Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko by nemalo vstúpiť do Rady mieru, vyhlásil Fico

Premiér Robert Fico (Smer) na utorňajšej tlačovej konferencii uviedol, že Slovensko dostalo pozvánku do Rady mieru v utorok, dva dni po jeho návrate z pracovnej cesty v USA. Bližšie informácie o vzniku inštitúcie označil za nejasné. Podrobnosťami sa chcú zaoberať aj na stredajšom rokovaní vlády.

„Nereagujeme splašene, lebo to došlo zo Spojených štátov a hneď na to skočíme,“ povedal predseda vlády s dôvetkom, že medzinárodné organizácie potrebujú reformu, ale nie zrušenie. Doplnil, že Slovensko lobuje u iných štátov, aby sa stalo v rokoch 2028 až 2029 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

V prípade Rady mieru podľa Fica nie je jasné, či pôjde o dočasnú organizáciu, ktorá sa bude zaoberať iba mierom v Gaze, alebo o stálu inštitúciu.

Zdôraznil, že nevynaložíme žiadne členské. „Vopred hovorím nie, to nie je možné,“ podotkol. Slovensko by podľa neho malo odmietnuť vstup do Rady mieru.

„Budeme to podporovať zboku, budeme tomu držať palce, ale určite nevyplatíme miliardu eur. Dávame prednosť existujúcemu medzinárodnému poriadku založenému na výsledkoch druhej svetovej vojny a Charte OSN,“ uzavrel predseda vlády.

Výhrady vyslovil aj minister zahraničia Juraj Blanár (Smer), napríklad mu prekáža absencia Palestíny v zložení rady, aj keď Slovensko uznalo palestínsku samosprávu a podporuje dvojštátne riešenie konfliktu v Pásme Gazy. Kritizoval aj doživotné predsedníctvo s právom veta, ak sa rada nedohodne na spoločnom stanovisku, čo považuje za nedemokratické.

(est)

Minúta  |  

Pri Ománe sa prevrátila loď s turistami, zomrelo niekoľko Francúzov

Traja francúzski turisti zahynuli po tom, ako sa pri pobreží Ománu prevrátila loď. Potvrdila to tamojšia polícia na sociálnej sieti X.

Plavidlo s dovedna 25 ľuďmi vrátane skupiny francúzskych turistov, turistického sprievodcu a veliteľa sa prevrátilo 2,5 námornej míle od prístavu sultána Kábúsa v Ománskom zálive. Okrem obetí utrpeli dvaja turisti ľahké zranenia.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ na incident nereagovalo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Štát neuspel so žalobou o vrátenie dotácie 27 miliónov od NFŠ

Ministerstvo cestovného ruchu a športu sa plánuje odvolať voči rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava III, ktorý zamietol žalobu na vrátenie štátnej dotácie vo výške viac než 27 miliónov eur pre projekt Národného futbalového štadióna (NFŠ).

Rezort argumentoval neplatnosťou zmluvy z roku 2013, uzavretej ešte ministerstvom školstva. Rozhodnutie súdu je zatiaľ neprávoplatné, ministerstvo podá opravný prostriedok.

Naopak, právny zástupca spoločnosti NFŠ Peter Kubina verdikt víta. Podľa neho súd potvrdil platnosť zmlúv medzi štátom a investorom, čím zaväzuje obe strany plniť ich podmienky. Deklaroval aj záujem investora na mimosúdnom urovnaní sporov.

Dotácia bola poskytnutá na základe memoranda medzi štátom a NFŠ bez súťažného konania. Vláda v roku 2020 odmietla odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a požadovala vrátenie dotácie.

