Preskočiť na obsah
  |  

Damask prepustil 126 maloletých z väznice ovládanej kurdskými silami

Sýrska vláda prepustila 126 maloletých osôb z väznice Aktan, ktorú nedávno prevzala od Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl (SDF). Táto väznica, nachádzajúca sa v meste Šaddádí pri bývalej bašte IS Rakka, patrí k najväčším zariadeniam pre zadržiavaných členov Islamského štátu.

K prepusteniu došlo po tom, ako vláda pod vojenským tlakom získala nové územia a SDF sa stiahla do provincie Hasaka. Minulý týždeň dočasný prezident Ahmad Šara uzavrel prímerie s veliteľom SDF Mazlúmom Abdím, čo umožnilo aj stiahnutie bojovníkov SDF z väznice do mesta Kobané.

Prepustenie mladistvých tak zrejme súvisí s dohodou, podľa ktorej správu nad väznicou preberá ministerstvo vnútra. Miestne médiá zverejnili aj zoznam ďalších zadržiavaných.

Zábery z miesta zachytávajú vítanie mladých ľudí ich rodinami.

(tasr, pir)

  |  

SNS vyzvala premiéra, aby odmietol členstvo v Rade mieru

Slovensko si podľa SNS takýto štatút členstva v Rade mieru nemôže dovoliť ani z ekonomických dôvodov, ani z hľadiska princípov, na ktorých by mala stáť medzinárodná spolupráca. Rovnako podľa národniarov neprichádza do úvahy ani akákoľvek iná pozícia v tomto „elitárskom klube“, informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Pripomenula, že trvalé členstvo v novovzniknutej svetovej organizácii, ktorú inicioval prezident Spojených štátov amerických Donald Trump, má stáť jednu miliardu dolárov. „Je zrejmé, že Donald Trump týmto krokom obchádza existujúce a medzinárodne uznávané organizácie, ako je Organizácia Spojených národov, a vytvára vlastné štruktúry, v ktorých by ako predseda rozhodoval o budúcnosti sveta a o tom, kto bude a nebude členom. Štatút takéhoto členstva je úplne nedemokratický a jednoznačne v prospech USA,“ tvrdí Škopcová.

Slovensko dostalo ponuku zapojiť sa do Rady mieru amerického prezidenta už pred niekoľkými dňami, uviedol v sobotu (24. 1.) minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD). Dodal, že rezort diplomacie v súčasnosti ponuku vyhodnocuje.

(tasr, red.)

  |  

Firmy čaká vlna grantov. V roku 2026 sa rozdajú stovky miliónov eur

Rok 2026 prinesie pre firmy množstvo príležitostí na získanie grantov v hodnote stoviek miliónov eur. Výzvy sa budú týkať najmä inovácií, ekologických riešení a digitálnej transformácie.

Podľa odborníka Juraja Zelinku bude väčšina výziev zameraná na malé a stredné podniky. Oproti predchádzajúcim rokom sa mení štruktúra zdrojov – ubudne klasických eurofondov, no pribudnú kaskádové granty a iniciatívy EÚ, ktoré sú menej byrokraticky náročné.

Spustí sa tiež nové obdobie Nórskych fondov s vyššou podporou pre poľnohospodárov. Zelinka upozorňuje, že najúspešnejšie budú firmy, ktoré sa včas zorientujú a pripravia kvalitné projekty s pridanou hodnotou.

Bežné nákupy techniky bez inovačného presahu majú čoraz menšiu šancu uspieť. Vyhráva ten, kto sa nebojí strategicky plánovať a konať skôr než ostatní.

(tasr, pir)

  |  

Británia vytvára vlastné FBI. Ide o najväčšiu reformu polície od roku 1829

Británia plánuje najväčšiu reformu bezpečnostného systému za takmer dve storočia. Vláda oznámila vznik novej Národnej policajnej služby, ktorá má fungovať ako britský ekvivalent FBI.

Zlúči terajšiu agentúru pre boj proti kriminalite s ďalšími zložkami vrátane protiteroristických jednotiek a dopravnej polície. Na jej čele bude nový národný komisár, ktorý sa stane najvyššou postavou v oblasti presadzovania práva v krajine.

Reforma má posilniť boj proti terorizmu, podvodom a organizovanému zločinu, pričom miestnym políciám umožní sústrediť sa na bežnú kriminalitu.

Ministerka vnútra Shabana Mahmood označila súčasný model polície za zastaraný. Nová služba sa má predstaviť už 26. januára. Očakáva sa aj zníženie počtu ozbrojených síl, čo má priniesť úspory.

Reforma prichádza v čase, keď Británia zároveň posilňuje kybernetickú ochranu a reaguje na nedávne protesty, ktoré viedli k rozšíreniu policajných právomocí.

(reuters, pir)

  |  

Slovensko žiada prepracovať pandemickú prílohu WHO, kritizuje riziká

Slovensko sa chystá na februárovom rokovaní v Ženeve navrhnúť rozsiahle úpravy prílohy pandemickej dohody, ktorá rieši zdieľanie patogénov a výhody z ich výskumu (PABS).

Podľa Ministerstva zdravotníctva súčasný návrh obsahuje vážne právne a bezpečnostné nedostatky a nedostatočne chráni štátnu suverenitu.

Slovenská delegácia bude požadovať vymáhateľné záruky proti zneužitiu výskumu, ako aj prísnejšiu kontrolu manipulácie s biologickými materiálmi. Kľúčové bude aj jasné vymedzenie právomocí WHO, aby sa predišlo koncentrácii moci bez dohľadu.

Slovensko tiež žiada právne záväzné mechanizmy dohľadu, riešenia sporov a náhrady škôd v prípade problémov so zdieľaním patogénov. Bez týchto zmien by podľa rezortu pandemická príloha nemusela byť v súlade s princípmi právneho štátu a biologickej bezpečnosti.

Zmeny vychádzajú aj z pripomienok Ministerstva spravodlivosti a budú predložené vláde po skončení pripomienkového konania.

(tasr, pir)

  |  

SHMÚ varuje pred smogom. Rizikové sú Bratislava, Senec aj Čadca

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu pred smogom pre viacero lokalít vrátane Bratislavy, Senca a Pezinka. Upozornenie platí aj pre Jelšavu, Oščadnicu a Čadcu.

Dôvodom je zvýšená koncentrácia prachových častíc PM10, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie najmä rizikových skupín – seniorov, chronicky chorých, astmatikov, alergikov, malé deti a tehotné ženy.

SHMÚ odporúča obmedziť pobyt vonku a znížiť fyzickú námahu, ako aj minimalizovať vetranie domácností.

Zvýšené hodnoty PM10 môžu u citlivých osôb spôsobiť podráždenie očí, nosa, kašeľ či tlak na hrudi. U astmatikov sa môžu objaviť záchvaty.

Dlhodobé vystavenie týmto časticiam zvyšuje riziko zápalov dýchacích ciest, oslabuje imunitu a zvyšuje citlivosť na alergény.

(tasr, pir)