Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku zmizli tisíce utečencov z azylových centier

Z azylového škandálu v hlavnom meste spolkovej nemeckej krajiny Porýnie-Falcko, v Mainzi sa stal celoštátny problém. Podľa zistení denníka Bild zmizlo zo zariadení prvého prijatia v Nemecku 7 624 utečencov, ktorí boli oficiálne zaregistrovaní, no neskôr sa stratili bez stopy.

Počet nezvestných sa zisťoval vo všetkých spolkových krajinách, pričom najvyšší bol práve v Porýní-Falcku, kde „sa stratilo“ takmer desať percent novoprijatých utečencov.

Utečenci nemajú v týchto zariadeniach väzenský režim, no ak sa neobjavia dva až tri dni, evidujú ich ako nezvestných. Z poberania dávok sú automaticky odhlásení a ich platobné karty sú zablokované.

Niektorí utečenci sa pravdepodobne skrývajú v nemeckých mestách ako Berlín alebo Frankfurt, iní mohli odísť do ďalších krajín EÚ alebo sa vrátiť domov. Biometrická registrácia pomáha identifikovať utečencov, ktorí sa pokúsia o opätovné podanie žiadosti.

Líder opozície v Porýní-Falcku Gordon Schneider (CDU) označil situáciu za „azylový škandál“ a kritizoval stratu kontroly nad pobytom utečencov. Štát podľa neho musí vedieť, kto sa v jeho zariadeniach nachádza.

(max)

Minúta  |  

Šimečka: Koalícia mení rokovací poriadok, lebo nechce počúvať kritiku

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka ostro kritizoval návrh koalície na zmenu rokovacieho poriadku parlamentu. Tvrdí, že jeho cieľom je umlčať opozíciu a vyhnúť sa nepríjemnej kritike, nie zabrániť blokovaniu parlamentu, ako tvrdí vláda.

Podľa neho ide o nesprávnu prioritu na začiatok roka – zatiaľ čo ľudia očakávajú riešenia ekonomických problémov, poslanci riešia samých seba. Šimečka tiež poukázal na slabosť parlamentného vedenia pod Richardom Rašim, ktoré si podľa neho namiesto prirodzeného rešpektu vynucuje autoritu.

Zároveň opäť skritizoval vládu Roberta Fica za to, že ignoruje ústavné pravidlá – napríklad tým, že dosiaľ nepodala návrh na vyslovenie dôvery v súvislosti s dlhovou brzdou. Podľa Šimečku ohrozuje slovenskú demokraciu práve slabý parlament, nie správanie opozičných poslancov v sále.

Opozičné KDH má výhrady k novele rokovacieho poriadku parlamentu z dielne koalície. Nepredpokladá, že Národnú radu SR urobí slušnejšou. Argumentuje, že pekné obleky z nikoho čestného človeka nespravia. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca a lídra kresťanských demokratov Milana Majerského na utorkovej tlačovej konferencii.

„Takéto direktívy boli možno známe v totalitných režimoch a v žiadnom prípade tento návrh neurobí parlament slušnejším,“ skonštatoval Majerský. Kresťanských demokratov mrzí, že hoci koalícia zo začiatku o zmenách rokovacieho poriadku rokovala s opozíciou, ich pripomienky nezapracovala a nedospeli k prieniku pri finálnej verzii. Skritizovali tiež to, že návrh sa rieši v úvode schôdze. Treba sa podľa nich venovať dôležitejším oblastiam.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Termín vstupu Ukrajiny do EÚ je podľa Zelenského rok 2027

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o rozhovore s rakúskym spolkovým kancelárom Christianom Stockerom, v ktorom diskutovali o kritickej energetickej situácii na Ukrajine. Zelenskyj upozornil, že Rusko denne útočí na energetickú infraštruktúru s cieľom pripraviť Ukrajincov o elektrinu a teplo.

Vyjadril vďaku Rakúsku za nedávne rozhodnutie vyčleniť finančné prostriedky na podporu ukrajinského energetického sektora a ocenil záujem o ďalšie formy spolupráce.

Kancelára tiež oboznámil s podrobnosťami o trojstranných stretnutiach delegácií Ukrajiny, USA a Ruska, ktoré sa uskutočnili minulý týždeň v Spojených arabských emirátoch. Témami rokovaní boli predovšetkým vojenské otázky a bezpečnostné záruky.

