Predseda SPPK Andrej Gajdoš zdôrazňuje, že protest nie je odmietaním obchodu ani izolacionizmom. „Európski poľnohospodári sa neobávajú konkurencie, ale neférovej konkurencie,“ uviedol. Podľa neho dohoda Mercosur otvára európsky trh producentom, ktorí nemusia dodržiavať rovnaké environmentálne, veterinárne a technologické normy ako farmári v EÚ. To im umožňuje vyrábať lacnejšie a vytvára tlak na ceny, ktorý domáci producenti nedokážu dlhodobo ustáť.
Jednou z hlavných tém protestu je otázka kontroly dovozov. Poľnohospodári poukazujú na riziko dovozu mäsa, cukru a ďalších komodít vyrobených za podmienok, ktoré by v Európskej únii neprešli schvaľovacím procesom. Obávajú sa aj nárastu uhlíkovej stopy pri dovozoch potravín z druhej strany sveta, čo je podľa nich v rozpore s klimatickými cieľmi Únie. Osobitne citlivou témou je živočíšna výroba, v rámci ktorej by lacné dovozy mohli mať likvidačný dosah na celé regióny.
Ukrajina ako paralelný problém
Kritika sa však netýka výlučne Mercosuru. Poľnohospodári upozorňujú, že ich situáciu už dnes výrazne zhoršujú dovozy z Ukrajiny, ktoré vstupujú na trh EÚ v rámci mimoriadnych obchodných režimov. Lacné obilniny a ďalšie komodity podľa nich deformujú trh, tlačia ceny nadol a znižujú konkurencieschopnosť domácich firiem. Práve kombinácia tlaku z Ukrajiny a možného otvorenia trhu pre Mercosur je podľa farmárov neudržateľná.
Zástupcovia sektora zároveň poukazujú na chýbajúce odborné analýzy dôsledkov dohody pre jednotlivé členské štáty. Podľa nich nie je jasné, v akých objemoch budú komodity do EÚ prúdiť, za aké ceny a s akým dlhodobým vplyvom na domácu produkciu a potravinovú bezpečnosť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa obracajú priamo na europoslancov, ktorí budú o dohode hlasovať.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) pripúšťa, že dohoda Mercosur predstavuje pre agrosektor riziko, no považuje ju za strategicky významnú pre Úniu. „Pre Slovensko je výhodná najmä v oblasti automobilového priemyslu,“ uviedol.
Zároveň deklaruje, že Slovensko spolu s ďalšími krajinami požaduje pravidelný monitoring dovozov, dodržiavanie európskych štandardov zo strany tretích krajín a vytvorenie kompenzačných mechanizmov pre poľnohospodárov. V súvislosti s Ukrajinou opakovane tvrdí, že dovozy z tejto krajiny predstavujú pre slovenských farmárov ešte väčší problém než Mercosur.
Posledný signál z ulíc
Dohoda Mercosur sa pripravovala viac ako 25 rokov a podľa Európskej komisie má vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s trhom s viac než 700 miliónmi spotrebiteľov. Aby však mohla vstúpiť do platnosti, musí ju schváliť Európsky parlament a ratifikovať ju musia legislatívne orgány krajín Mercosuru. Práve hlasovanie europoslancov je podľa poľnohospodárov poslednou inštitucionálnou brzdou.
Práve prebiehajúci proces schvaľovania je dôvodom, prečo poľnohospodári vychádzajú do ulíc. Protest v Štrasburgu má byť jasným signálom europoslancom, že bez silných záruk a rovnakých pravidiel pre všetkých sa riziká Mercosuru môžu pridať k už existujúcim tlakom z Ukrajiny a výrazne ohroziť budúcnosť európskeho vidieka.
