Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka potvrdil, že už podali žaloby pre tender na záchranky

Generálna prokuratúra SR už podala 32 správnych žalôb na Správnom súde v Bratislave v súvislosti so záchrankovým tendrom. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) predtým nevyhovel protestom generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý žaloby avizoval začiatkom januára.

V statuse na sociálnej sieti Žilinka napísal: „Správne žaloby (32) vo veci záchrankového tendra na Správnom súde v Bratislave podané.“

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Veronika Daničová už pred pár dňami zopakovala, že tender zrušili zákonne a rovnako zákonné sú aj rozhodnutia o zastavení konania. Ministerstvo je pripravené obhájiť svoj právny názor na súde.

Výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej služby vyhlásilo Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR v máji 2025, no v auguste ho zrušilo pre kritiku zo strany opozície i časti koalície. Prokurátor Žilinka v novembri tvrdil, že rezort postupoval pri udeľovaní povolení v rozpore so zákonom, a podal protesty, ktorým ministerstvo nevyhovelo.

Minister Šaško zdôraznil, že cieľom zrušenia bolo chrániť verejný záujem a že týmto krokom štátu nevznikla žiadna finančná škoda.

(tasr, max)

  |  

Ľupták opäť otvára tému návratu slovenského zlata z Anglicka

Slovensko má v Bank of England uložených 31,7 tony zlata, ktoré podľa Národnej banky Slovenska aktuálne predstavuje hodnotu približne štyri miliardy eur. Poslanec Pavel Ľupták zo Strany vidieka ministra športu Rudolfa Huliaka opätovne otvára otázku jeho návratu na Slovensko, píšu Aktuality.

Podľa portálu plánuje Ľupták tému predložiť na koaličnej rade a následne do parlamentu. Argumentuje väčšou bezpečnosťou a suverenitou. „Neexistuje žiadny dôvod, prečo by zlato ešte malo byť v Anglicku,“ uviedol.

Podporu hľadajú v Smere, Hlase a SNS. S rovnakým návrhom prišiel Robert Fico (Smer) už v roku 2019, vtedy sa však parlament k rozhodnutiu nedostal. O návrhu rokoval aj finančný výbor, obhajoval ho dnešný minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

Národná banka Slovenska vtedy vo svojom liste podotkla, že ponechanie zlata v Bank of England po brexite nepredstavuje riziko a neodporúča premiestnenie. Zlato je uložené vo forme tehál na alokovanom účte a investuje sa cez zlaté swapy, čo Slovensku v rokoch 2009 až 2019 prinieslo 50 miliónov eur.

Bývalý guvernér centrálnej banky Jozef Makúch aj teraz otváranie témy označil za snahu prekryť iné problémy a nevidí dôvod na presun zlata domov.

(max)

  |  

Blesk udrel do ľudí zhromaždených na podporu Bolsonara

Blesk udrel v nedeľu do ľudí zhromaždených na námestí Praça do Cruzeiro v brazílskom hlavnom meste. Tisícky stúpencov väzneného exprezidenta Jaira Bolsonara sa zišli, aby demonštrovali za jeho prepustenie. Informáciu priniesli tamojšie médiá s odvolaním sa na zdroje hasičov. Ošetriť museli dovedna 89 osôb.

Po zásahu bleskom hospitalizovali 47 zranených, pričom stav 11 z nich je vážny. Okrem toho zaznamenali aj viacero prípadov nervového zrútenia.

Na videozáznamoch z podujatia je vidieť ľudí, ako stoja s dáždnikmi opretí o kovové oplotenie počas silného dažďa. Následne je počuť zvuk podobný hromu, pričom sa niekoľko ľudí zrúti a zachytia ich ostatní. Na miesto boli privolaní záchranári a hasiči.

Podujatie zorganizoval brazílsky poslanec Nikolas Ferreira.

Bolsonaro si od novembra minulého roka odpykáva väzenský trest vo výške viac než 27 rokov za pokus o prevrat v krajine.

