlh budov dosahuje stovky miliónov.
NKÚ upozorňuje, že vláda si neplní záväzok každoročného rastu platov v školstve. V rokoch 2024 a 2025 nedôjde k valorizácii, pričom reálne mzdy v školstve môžu klesnúť o päť percent.
„Ani v environmentálnej oblasti si naša krajina neplní európske záväzky pripojiť na kanalizáciu každú aglomeráciu nad 2 000 obyvateľov. Stanovenú hranicu pripojenia dosiahlo len 53 zo 356 aglomerácií,“ uviedol NKÚ, ktorý zároveň poukazuje na modernizačný dlh vo vodárenstve vo výške desať miliárd eur.
NKÚ upozorňuje na nárast miery chudoby, ktorá je na úrovni 17,6 percent, najmä vo východnom a strednom Slovensku. Cieľom vlády je do roku 2030 znížiť sociálne vylúčenie na 13,6 percent. Problémom je aj pomalé čerpanie eurofondov — Slovensko z dostupných 12,8 miliardy eur využilo len 1,2 percent. Na zabránenie prepadnutiu fondov je potrebné do konca roka 2025 vyčerpať 1,4 miliardy eur.
(tasr)