Preskočiť na obsah
  |  

ZMOS víta plán vyňať samosprávy z dlhovej brzdy

Ministerstvo financií pripravilo návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý má vyňať samosprávy z povinnosti pripravovať vyrovnaný rozpočet pri vysokej úrovni verejného dlhu. Oznámil to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

Súčasné znenie takzvanej dlhovej brzdy je podľa neho voči samosprávam neprimerane prísne a ohrozovalo by ich fungovanie.

Božik zdôraznil, že mestá a obce majú už dnes zákonom stanovené pravidlá rozpočtovania a nemôžu významne zvyšovať verejný dlh. Podľa neho by povinnosť vyrovnaných rozpočtov na rok 2027 znamenala zastavenie hospodárskeho života samospráv, znemožnila by čerpanie úverov aj použitie rezervných fondov.

ZMOS presadzuje túto zmenu od mája 2023 a podporu jej vyjadrili aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tripartita. Ministerstvo financií podľa Božika už pripravilo textáciu návrhu, ktorá reflektuje požiadavky združenia.

O návrhu by mala rokovať Národná rada SR v prvej polovici roka. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov. Božik verí, že podpora bude široká naprieč politickým spektrom, a avizoval iniciatívu na získanie podpory naprieč stranami.

(tasr, max)

  |  

Prioritou schôdze je rokovací poriadok, budú aj skrátené konania

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter vyjadril záujem, aby sa na 46. schôdzi Národnej rady SR prebralo čo najviac bodov z programu. Upozornil, že množstvo prerokovaných návrhov bude závisieť od dĺžky vystúpení opozičných poslancov, a to najmä pri rokovacom poriadku.

Medzi priority schôdze zaradil úpravu rokovacieho poriadku a etický kódex. Zdôraznil potrebu prerokovať aj vládne návrhy. Smer zároveň chce, aby sa poslanci venovali návrhu na úhradu takzvaných liekov na výnimku a informácii o výsledkoch auditu plnenia opatrení v rokoch 2020 až 2025.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) priblížil zmeny v rokovacom poriadku a odmietol opozičnú kritiku, že ide o „náhubkový zákon“. Tvrdí, že navrhované úpravy sú porovnateľné s inými krajinami a zabezpečia efektívnejšiu prácu parlamentu.

Richter dodal, že koalícia je jednotná pri prerokúvaní vládnych návrhov a očakáva, že v skrátenom legislatívnom konaní sa budú riešiť dva návrhy.

(tasr, max)

  |  

Róbertovi Lališovi uložili doživotný trest

Najvyšší súd SR uložil v utorok niekdajšiemu bosovi bratislavskej skupiny sýkorovcov Róbertovi Lališovi (prezývanému Kýbel) v kauze mafiánskych vrážd úhrnný doživotný trest.

Rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o treste, ktorým mu v septembri minulého roka uložil 25-ročný trest väzenia, tak najvyšší súd zrušil.

Odvolaniu prokurátora, ktorý pre Lališa navrhoval doživotie, tak vyhovel. Odvolanie Lališa, ktorý žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na prvostupňový súd, zamietol. Rozsudok najvyššieho súdu je právoplatný. Lališa zároveň zaradil do tretej nápravnej skupiny a takisto mu uložil trest prepadnutia majetku.

Prokurátor Peter Kysel aj obžalovaný sa voči rozsudku odvolali.

Lališa pôvodne odsúdili na doživotie v roku 2018 spolu s ďalším členom skupiny Ivanom Cuperom, prezývaným Vincko. Odsúdili aj ďalšie osoby.

Obžaloba súvisela s vraždami z rokov 1998 a 1999 – Eduarda a Roberta Diničovcov, Romana Deáka, Alojza Házyho, Dalera Hlavačku, Miloša Piliara a zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Svoju vinu Lališ viackrát odmietol.

