Preskočiť na obsah
  |  

Začal sa súd s Bombicom, čelí obžalobe z extrémizmu

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa v pondelok začal proces s Danielom Bombicom, ktorý čelí obžalobe za viaceré extrémistické trestné činy. Obhajca David Lindtner ešte pred prednesením obžaloby predložil dva procedurálne návrhy, ktoré súd zamietol.

Obžaloba zahŕňa 26 skutkov opísaných v dvanástich bodoch vrátane prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, zločinu rozširovania extrémistického materiálu, podnecovania k rasovej, národnostnej a etnickej nenávisti, ako aj nebezpečného elektronického obťažovania motivovaného nenávisťou voči národnosti, náboženstvu alebo sexuálnej orientácii.

Bombic sa týchto skutkov podľa obžaloby dopustil zdieľaním príspevkov na internete prostredníctvom rôznych platforiem.

Obžalovaného eskortovali na Slovensko z Veľkej Británie koncom januára minulého roka pod prísnym bezpečnostným dohľadom. Najvyšší súd SR ho následne vzal do väzby pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti. Obžalobu podal prokurátor generálnej prokuratúry začiatkom júla 2025.

V decembri minulého roka Najvyšší súd SR zamietol jeho sťažnosti proti uzneseniam ŠTS o prijatí obžaloby aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby.

(tasr, max)

  |  

Parlament nerokuje o odvolávaní vlády, SaS podáva trestné oznámenie

Opozičná strana SaS podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže. Dôvodom je podľa nej úmyselné vyhýbanie sa rokovaniu o návrhoch na odvolávanie členov vlády alebo celej vlády. Ako pred Generálnou prokuratúrou SR spresnila Mária Kolíková, niektoré návrhy čakajú na prerokovanie v parlamente aj viac ako rok.

Poslankyňa označila postup koalície za bezprecedentný, keďže vláda by mala predstúpiť pred parlament, ak o to požiada najmenej pätina poslancov. Podľa SaS hlavná zodpovednosť za situáciu leží na predsedovi Národnej rady SR Richardovi Rašim (Hlas). Ten podľa strany zámerne zaraďuje body na koniec programu, odsúva ich alebo úplne vypúšťa z rokovania.

Straník Ondrej Dostál neopomenul, že týmto postupom dochádza k oslabovaniu ústavného práva parlamentu kontrolovať vládu. Pripomenul, že zákonodarný zbor by mal zvolať schôdzu na odvolanie člena vlády do siedmich dní.

Podľa SaS v parlamente dlhodobo čakajú návrhy na odvolanie viacerých ministrov vrátane Matúša Šutaja Eštoka, Kamila Šaška (obaja Hlas), Martiny Šimkovičovej, Tomáša Tarabu (obaja nominanti SNS), Samuela Migaľa (nominant Smeru) aj celej vlády.

Raši reagoval, že jeho povinnosťou je body do programu zaradiť, čo spravil. Nemôže ísť však proti väčšine, ak táto sa rozhodne body presunúť.

(tasr, max)

  |  

Eurokomisia začala vyšetrovať Grok pre ohrozenie žien a detí

Európska komisia začala vyšetrovanie četbot s umelou inteligenciou Grok, ktorého prevádzkuje spoločnosť xAI Elona Muska. Podľa europoslankyne Reginy Dohertyovej, ktorá zastupuje Írsko, ide o reakciu na obavy týkajúce sa šírenia explicitných záberov.

Viacerí sa totiž sťažovali, že systém generoval používateľom sexualizované obrázky žien a detí bez ich súhlasu.

„Vítam rozhodnutie Komisie začať formálne vyšetrovanie. Keď sa objavia dôveryhodné správy o zneužívaní umelej inteligencie, je nevyhnutné, aby sa súhlas s právom EÚ bezodkladne preskúmal,“ poznamenala.

Denník Handelsblatt, ktorý sa odvoláva na troch vysokopostavených predstaviteľov Únie, informoval o spustení vyšetrovania podľa aktu o digitálnych službách. Ten má za cieľ chrániť používateľov pred škodlivým online obsahom a regulovať digitálne platformy.

