Preskočiť na obsah
  |  

WhatsApp je podľa EÚ veľmi veľká platforma, čakajú ju nové povinnosti

Európska komisia v pondelok formálne označila WhatsApp od spoločnosti Meta za veľmi veľkú online platformu (VLOP) podľa aktu EÚ o digitálnych službách. Rozhodnutie znamená, že platforma musí plniť prísnejšie pravidlá v boji proti nelegálnemu a škodlivému obsahu.

Komisia podotkla, že aplikácia mala v prvom polroku 2025 priemerne 51,7 milióna aktívnych mesačných používateľov v Únii, čím prekročila hranicu 45 miliónov používateľov stanovenú spomínaným aktom. Platformy prekračujúce túto hranicu sú povinné zaviesť dodatočné opatrenia na ochranu digitálneho priestoru a používateľov.

Medzi ďalšie platformy, ktoré už boli zaradené medzi VLOP, patria Facebook a Instagram (Meta), YouTube (Google), TikTok, Temu a LinkedIn (Microsoft). WhatsApp má teraz štyri mesiace – do polovice mája 2026 – na splnenie všetkých nových požiadaviek.

Akt o digitálnych službách má za cieľ zvýšiť transparentnosť, obmedziť šírenie nepravdivých informácií a posilniť zodpovednosť platforiem voči používateľom.

(reuters, max)

  |  

Pavel zrušil schôdzku ústavných činiteľov, vraj neprišli včas

Český prezident Petr Pavel zrušil pondelkové rokovanie najvyšších ústavných činiteľov, ktoré sa malo uskutočniť popoludní na Pražskom hrade. Oznámila to jeho kancelária.

„Prezident republiky ruší dnešnú schôdzku najvyšších ústavných činiteľov. Vzhľadom na to, že aj napriek posunu pôvodne avizovaného začiatku rokovania neboli schopní niektorí z účastníkov dodržať stanovený čas, bude prezident hľadať náhradný termín,“ informoval novinárov Hrad.

Schôdzka sa mala pôvodne začať o 15.00 h, neskôr Pavlova kancelária oznámila, že sa jej začiatok posúva o hodinu, pretože ešte stále zasadá vláda. Krátko po 16.00 h oznámila úplné zrušenie plánovaného rokovania. Malo ísť o prvé stretnutie českých najvyšších ústavných činiteľov a ministra zahraničných vecí po tom, ako bola ustanovená nová vláda.

Premiér Andrej Babiš sa na tlačovej konferencii po rokovaní vlády prezidentovi za svoju neúčasť ospravedlnil. Vládny kabinet mal podľa jeho slov za sebou svoje najnáročnejšie zasadnutie.

(tasr, luc)

  |  

Rutte: Pôžička pre Ukrajinu nemá byť viazaná na nákupy len z EÚ

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval krajiny Európskej únie, aby pri pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur prejavili flexibilitu a neviazali jej čerpanie na nákup európskych zbraní. Uviedol to v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu.

Upozornil, že európsky obranný priemysel zatiaľ nie je schopný pokryť potreby Ukrajiny. Apeloval preto, aby heslo „kupuj EÚ“ nebolo bezvýhradne uplatňované.

Európsky parlament minulý týždeň podporil návrh poskytnúť Ukrajine pôžičku prostredníctvom zrýchleného legislatívneho procesu. Peniaze by mali byť financované zo spoločných úverov Únie na kapitálových trhoch a kryté rezervou v rozpočte.

Finančné prostriedky budú smerovať na vojenskú pomoc, rozpočtovú podporu vláde v Kyjeve, rozvoj ukrajinského obranného priemyslu a jeho integráciu do európskych štruktúr.

(reuters, max)

  |  

Do Minnesoty mieri „cár“, Trump nevylúčil stiahnutie agentov

Americký prezident Donald Trump oznámil, že do Minnesoty posiela Toma Homana, svojho „pohraničného cára“, aby riadil operácie Imigračného a colného úradu (ICE) v štáte. Reaguje tak na víkendové protesty v Minneapolise po smrti 37-ročného Alexa Prettiho, ktorého zastrelili imigrační agenti.

