Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Firmy čaká vlna grantov. V roku 2026 sa rozdajú stovky miliónov eur

Rok 2026 prinesie pre firmy množstvo príležitostí na získanie grantov v hodnote stoviek miliónov eur. Výzvy sa budú týkať najmä inovácií, ekologických riešení a digitálnej transformácie.

Podľa odborníka Juraja Zelinku bude väčšina výziev zameraná na malé a stredné podniky. Oproti predchádzajúcim rokom sa mení štruktúra zdrojov – ubudne klasických eurofondov, no pribudnú kaskádové granty a iniciatívy EÚ, ktoré sú menej byrokraticky náročné.

Spustí sa tiež nové obdobie Nórskych fondov s vyššou podporou pre poľnohospodárov. Zelinka upozorňuje, že najúspešnejšie budú firmy, ktoré sa včas zorientujú a pripravia kvalitné projekty s pridanou hodnotou.

Bežné nákupy techniky bez inovačného presahu majú čoraz menšiu šancu uspieť. Vyhráva ten, kto sa nebojí strategicky plánovať a konať skôr než ostatní.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Británia vytvára vlastné FBI. Ide o najväčšiu reformu polície od roku 1829

Británia plánuje najväčšiu reformu bezpečnostného systému za takmer dve storočia. Vláda oznámila vznik novej Národnej policajnej služby, ktorá má fungovať ako britský ekvivalent FBI.

Zlúči terajšiu agentúru pre boj proti kriminalite s ďalšími zložkami vrátane protiteroristických jednotiek a dopravnej polície. Na jej čele bude nový národný komisár, ktorý sa stane najvyššou postavou v oblasti presadzovania práva v krajine.

Reforma má posilniť boj proti terorizmu, podvodom a organizovanému zločinu, pričom miestnym políciám umožní sústrediť sa na bežnú kriminalitu.

Ministerka vnútra Shabana Mahmood označila súčasný model polície za zastaraný. Nová služba sa má predstaviť už 26. januára. Očakáva sa aj zníženie počtu ozbrojených síl, čo má priniesť úspory.

Reforma prichádza v čase, keď Británia zároveň posilňuje kybernetickú ochranu a reaguje na nedávne protesty, ktoré viedli k rozšíreniu policajných právomocí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Slovensko žiada prepracovať pandemickú prílohu WHO, kritizuje riziká

Slovensko sa chystá na februárovom rokovaní v Ženeve navrhnúť rozsiahle úpravy prílohy pandemickej dohody, ktorá rieši zdieľanie patogénov a výhody z ich výskumu (PABS).

Podľa Ministerstva zdravotníctva súčasný návrh obsahuje vážne právne a bezpečnostné nedostatky a nedostatočne chráni štátnu suverenitu.

Slovenská delegácia bude požadovať vymáhateľné záruky proti zneužitiu výskumu, ako aj prísnejšiu kontrolu manipulácie s biologickými materiálmi. Kľúčové bude aj jasné vymedzenie právomocí WHO, aby sa predišlo koncentrácii moci bez dohľadu.

Slovensko tiež žiada právne záväzné mechanizmy dohľadu, riešenia sporov a náhrady škôd v prípade problémov so zdieľaním patogénov. Bez týchto zmien by podľa rezortu pandemická príloha nemusela byť v súlade s princípmi právneho štátu a biologickej bezpečnosti.

Zmeny vychádzajú aj z pripomienok Ministerstva spravodlivosti a budú predložené vláde po skončení pripomienkového konania.

(tasr, pir)

Minúta  |  

SHMÚ varuje pred smogom. Rizikové sú Bratislava, Senec aj Čadca

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu pred smogom pre viacero lokalít vrátane Bratislavy, Senca a Pezinka. Upozornenie platí aj pre Jelšavu, Oščadnicu a Čadcu.

Dôvodom je zvýšená koncentrácia prachových častíc PM10, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie najmä rizikových skupín – seniorov, chronicky chorých, astmatikov, alergikov, malé deti a tehotné ženy.

SHMÚ odporúča obmedziť pobyt vonku a znížiť fyzickú námahu, ako aj minimalizovať vetranie domácností.

Zvýšené hodnoty PM10 môžu u citlivých osôb spôsobiť podráždenie očí, nosa, kašeľ či tlak na hrudi. U astmatikov sa môžu objaviť záchvaty.

Dlhodobé vystavenie týmto časticiam zvyšuje riziko zápalov dýchacích ciest, oslabuje imunitu a zvyšuje citlivosť na alergény.

(tasr, pir)

Minúta  |  

USA môžu podľa Trumpa útočiť na kartely „kdekoľvek“, aj na súši

Americký prezident Donald Trump v exkluzívnom rozhovore pre New York Post naznačil, že boj proti drogovým kartelom môže viesť k pozemným útokom kdekoľvek – vrátane Mexika, Venezuely či Kolumbie.

Zdôraznil, že USA poznajú trasy a zázemie kartelov a sú pripravené konať. Podľa neho sa podarilo eliminovať až 97 percent drog na mori a rovnaký prístup chce aplikovať aj na súši.

Jeho vyjadrenia prišli krátko po americkej operácii vo Venezuele, pri ktorej bol zadržaný prezident Nicolás Maduro a jeho manželka.

Washington zároveň vyvíja tlak na Mexiko, aby povolilo vstup amerických jednotiek. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová to však razantne odmietla s odkazom na ochranu suverenity. Mexiko tvrdí, že samo podniká kroky – nedávno odovzdalo USA ďalších 37 zadržaných členov kartelov, celkovo už 92.

(pir)

Minúta  |  

Minnesota žaluje federálne úrady za zásah, ktorý viedol k smrti zdravotníka

Federálni agenti imigračného úradu ICE zastrelili v sobotu v Minneapolise Alexa Jeffreya Prettiho, 37-ročného amerického občana a zdravotníka. Podľa vyjadrení agentov sa Pretti približoval so zbraňou a predstavoval hrozbu.

Analýza videí denníka New York Times však naznačuje, že muž držal telefón, nie zbraň. Prípad vyvolal protesty a nasadenie Národnej gardy. Hennepinská prokuratúra a štátne orgány začali vyšetrovanie a žiadajú verejnosť o dôkazy.

Mestá Minneapolis a St. Paul spolu so štátom Minnesota podali podľa CNN žalobu na federálne úrady, žiadajú obmedzenie zásahov ICE. Žaloba zároveň tvrdí, že federálni agenti odstránili dôkazy z miesta incidentu.

Prezident Donald Trump podporil zásah ICE a kritizoval miestnych predstaviteľov. Uviedol, že z Minnesoty bolo deportovaných 12-tisíc osôb a zdôraznil, že cieľom je znížiť kriminalitu. Streľba sa odohrala deň po masovom proteste proti prítomnosti ICE v regióne.

V súvislosti s federálnymi operáciami bolo predtým zaznamenaných viacero kontroverzných incidentov.

Vyšetrovanie pokračuje, štátne orgány žiadajú prístup k dôkazom a preverenie zásahu podozrivého z manipulácie zo strany federálnych zložiek.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.