Handelsblatt podotkol, že Európska komisia zvažuje sprísnenie opatrení a môže Muskovu spoločnosť donútiť k stiahnutiu četbotu Grok z územia EÚ, ak sa preukáže porušenie predpisov. Komisia neskôr vyšetrovanie potvrdila s tým, že sa zameria na potenciálne šírenie nelegálneho obsahu.

(reuters, max)

  |  

Podanie priznania k dani z motorových vozidiel sa blíži

Finančná správa rozšírila pracovný čas call centra. Vo štvrtok a v piatok (29. a 30. januára) bude dostupné do 19.00, v pondelok 2. februára až do polnoci. Dôvodom sú blížiace sa lehoty na podanie daňového priznania a úhradu dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2025.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2025 je potrebné podať najneskôr do 31. januára 2026. Keďže tento deň pripadá na sobotu, lehota sa podľa zákona posúva na pondelok 2. februára 2026. V rovnaký deň je potrebné aj zaplatiť daň, a to bezhotovostne alebo poštovou poukážkou.

Pri prevode treba uviesť IBAN daňovníka, číslo účtu správcu dane, variabilný symbol a sumu dane. Príjemcom platby je Finančné riaditeľstvo SR.

Finančníci rozposlali daňovníkom viac ako 206-tisíc predvyplnených tlačív, čím im chceli uľahčiť plnenie povinností. Pripomínajú, že priznanie sa podáva na novom vzore tlačiva. Daňovníci musia sami vyplniť nové údaje na riadkoch 04 a 05 – kód druhu karosérie (pre vozidlá N3) a typ pruženia hnacej nápravy (pre vozidlá M3 a N3).

(tasr, max)

  |  

Pistorius kritizuje Trumpa za znevažovanie padlých v Afganistane

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa ospravedlnil za vyjadrenia, v ktorých naznačil, že spojenci USA v NATO sa v Afganistane vyhýbali službe na fronte.

Trump minulý týždeň v televízii Fox Business Network tvrdil, že USA „nikdy nepotrebovali“ NATO a že spojenci sa držali „mimo prvej línie“.

Pistorius v diskusnej relácii nemeckej televízie ARD označil tieto slová za nepravdivé a neúctivé voči padlým vojakom. Pripomenul, že tisíce nemeckých vojakov sa zúčastnili na misiách NATO v Afganistane, kde ich 59 zahynulo. Vyhlásil, že túto tému nastolí pri stretnutí s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom, a vyzval Trumpa na ospravedlnenie ako prejav slušnosti a úcty.

Na slová prezidenta USA reagoval aj britský premiér Keir Starmer, ktorý ich označil za „úprimne otrasné“. Trump síce neskôr pochválil britských vojakov, ale obete iných krajín nespomenul a neospravedlnil sa.

Predstavitelia americkej administratívy opakovane kritizujú európske krajiny za nízke obranné výdavky. Pistorius zdôraznil, že Európa sa nemôže naďalej spoliehať na USA a že nemecká armáda smeruje k obnoveniu svojej sily do roku 2029.

(reuters, max)

  |  

Fínsko a štáty EÚ zlepšujú dohľad nad podmorskou infraštruktúrou

Fínska pohraničná stráž zriaďuje spolu s ďalšími štátmi Baltského mora a Európskou komisiou centrum námorného dohľadu na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry vo Fínskom zálive.

„Príslušné orgány musia mať schopnosť aj právomoc zasahovať v situáciách, ktoré sa odohrávajú v teritoriálnych vodách a vo výlučnej hospodárskej zóne,“ uvádza vo vyhlásení pohraničná stráž.

Región Baltského mora je vo vysokom stupni pohotovosti po sérii výpadkov elektrických káblov, telekomunikačných spojení a plynovodov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. NATO posilnilo svoju prítomnosť v Baltskom mori nasadením fregát, lietadiel a námorných dronov.

(reuters, luc)