Incident je druhou smrteľnou streľbou na amerických občanov zo strany imigračných úradníkov za posledný mesiac. Trump uviedol, že Homan – ktorého označil za tvrdého, ale spravodlivého – bude podávať správy priamo jemu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová potvrdila, že vyslanec bude mať na starosti riadenie imigračných operácií v regióne. Prezident zároveň v rozhovore pre Wall Street Journal naznačil, že agentov možno z Minnesoty stiahnu, no nešpecifikoval konkrétny časový rámec.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti označilo incident za útok, no videá overené agentúrou Reuters ukazujú, že zastrelený Pretti držal v ruke telefón, nie zbraň, a snažil sa pomôcť iným napadnutým protestujúcim.

Už 7. januára otriasla oblasťou prvá smrť Američanky, keď agent imigračného úradu smrteľne postrelil Renee Goodovú. Úrad tvrdí, že chcela naraziť do príslušníkov.

Samotný štát i viaceré mestá volajú po pozastavení zásahov agentov ICE. Súd sa má touto žiadosťou, ktorú administratíva prezidenta označila za „absurdnosť“, zaoberať v pondelok.

(reuters, max)

  |  

Envirorezort chce zlúčiť dve inštitúcie a znížiť tým náklady

Ministerstvo životného prostredia plánuje k 1. januáru 2027 zlúčiť Štátnu ochranu prírody SR a Slovenskú agentúru životného prostredia do jednej organizácie. Cieľom je racionalizácia štátnej správy a zníženie prevádzkových nákladov.

„Slovensko má veľa prebujnených organizácií a pri Štátnej ochrane prírody SR a Slovenskej agentúre životného prostredia považujeme integráciu za logický krok, vďaka ktorému príde k zníženiu nákladov spojených s prevádzkou budov či administratívnymi silami,“ skonštatoval odbor komunikácie rezortu.

Tvrdí, že zjednotenie oboch inštitúcií zároveň prispeje k lepšiemu prepojeniu ochrany prírody s rozvojovými projektmi v oblasti životného prostredia.

Ministerstvo sa pre termín v budúcom roku rozhodlo preto, aby predišlo prípadným komplikáciám v súvislosti s poskytovaním dotácií na zatepľovanie rodinných domov v rámci programu Obnov dom, ktorých je práve Slovenská agentúra životného prostredia poskytovateľom.

(tasr, max)

  |  

Pellegrini žiada rezort o informácie k pozvánke do Rady mieru

Prezident Peter Pellegrini si vyžiadal od ministerstva zahraničných vecí analýzu dokumentov týkajúcich sa možného vstupu Slovenska do Rady mieru, ktorú nedávno založil americký prezident Donald Trump.

Hlava štátu zdôraznila, že ak má Slovensko o členstve uvažovať, musí mať jeho vedenie k dispozícii presné právne, finančné a ústavné informácie.

Jeho kancelária požiadala ministerstvo o sprístupnenie všetkých dostupných analýz a informácií vrátane posúdenia, či ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 Ústavy SR a či by ratifikácia vyžadovala prijatie zákona. Cieľom je zabezpečiť transparentnú a fundovanú diskusiu pred akýmkoľvek rozhodnutím.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v sobotu potvrdil, že Slovensko ponuku na vstup do Rady mieru dostalo už pred niekoľkými dňami a rezort momentálne vykonáva jej vyhodnotenie. Rada mieru bola formálne založená vo štvrtok počas Svetového ekonomického fóra v Davose.

Pozvánku dostalo zhruba 60 štátov, rovnako tak predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či pápež Lex XIV. Z krajín ju už prijalo Maďarsko, Bielorusko, Turecko či Pakistan a Vietnam. Odmietli ju Francúzsko, Británia, Nórsko, Slovinsko i Švédsko.

(max)