Štadión, naopak, požaduje vyplatenie zmluvnej pokuty za neuzavretie kúpnej zmluvy a zároveň náhradu škôd, ktoré mu postup štátu údajne spôsobil. V spore sa vedú štyri samostatné konania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pchjongjang vystrelil rakety počas rokovaní USA a Južnej Kórey

Severná Kórea v utorok odpálila smerom k moru viacero balistických rakiet, ktoré mali pravdepodobne krátky dolet. Uviedli to Južná Kórea a Japonsko v čase, keď Washington a Soul rokujú o úpravách svojho spoločného obranného postoja voči Pchjongjangu.

Podľa Zboru náčelníkov štábov Južnej Kórey rakety leteli z oblasti neďaleko Pchjongjangu približne o 15.50 miestneho času smerom k východnému pobrežiu. Ich dolet odhadli na približne 350 kilometrov.

Japonská pobrežná stráž následne potvrdila, že zaznamenala ďalšie balistické strely odpálené Severnou Kóreou. Japonská premiérka Sanae Takaičiová podotkla, že rakety nepredstavujú hrozbu pre územie Japonska.

Pchjongjang v posledných mesiacoch opakovane testuje rakety krátkeho doletu a viacnásobné raketové systémy, ktoré označuje za dôležitú súčasť svojho taktického jadrového arzenálu. Severokórejské zbrane vzbudili zvýšenú pozornosť aj po tom, ako ich krajina dodala Rusku na použitie vo vojne proti Ukrajine v rámci dohody o vzájomnej obrane z roku 2024.

Najnovšie odpálenie sa uskutočnilo počas návštevy vysokého predstaviteľa amerického ministerstva obrany v Južnej Kórei, kde sa rokovalo o modernizácii vojenskej aliancie oboch krajín.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini: Musíme zabrániť návratu zvrátených ideológií

Prezident Peter Pellegrini si na sociálnej sieti pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. január. Uviedol, že holokaust je mementom pre celé ľudstvo, aby sa dejiny v takejto zvrátenej podobe nikdy nezopakovali.

Zdôraznil, že v nacistických „továrňach na smrť“ zomreli nevinné obete ideológie nadčloveka.

„Dnes vidíme snahy o prepísanie dejín, ktoré vedú k súboju o historickú pravdu. Preto je viac ako kedykoľvek predtým dôležité vážiť si svedectvo tých čias a robiť všetko preto, aby tieto zvrátené myšlienky nikdy nenašli svojich nasledovníkov. Je to imperatív, ktorým by sa mal riadiť každý z nás,“ dodala hlava štátu.

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN na základe rezolúcie schválenej 1. novembra 2005. Ako deň jeho pripomenutia sa určil 27. január, ktorý odkazuje na oslobodenie najväčšieho vyhladzovacieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Červená armáda tábor oslobodila 27. januára 1945, teda pred 81 rokmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po štyroch dekádach sa chce Dánsko vrátiť k jadrovej energii

Dánsko zvažuje výstavbu malých modulárnych jadrových reaktorov ako doplnok k obnoviteľným zdrojom energie. Ministerstvo klímy a energetiky podľa RTE oznámilo, že začalo preverovať potenciál a riziká nových jadrových technológií, čím by mohlo zrušiť zákaz jadrovej energie z roku 1985.

Minister Lars Aagaard podotkol, že slnko a vietor zostanú základom dánskej energetiky, ale krajina musí byť otvorená aj iným technológiám. „Malé modulárne reaktory môžu byť jednou z možností,“ konkretizoval.

Reaktory sú schopné vyrábať až 300 megawattov elektriny na jednotku, teda približne tretinu výkonu tradičných jadrových reaktorov. Sú jednoduchšie na výstavbu a lacnejšie než veľké jadrové bloky.

Vláda chce pred politickým rozhodnutím získať podrobné informácie o bezpečnosti, reguláciách, nakladaní s odpadom a nákladoch. Dánsky parlament už začiatkom roka súhlasil s preskúmaním možnosti využitia jadrovej energie.

Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry z roku 2024 vyrába Dánsko 58 percent elektriny z vetra, 18 percent z biopalív, 11 percent zo slnka a zvyšok z odpadu a uhlia.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.