(tasr, luc)

  |  

Rodríguezová priznala, že jej prekážajú rozkazy Spojených štátov

Úradujúca prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová vyhlásila, že má „dosť“ rozkazov Washingtonu, keďže pracuje na zjednotení krajiny po americkom zajatí bývalého lídra krajiny Nicolása Madura. Píše CNN.

Rodríguezová od nástupu do funkcie balansuje medzi udržaním podpory Madurových stúpencov doma a snahou uspokojiť požiadavky Bieleho domu.

Takmer mesiac po nástupe do novej funkcie tlačí na USA – uprostred pretrvávajúceho tlaku vrátane série požiadaviek na Caracas –, aby sa vo Venezuele obnovila produkcia ropy. „Dosť už bolo washingtonských rozkazov politikom vo Venezuele,“ povedala skupine ropných robotníkov. Dodala, že venezuelská politika by mala riešiť vnútorné konflikty a rozdiely.

Biely dom vyvíja neustály tlak na Venezuelu od zatknutia Madura a jeho manželky pri razii začiatkom januára. Donald Trump po jeho zajatí vyhlásil, že USA „budú riadiť“ Venezuelu, neskôr však podporil Rodríguezovú.

(max)

  |  

Nemecko diskutuje o návrate zlata z USA

Nemecko čelí rastúcim výzvam, aby stiahlo časť svojich zlatých rezerv z USA, keďže sa menia transatlantické vzťahy a narastá neistota okolo politiky prezidenta Donalda Trumpa. Píše Guardian.

Krajina má po Spojených štátoch druhé najväčšie zlaté rezervy na svete. Zlato v hodnote približne 164 miliárd eur, teda 1 236 ton, je uložené v trezoroch Federálneho rezervného systému v New Yorku.

Ekonóm Emanuel Mönch, bývalý šéf výskumu Bundesbanky, označil súčasný stav za príliš rizikový a vyzval na návrat zlata do Nemecka v záujme väčšej strategickej nezávislosti od USA. Podobne šéf Európskeho združenia daňových poplatníkov Michael Jäger varoval, že nepredvídateľnosť Trumpovej administratívy môže ohroziť prístup k nemeckému zlatu.

Podporu repatriácii vyjadrili aj Zelení, ktorí zlato označili za kľúčový pilier stability a dôvery. Naopak, prezident ekonomického inštitútu Ifo Clemens Fuest varoval, že takýto krok by mohol zhoršiť napätie a priniesť nežiaduce dôsledky.

Bundesbanka aj vláda zatiaľ tvrdia, že zlato je bezpečne diverzifikované a nie je dôvod na paniku, no debata sa z okraja politického spektra presúva do hlavného prúdu.

(guardian, est)

  |  

Ruky preč od našich nerastov, odkázalo Grónsko Trumpovi

Grónska ministerka pre nerastné suroviny Naaja Nathanielsenová odmietla snahy Spojených štátov zasahovať do rozhodovania o využívaní prírodného bohatstva ostrova a zdôraznila, že o jeho budúcnosti nemôže rozhodovať žiadna vonkajšia mocnosť.

„Všetko je na stole okrem našej suverenity,“ povedala Nathanielsenová v rozhovore pre Politico. Reagovala tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po rokovaniach so šéfom NATO Markom Ruttem naznačil existenciu rámca budúcej dohody o Grónsku.

Ministerka spochybnila právo USA či kohokoľvek iného rozhodovať o rozvoji grónskeho ťažobného sektora mimo územia ostrova. Takú dohodu Nuuk odmietne. „Nemôžeme obchodovať nerasty za suverenitu,“ vyhlásila politička.

Grónsko disponuje významnými zásobami vzácnych zemín, ropy, plynu či kovov pre čisté technológie, no ich ťažba je zatiaľ minimálna. Ministerka zároveň uviedla, že Grónsko je otvorené spolupráci v rámci NATO či rozšíreniu dohôd s USA, no len s podmienkou plného rešpektovania vlastnej jurisdikcie.

(politico, est)