(tasr)

  |  

EÚ chce, aby Google otvoril Gemini a Search konkurentom

Európska komisia v utorok oznámila, že vydá spoločnosti Google usmernenia podľa Aktu o digitálnych trhoch, ako má sprístupniť svoje služby a modely umelej inteligencie (AI) konkurentom v oblasti online vyhľadávania a vývoja AI. Cieľom je zabezpečiť rovnaké podmienky pre konkurentov Google Search a AI systému Gemini.

Konkurenti dlhodobo kritizujú Google za zneužívanie trhovej sily. Komisia preto začala dve špecifikačné konania: jedno sa týka prístupu vývojárov AI k funkciám, ktoré používa Google Gemini, druhé rieši prístup tretích strán k anonymizovaným dátam z Google Search (napríklad dopyty, kliknutia, hodnotenia).

Šéfka EÚ pre technológie Henna Virkkunenová zdôraznila, že nové opatrenia majú zabezpečiť spravodlivý a nediskriminačný prístup k dátam a funkciám.

Google reagoval, že už teraz licencuje dáta konkurentom a označuje Android za otvorenú platformu. Podľa právnej zástupkyne Clare Kellyovej však nové pravidlá môžu ohroziť inovácie, bezpečnosť a súkromie používateľov a vychádzajú skôr zo sťažností konkurentov než z potrieb spotrebiteľov.

Európska komisia plánuje konania ukončiť do šiestich mesiacov. Podobné opatrenia už predtým adresovala aj spoločnosti Apple, keď jej nariadila otvoriť svoj uzavretý ekosystém.

(reuters, max)

  |  

Záchranky by mohli prevádzkovať nemocnice s urgentom

Fungovanie záchraniek by po novom mohlo spadať pod nemocnice s urgentnými príjmami. Vyplýva to zo zámeru zmien vo fungovaní systému záchrannej zdravotnej služby, ktorý minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) predstavil v utorok.

Nemocnice by sa podľa neho mali rozhodnúť, akým spôsobom budú záchranky prevádzkovať. Na výber budú mať z troch možností. Za výber spôsobu aj za samotnú prevádzku však vždy ponesie zodpovednosť nemocnica.

Minister zároveň deklaroval, že príprave kompletnej legislatívy bude ešte predchádzať široká odborná diskusia. Dodal, že zámer má už teraz odbornú aj politickú podporu.

Otázka fungovania záchraniek sa otvorila po tom, ako vlani zrušili pre hromadnú kritiku tender na prevádzkovateľov záchrannej služby. Generálna prokuratúra v tejto súvislosti podala aj 32 správnych žalôb.

(tasr, max)

  |  

Ľavicový terorizmus v Nemecku sa vrátil, minister avizuje boj

Nemecko plánuje zintenzívniť boj proti ľavicovému extrémizmu po tom, ako sa skupina Volcano group prihlásila k zodpovednosti za januárový útok na elektráreň. Ten spôsobil najdlhší výpadok elektriny v Berlíne od druhej svetovej vojny. Incident zanechal 45-tisíc domácností bez elektriny, zatiaľ čo vonku teploty klesali do mínusových hodnôt.

Minister vnútra Alexander Dobrindt potvrdil, že posilnia bezpečnostné zložky a spravodajská služba vyčlení viac zamestnancov na boj proti ľavicovým militantným skupinám.

Zároveň pripravujú legislatívu, ktorá rozšíri digitálne vyšetrovacie právomoci vrátane biometrického rozpoznávania tváre, automatizovanej analýzy údajov a ukladania IP adries. Za informácie vedúce k páchateľom útoku je vypísaná odmena vo výške jeden milión eur.

Trestná činnosť motivovaná ľavicou sa v roku 2024 zvýšila o 38 percent, aj keď násilné trestné činy ľavicových skupín klesli o 27 percent.

Dobrindt zdôraznil, že boj proti ľavicovému extrémizmu nebude viesť k oslabeniu úsilia proti pravicovému extrémizmu alebo islamistickému terorizmu. Upozornil však na návrat ľavicového terorizmu ako reálnej hrozby pre bezpečnosť krajiny.

(reuters, max)