Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Envirorezort chce zlúčiť dve inštitúcie a znížiť tým náklady

Ministerstvo životného prostredia plánuje k 1. januáru 2027 zlúčiť Štátnu ochranu prírody SR a Slovenskú agentúru životného prostredia do jednej organizácie. Cieľom je racionalizácia štátnej správy a zníženie prevádzkových nákladov.

„Slovensko má veľa prebujnených organizácií a pri Štátnej ochrane prírody SR a Slovenskej agentúre životného prostredia považujeme integráciu za logický krok, vďaka ktorému príde k zníženiu nákladov spojených s prevádzkou budov či administratívnymi silami,“ skonštatoval odbor komunikácie rezortu.

Tvrdí, že zjednotenie oboch inštitúcií zároveň prispeje k lepšiemu prepojeniu ochrany prírody s rozvojovými projektmi v oblasti životného prostredia.

Ministerstvo sa pre termín v budúcom roku rozhodlo preto, aby predišlo prípadným komplikáciám v súvislosti s poskytovaním dotácií na zatepľovanie rodinných domov v rámci programu Obnov dom, ktorých je práve Slovenská agentúra životného prostredia poskytovateľom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pellegrini žiada rezort o informácie k pozvánke do Rady mieru

Prezident Peter Pellegrini si vyžiadal od ministerstva zahraničných vecí analýzu dokumentov týkajúcich sa možného vstupu Slovenska do Rady mieru, ktorú nedávno založil americký prezident Donald Trump.

Hlava štátu zdôraznila, že ak má Slovensko o členstve uvažovať, musí mať jeho vedenie k dispozícii presné právne, finančné a ústavné informácie.

Jeho kancelária požiadala ministerstvo o sprístupnenie všetkých dostupných analýz a informácií vrátane posúdenia, či ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 Ústavy SR a či by ratifikácia vyžadovala prijatie zákona. Cieľom je zabezpečiť transparentnú a fundovanú diskusiu pred akýmkoľvek rozhodnutím.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v sobotu potvrdil, že Slovensko ponuku na vstup do Rady mieru dostalo už pred niekoľkými dňami a rezort momentálne vykonáva jej vyhodnotenie. Rada mieru bola formálne založená vo štvrtok počas Svetového ekonomického fóra v Davose.

Pozvánku dostalo zhruba 60 štátov, rovnako tak predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či pápež Lex XIV. Z krajín ju už prijalo Maďarsko, Bielorusko, Turecko či Pakistan a Vietnam. Odmietli ju Francúzsko, Británia, Nórsko, Slovinsko i Švédsko.

(max)

Minúta  |  

Balkánski kamionisti blokujú hranice pre limity EÚ

Vodiči kamiónov v štyroch krajinách západného Balkánu začali v pondelok blokádu hraničných nákladných terminálov na protest proti obmedzujúcim pravidlám vstupu do EÚ, ktoré viedli k tomu, že vodičom hrozí deportácia za prekročenie povoleného pobytu v schengenskom priestore.

Blokáda zastavila dopravu cez kritický koridor, ktorý spája Úniu s Tureckom a Blízkym východom.

Viac ako 100 vodičov kamiónov v minulom roku deportovali za prekročenie 90 dní, počas ktorých mali povolené zostať v EÚ, pričom ďalších 100 deportácií oznámili uplynulý týždeň. S údajmi prišla bosnianska spoločnosť Logistika, ktorá zastupuje 47-tisíc pracovníkov.

V Gevgeliji, najväčšom hraničnom priechode medzi Gréckom a Severným Macedónskom, približne 100 kamiónov so severomacedónskymi vlajkami zablokovalo nákladný terminál. Vodiči z Bosny, Čiernej Hory a Srbska blokovali hranice vo svojich krajinách.

Kamionisti požadujú predĺženie lehoty na pobyt v schengenskom priestore, pretože pri veľkom množstve nákladu, ktorý prepravujú, rýchlo dosiahnu limit návštev.

