Preskočiť na obsah
  |  

Tisíce veriacich pomôžu Kyjevu. Krakov pripravuje zbierku

Krakovská arcidiecéza pod vedením kardinála Grzegorza Ryśa venuje celú zbierku z omší 4. februára na pomoc obyvateľom Kyjeva, ktorých trápia ruské útoky a silné mrazy.

Podnetom bol list od veľkarchijského arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka, v ktorom opísal: „Prežili sme ďalšiu pekelnú noc. V Kyjeve je mínus desať. Najviac utrpel náš ľavý breh. Boj o život, teplo a svetlo trvá.“

Ukrajinská strana žiada o konkrétnu pomoc – výkonné generátory a mobilné tepelné stanice, ktoré umožnia prežiť v najohrozenejším oblastiam. Kardinál Ryś sľúbil zakúpiť jeden generátor z vlastných zdrojov a veriacich vyzval na štedrosť a rýchlu reakciu.

Finančné príspevky možno posielať aj priamo na účet Caritas. Výsledky zbierky budú zverejnené 8. februára.

(tasr, pir)

  |  

NATO posilní obranu Arktídy, Rutte sa dohodol s Trumpom

Generálny tajomník NATO Mark Rutte potvrdil, že sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dohodol na dvoch nových pracovných postupoch v súvislosti s rastúcim napätím okolo Grónska.

Jeden z nich spadá priamo do kompetencie NATO a má posilniť obranu Arktídy, v ktorej Aliancia preberie väčšiu zodpovednosť. Cieľom je zamedziť Rusku a Číne v získavaní väčšieho vplyvu v tomto strategickom regióne.

Druhý pracovný postup je mimo pôsobnosti NATO a sústredí sa na priame rokovania medzi USA, Dánskom a grónskymi predstaviteľmi.

Zároveň pred poslancami Európskeho parlamentu odmietol vyjadrenia niektorých politikov o vytvorení samostatnej európskej armády. Zástancom tejto myšlienky odkázal, aby „ďalej snívali“. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin by túto myšlienku „miloval“, pretože by to oslabilo európske armády.

V konečnom dôsledku by sme podľa Rutteho prišli o jadrový dáždnik USA. To by členské štáty vyšlo na viac ako päť percent HDP, ktoré sľúbili v rámci NATO vynaložiť na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

(reuters, pir)

  |  

Francúzsky exsenátor chcel údajne zdrogovať a napadnúť poslankyňu

Aktuálne už bývalý francúzsky senátor Joël Guerriau sa v pondelok postavil pred súd pre obvinenia, že do nápoja poslankyne Sandrine Jossovej pridal extázu s cieľom následne ju sexuálne zneužiť. Podľa súdnych dokumentov podal žene látku schopnú ovplyvniť jej schopnosť kontroly a rozhodovania.

Guerriau, ktorý má 68 rokov, v októbri minulého roka v súvislosti s týmto prípadom rezignoval na funkciu senátora a obvinenia popiera.

Stredopravicový politik je zároveň obžalovaný z držby a užívania extázy. Prípad vyvolal silnú odozvu vo Francúzsku, a to najmä v kontexte rozsudku v kauze Dominiquea Pelicota z roku 2024, ktorá zvýšila pozornosť verejnosti voči sexuálnym útokom spáchaným pomocou drog.

Poslankyňa Jossová potvrdila, že sa necítila dobre po niekoľkých dúškoch šampanského, ktoré jej Guerriau ponúkol vo svojom byte počas oslavy volebného víťazstva. Nápoj jej chutil nezvyčajne a mala obavy, že ak by byt neopustila, mohla sa stať obeťou trestného činu.

Toxikologické testy neskôr potvrdili prítomnosť extázy v jej krvi a drogu našli aj v Guerriauovom byte. Ak bude uznaný za vinného, hrozí mu až päť rokov väzenia a pokuta 75-tisíc eur.

(reuters, max)

  |  

WhatsApp je podľa EÚ veľmi veľká platforma, čakajú ju nové povinnosti

Európska komisia v pondelok formálne označila WhatsApp od spoločnosti Meta za veľmi veľkú online platformu (VLOP) podľa aktu EÚ o digitálnych službách. Rozhodnutie znamená, že platforma musí plniť prísnejšie pravidlá v boji proti nelegálnemu a škodlivému obsahu.

Komisia podotkla, že aplikácia mala v prvom polroku 2025 priemerne 51,7 milióna aktívnych mesačných používateľov v Únii, čím prekročila hranicu 45 miliónov používateľov stanovenú spomínaným aktom. Platformy prekračujúce túto hranicu sú povinné zaviesť dodatočné opatrenia na ochranu digitálneho priestoru a používateľov.

Medzi ďalšie platformy, ktoré už boli zaradené medzi VLOP, patria Facebook a Instagram (Meta), YouTube (Google), TikTok, Temu a LinkedIn (Microsoft). WhatsApp má teraz štyri mesiace – do polovice mája 2026 – na splnenie všetkých nových požiadaviek.

Akt o digitálnych službách má za cieľ zvýšiť transparentnosť, obmedziť šírenie nepravdivých informácií a posilniť zodpovednosť platforiem voči používateľom.

(reuters, max)

  |  

Pavel zrušil schôdzku ústavných činiteľov, vraj neprišli včas

Český prezident Petr Pavel zrušil pondelkové rokovanie najvyšších ústavných činiteľov, ktoré sa malo uskutočniť popoludní na Pražskom hrade. Oznámila to jeho kancelária.

„Prezident republiky ruší dnešnú schôdzku najvyšších ústavných činiteľov. Vzhľadom na to, že aj napriek posunu pôvodne avizovaného začiatku rokovania neboli schopní niektorí z účastníkov dodržať stanovený čas, bude prezident hľadať náhradný termín,“ informoval novinárov Hrad.

Schôdzka sa mala pôvodne začať o 15.00 h, neskôr Pavlova kancelária oznámila, že sa jej začiatok posúva o hodinu, pretože ešte stále zasadá vláda. Krátko po 16.00 h oznámila úplné zrušenie plánovaného rokovania. Malo ísť o prvé stretnutie českých najvyšších ústavných činiteľov a ministra zahraničných vecí po tom, ako bola ustanovená nová vláda.

Premiér Andrej Babiš sa na tlačovej konferencii po rokovaní vlády prezidentovi za svoju neúčasť ospravedlnil. Vládny kabinet mal podľa jeho slov za sebou svoje najnáročnejšie zasadnutie.

(tasr, luc)

  |  

Rutte: Pôžička pre Ukrajinu nemá byť viazaná na nákupy len z EÚ

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval krajiny Európskej únie, aby pri pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur prejavili flexibilitu a neviazali jej čerpanie na nákup európskych zbraní. Uviedol to v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu.

Upozornil, že európsky obranný priemysel zatiaľ nie je schopný pokryť potreby Ukrajiny. Apeloval preto, aby heslo „kupuj EÚ“ nebolo bezvýhradne uplatňované.

Európsky parlament minulý týždeň podporil návrh poskytnúť Ukrajine pôžičku prostredníctvom zrýchleného legislatívneho procesu. Peniaze by mali byť financované zo spoločných úverov Únie na kapitálových trhoch a kryté rezervou v rozpočte.

Finančné prostriedky budú smerovať na vojenskú pomoc, rozpočtovú podporu vláde v Kyjeve, rozvoj ukrajinského obranného priemyslu a jeho integráciu do európskych štruktúr.

(reuters, max)