Dodávky ruského plynu, a to aj potrubím a s dlhodobými zmluvami, sa podľa nariadenia musia skončiť najneskôr v novembri budúceho roka. Premiér verí, že do tohto termínu sa skončí vojna na Ukrajine a rozhodnutie bude prehodnotené.
Slovensko sa prerušením dodávok dostáva na koniec tranzitu plynu a nie je podľa premiéra isté, či budú v prípade jeho nedostatku na trhoch veľké štáty zohľadňovať potreby menších štátov „na konci rúry“.
Zákaz neovplyvní ani mierová dohoda
Krajiny Európskej únie v pondelok definitívne schválili plán bloku zakázať dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Táto politika robí právne záväzným sľub Únie prerušiť vzťahy s jej bývalým najväčším dodávateľom plynu v dôsledku vojny na Ukrajine.
Ministri krajín EÚ schválili tento krok na pondelkovom stretnutí v Bruseli, aj keď Slovensko a Maďarsko hlasovali proti. Zákaz bol navrhnutý tak, aby ho schválila kvalifikovaná väčšina krajín, čo by umožnilo prekonať odpor Maďarska a Slovenska. Práve Budapešť a Bratislava sú závislé od dovozu ruskej energie.
Na základe dohody EÚ zastaví dovoz ruského skvapalneného zemného plynu do konca roka 2026 a dovoz plynu plynovodom do 30. septembra 2027.
Prijatie ministrami však umožňuje posunúť tento termín najneskôr do 1. novembra 2027, ak má krajina pred zimnou vykurovacou sezónou problémy s naplnením svojich zásobníkov plynu dodávkami z iných krajín, ako je Rusko.
Moskva dodávala pred vojnou na Ukrajine viac ako 40 percent plynu do EÚ. Podľa najnovších dostupných údajov Únie tento podiel vlani klesol na približne trinásť percent.
V decembri poskytol portálu Euronews rozhovor eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen. V ňom spresnil, že zákaz bude platiť aj po prípadnej mierovej dohode s Moskvou. Cieľom je podľa neho zamedziť opakovaniu energetickej závislosti, ktorú Kremeľ v minulosti zneužíval.
Varovanie plynárov
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) už minulý rok v lete varoval pred vážnymi dôsledkami zákazu dovozu ruského plynu od roku 2028. Podľa spoločnosti ide o politický krok bez potrebných analýz, ktorý môže Slovensku spôsobiť miliardové škody.
Ak by Slovensko ukončilo dlhodobý kontrakt s Gazpromom, ruský dodávateľ by mohol žiadať uhradiť neodobraný plyn podľa princípu „odober alebo zaplať“, a to až vo výške 16 miliárd eur. Okrem toho by museli slovenskí dodávatelia zabezpečiť náhradné dodávky zo Západu, ktoré sú podľa plynárov výrazne drahšie.
SPP odhaduje, že dodatočné náklady na nákup plynu a jeho prepravu môžu dosiahnuť 287 až 428 miliónov eur ročne. Tieto náklady by sa následne premietli do vyšších cien pre koncových spotrebiteľov.
Cena za megawatthodinu by sa mohla zvýšiť o tri eurá až šesť eur. Navyše nie všetky prepravné trasy sú technicky schopné pokryť potreby Slovenska.
(tasr, max)
