Prijatie ministrami však umožňuje posunúť tento termín najneskôr do 1. novembra 2027, ak má krajina pred zimnou vykurovacou sezónou problémy s naplnením svojich zásobníkov plynu dodávkami z iných krajín, ako je Rusko.
Moskva dodávala pred vojnou na Ukrajine viac ako 40 percent plynu do EÚ. Podľa najnovších dostupných údajov Únie tento podiel vlani klesol na približne trinásť percent.
Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ zákaz privítal. V pondelkovom vyhlásení uviedol, že nezávislosť od ruských energetických zdrojov „je predovšetkým otázkou bezpečnej a silnej Európy“.
Blanár: Nemôžeme akceptovať riešenia, ktoré nereflektujú reálne možnosti
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok v mene Slovenska vyjadril zásadné výhrady a hlasoval proti prijatiu predmetnej legislatívy.
„Slovenská republika podporuje spoločné európske úsilie zamerané na postupné znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív. Toto úsilie však musí primerane zohľadňovať geografické, infraštruktúrne a ekonomické špecifiká najviac dotknutých členských štátov, ako aj existujúce právne obmedzenia,“ mieni Eštok.
Spresnil, že Slovensko hlasovalo proti prijatiu nariadenia „z dôvodu očakávaných negatívnych ekonomických a finančných dôsledkov, ako aj jeho potenciálnych nepriaznivých účinkov na bezpečnosť dodávok plynu“.
Slovenská republika k svojej pozícii pripojila aj písomné vyhlásenie, v ktorom poukázala najmä na kľúčové dôvody nesúhlasu. Upozornila na to, že ako vnútrozemský štát nemáme priamy prístup k LNG terminálom. Zároveň „existujú vážne právne a finančné riziká vyplývajúce z dlhodobých kontraktov na dodávky plynu vrátane možných arbitrážnych sporov a kompenzačných nárokov“.
Rezort diplomacie kritizuje aj fakt, že „nariadenie neposkytuje dostatočnú flexibilitu ani efektívne nástroje pre najviac zasiahnuté členské štáty“. Výhrady vyjadril aj k „zvolenému právnemu základu nariadenia a k jeho súladu so zásadami proporcionality a energetickej solidarity“.
Slovenská strana vyjadrila aj znepokojenie nad zámerom eurokomisie predložiť do konca roka 2027 legislatívny návrh na úplný zákaz dovozu ropy z Ruska. Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára ide o krok, ktorý musí byť dôkladne vyhodnotený z hľadiska jeho dosahu na energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu stabilitu členských štátov.
„Nemôžeme akceptovať riešenia, ktoré nereflektujú reálne možnosti a špecifiká jednotlivých krajín. Preto sa obrátime na Súdny dvor Európskej únie a budeme iniciovať konanie smerujúce k zrušeniu nariadenia RePowerEÚ o zákaze dovozu ruských energií,“ informoval Blanár.
Minister zdôraznil, že aj napriek nesúhlasu ostáva Slovensko konštruktívnym partnerom v európskej energetickej politike: „Naďalej budeme aktívne presadzovať riešenia, ktoré posilnia energetickú bezpečnosť Európskej únie, no súčasne zabezpečia spravodlivý, realistický a sociálne udržateľný prechod pre všetky členské štáty, a to najmä pre tie, ktoré sú z hľadiska infraštruktúry a geografickej polohy najviac zraniteľné.“
Szijjártó: Účty rodín za energie by sa mohli strojnásobiť
Šéf maďarskej diplomacie povedal, že zákaz nákupu ruskej ropy a zemného plynu je v ostrom rozpore so záujmami Maďarska.
„Ak nemôžeme nakupovať ropu a zemný plyn z Ruska, znamená to, že účty rodín za energie by sa mohli strojnásobiť a továrne by sa takisto mohli ocitnúť v ťažkej situácii z dôvodu zvýšenia cien,“ varoval.
„Preto hneď, ako bude toto rozhodnutie oficiálne zverejnené, maďarská vláda predloží svoju žalobu Súdnemu dvoru EÚ, ktorá smeruje k tomu, aby túto právnu normu zrušil,“ dodal Szijjártó.
Nepomôže ani mierová dohoda
V decembri poskytol portálu Euronews rozhovor eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen. V ňom spresnil, že zákaz bude platiť aj po prípadnej mierovej dohode s Moskvou.
Cieľom je podľa neho zamedziť opakovaniu energetickej závislosti, ktorú Kremeľ v minulosti zneužíval. Krátkodobé kontrakty uzavreté pred 17. júnom 2024 budú podľa neho ukončené v prvej polovici roka 2026, dlhodobé zmluvy môžu platiť najneskôr do jesene 2027.
Jørgensen vyjadril nepochopenie voči odporu Maďarska a Slovenska, ktoré opatrenie kritizujú. „Myslím si, že by sme sa mali postaviť spoločne bok po boku proti Putinovi, aby sme pomohli našim priateľom na Ukrajine,“ povedal s dôvetkom, že Komisia je pripravená pomôcť všetkým členským štátom, ktorým hrozí prerušenie dodávok.
Komisár pripomenul, že energetická kríza po invázii Ruska na Ukrajinu ukázala slabiny európskej závislosti a že Únia sa už k ruskému plynu nikdy nevráti – bez ohľadu na geopolitický vývoj.
Výzva Trumpa
Na jeseň pritom s predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou telefonoval aj americký prezident Donald Trump a vyzval ju na tvrdší zásah proti ruským energetickým príjmom.
Dal tým najavo, že len ak Brusel podnikne odvážnejšie kroky, bude pripravený sám zvýšiť tlak na Kremeľ. Jeho požiadavky zahŕňali nielen úplné zastavenie nákupov ruskej ropy, ale aj uvalenie ciel na Čínu a Indiu, ktoré zostávajú hlavnými odberateľmi ruských fosílnych palív.
Na jednom z verejných vystúpení zhodnotil, že ak „cena ropy klesne, Putin nebude mať inú možnosť, ako ukončiť vojnu“.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) však už minulý rok v lete varoval pred vážnymi dôsledkami zákazu dovozu ruského plynu od roku 2028. Podľa spoločnosti ide o politický krok bez potrebných analýz, ktorý môže Slovensku spôsobiť miliardové škody.
Ak by Slovensko ukončilo dlhodobý kontrakt s Gazpromom, ruský dodávateľ by mohol žiadať uhradiť neodobraný plyn podľa princípu „odober alebo zaplať“, a to až vo výške 16 miliárd eur. Okrem toho by museli slovenskí dodávatelia zabezpečiť náhradné dodávky zo Západu, ktoré sú podľa plynárov výrazne drahšie.
SPP odhaduje, že dodatočné náklady na nákup plynu a jeho prepravu môžu dosiahnuť 287 až 428 miliónov eur ročne. Tieto náklady by sa následne premietli do vyšších cien pre koncových spotrebiteľov.
Cena za megawatthodinu by sa mohla zvýšiť o tri až šesť eur. Navyše nie všetky prepravné trasy sú technicky schopné pokryť potreby Slovenska.
Plynári zároveň upozornili, že energetická bezpečnosť krajiny by týmto rozhodnutím mohla byť vážne ohrozená.
(reuters, tasr, max, luc)