V tejto súvislosti zdôraznil, že vstup Ukrajiny do Európskej únie predstavuje kľúčovú bezpečnostnú záruku nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý kontinent. Podľa Zelenského Ukrajina výrazne prispieva k bezpečnostnej, technologickej a ekonomickej sile Európy. Očakáva preto podporu partnerov pre plánovaný vstup do EÚ do roku 2027.

Na záver prezident pozval kancelára Stockera na návštevu Ukrajiny, aby mohli pokračovať v osobnom dialógu.

(max)

Minúta  |  

Babiš vyzýva Pavla a Macinku na rokovanie, chce ukončiť spor o Turka

Český premiér Andrej Babiš vyzval prezidenta Petra Pavla a ministra zahraničia Petra Macinku na spoločné rokovanie v súvislosti s ich sporom, ktorý označil za nevhodný.

Reagoval tak na obvinenie Pavla, že sa ho Macinka pokúsil vydierať v súvislosti s odmietnutím vymenovať Filipa Turka za ministra životného prostredia. Turek je čestným predsedom strany Motoristé sobě.

Podľa Pavla sa Macinka vyhrážal prostredníctvom textových správ adresovaných prezidentovmu poradcovi. Macinka v nich údajne napísal, že ak prezident nepristúpi na rokovanie, dôsledky ho prekvapia.

Babiš však tieto slová nevníma ako vydieranie, len ako nešťastnú formuláciu. Snaží sa spor upokojiť a apeluje na dialóg, nie na mediálne odkazy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Európska komisia bude brániť zákaz dovozu ruského plynu

Európska komisia je pripravená brániť zákaz dovozu ruského plynu v rámci plánu REPowerEU napriek tomu, že Slovensko a Maďarsko podali žaloby na Súdny dvor EÚ.

Hovorkyne komisie Paula Pinhová a Anna-Kaisa Itkonenová zdôraznili, že legislatíva má silný právny základ a podporu väčšiny členských štátov. Slovenský premiér Robert Fico označil nariadenie za porušenie princípov subsidiarity a proporcionality a avizoval, že SR bude žiadať jeho zrušenie.

Podobne koná aj Maďarsko, s ktorým Slovensko koordinuje právne argumenty. Fico zároveň tvrdí, že ide o ideologické rozhodnutie, ktoré môže viesť k energetickej samovražde EÚ.

Obáva sa, že pri prípadnom výpadku dodávok veľké krajiny nebudú brať ohľad na potreby menších štátov, ako je Slovensko.

Nariadenie zakazuje dovoz ruského plynu cez plynovody od novembra budúceho roka. Fico však dúfa, že do toho času sa vojna na Ukrajine skončí a Brusel svoje rozhodnutie prehodnotí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Španielsko chce zlegalizovať pobyt pol miliónu migrantov

Španielska vláda predstavila návrh dekrétu, ktorý umožní legalizáciu približne 500-tisíc nelegálnych migrantov. Tí, ktorí žili v krajine aspoň päť mesiacov do konca roka 2025 a nemajú trestný záznam, alebo požiadali o azyl, získajú povolenie na pobyt na jeden rok (deti na päť rokov) s možnosťou obnovy.

Po desiatich rokoch sa migranti môžu stať občanmi, alebo ešte skôr, ak pochádzajú z krajín Latinskej Ameriky alebo sú utečencami.

Ministerka pre migráciu Elma Saizová podotkla, že opatrenie podporí hospodársky rast a sociálnu súdržnosť. Otvorenosť voči migrácii podľa ekonómov prispela k zníženiu nezamestnanosti a oživeniu sektorov ako pohostinstvo alebo starostlivosť.

Podľa think-tanku Funcas je v Španielsku bez dokladov približne 840-tisíc migrantov, čo je prudký nárast oproti minulosti.

Návrh nadväzuje na občiansku iniciatívu, ktorú podporilo 700-tisíc ľudí a viac ako 900 ľudskoprávnych a cirkevných skupín. Parlament však riešenie blokoval. Dekrét môže kabinet prijať bez jeho súhlasu. Opozícia deklarovala, že v prípade volebného víťazstva túto migračnú politiku zruší.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.