„Ohrozuje to našu ekonomiku a ekonomiku celého Balkánu. Vodiči môžu prísť o prácu, dopravné spoločnosti sa zatvoria,“ povedal Filip Stojanov, 26-ročný vodič kamiónu zo Severného Macedónska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drucker nahlásil OČTK zneužívanie dotačných výziev

Minister školstva a dočasne poverený podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker (Hlas) vyzval verejnosť, aby hlásila OCŤK akékoľvek pokusy o zneužitie verejných výziev na súkromné obohacovanie. Priznal, že sa dostal k informáciám o údajných „vybavovačoch“, ktorí za finančnú odmenu sľubujú ovplyvniť rozhodovanie pri inovačných dotáciách.

O prípade už informoval Generálnu prokuratúru SR a apeluje, aby tak konal každý, kto sa s podobným správaním stretne.

Podľa neho ide o výzvy zamerané na inovácie v robotike, automatizácii a biotechnológiách, pre ktoré z funkcie odišiel predchádzajúci podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas). Po nástupe do funkcie dal Drucker urobiť audit a prehodnotiť hodnotenia projektov v zahraničí.

Dotácie následne znížili v priemere o jedenásť percent a úspešní uchádzači museli zvýšiť spolufinancovanie. Z pôvodne alokovaných 233 miliónov eur zatiaľ vyplatili 118 miliónov so spolufinancovaním na úrovni 70 miliónov eur z vlastných zdrojov.

Minister zdôraznil, že rozhodnutia budú čisto odborné, a vyzval uchádzačov, aby nekontaktovali nikoho mimo oficiálnych procesov. „Štát musí chrániť verejné zdroje, ale aj férových uchádzačov,“ dodal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael získal späť pozostatky posledného rukojemníka

Izrael získal späť pozostatky posledného rukojemníka zadržiavaného v Pásme Gazy, uviedla v pondelok armáda. Tým sa splnila kľúčová podmienka úvodnej fázy plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze.

Armáda vo vyhlásení oznámila, že pozostatky policajta Rana Gviliho boli identifikované a vrátia ich rodine na pochovanie.

Izrael zároveň uviedol, že po návrate Gviliho pozostatkov alebo po ukončení pátracej operácie po jeho tele znovu otvorí hraničný priechod Rafah medzi Gazou a Egyptom, ktorý je hlavným spojením enklávy so svetom.

Gviliho telo bolo zadržiavané v Gaze od chvíle, keď zahynul pri kibuci Alumim počas útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023.

Hamas a Izrael sa v októbri pod tlakom regionálnych mocností a prezidenta Trumpa dohodli na prímerí, ktoré Trump označil za prvý krok k „silnému, trvácnemu a večnému mieru“.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Ruskí vojaci odchádzajú zo severovýchodu Sýrie, tvrdia zdroje

Rusko začalo sťahovať svoje sily z letiska al-Kámišlí na severovýchode Sýrie, čím ukončuje svoju prítomnosť v regióne, kde sa vláda prezidenta Ahmada Šaru snaží posilniť kontrolu nad kurdskými jednotkami. Informovalo o tom podľa agentúry Reuters päť sýrskych zdrojov.

Sily Ruskej federácie na letisku fungovali od roku 2019, avšak v omnoho menšom rozsahu ako na svojej hlavnej leteckej základni Humajmím a námornom zariadení na pobreží Stredozemného mora, ktoré si Moskva ponecháva.

Podľa zdrojov sa začal postupný odsun minulý týždeň, pričom časť ruských jednotiek sa presúva na západ Sýrie a iné sa vracajú do Ruska. Ruské vozidlá a ťažkú techniku previezli do Humajmímu.

Hoci sa ruské ministerstvo obrany k situácii nevyjadrilo, denník Kommersant naznačil, že Damask zvažuje vyzvať Moskvu na opustenie základne po vytlačení kurdských síl, pretože „tam (Rusi) nemajú čo robiť“.

Novinár Reuters na letisku al-Kámišlí aj v pondelok spozoroval ruské vlajky a dve lietadlá s ruským označením.

Prezident Šara minulý rok prisľúbil, že bude rešpektovať predchádzajúce dohody s Moskvou.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.